Ľudovít Kaník: Dnes je úplne bežná vec, že ľudia chcú pracovať dlhšie

Ľudovít Kaník sedel za Dzurindovej vlády v kresle ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Reforma dôchodkového sporenia je jeho dieťaťom. Možno aj preto si ju otcovsky stráži. Ako predseda občianskeho združenia Sporiteľ aktívne bojuje za zachovanie druhého piliera. Napriek tomu: zmenil by v ňom niečo?

Vláda spochybňuje sporenie v druhom pilieri. Podľa vás potrebuje druhý pilier zmeny?

Všetko sa dá vylepšovať a je dobré všetko vylepšovať. Takže aj druhý pilier má oblasti, ktoré je treba vylepšovať. Je to najmä podrobnejšie zadefinovanie, ako sa bude vyplácať anuita, za akých podmienok si ju ľudia budú kupovať. My sme vedeli, že je potrebný minimálny čas na sporenie. Vtedy to bolo 10 rokov, teraz je to dokonca viac. Takže niektoré detaily nemuseli byť v zákone hneď.

Potom sú to ďalšie vylepšenia: zavedenie postupného prechodu medzi jednotlivými fondami, medzi rastovým, vyváženým a konzervatívnym, aby sa eliminovalo to, že v čase prechodu nebude na predaj daných aktív výhodná situácia. To sú inovácie, ale žiadne zásadné zmeny. Tie netreba robiť. Ukázalo sa, že v týchto krutých časoch hospodárskej krízy ochraňuje druhý pilier sporiteľov svojou prísnosťou a diverzifikáciou naozaj výrazne. Keď to porovnáme s tretím pilierom a podielovými fondami, v prípade druhého piliera sú oveľa pozitívnejšie výsledky. 

Jedným z negatív reformy je, že predajcovia presvedčili na uzatvorenie zmluvy aj osoby, pre ktoré to už vzhľadom k veku nebolo výhodné. Aj toto môže poškodzovať vnímanie druhého piliera.... 

Tu si treba položiť otázku: pre koho to nie je vhodné? Pre toho, kto tam bude krátko. Ale to neznamená, že keď človek napríklad v 50-ke vstúpi do systému, že tam bude krátko. Veď ten človek môže byť rozhodnutý, že bude pracovať minimálne do 65-tky, do 70-tky. Dnes je úplne bežná vec, že ľudia chcú pracovať dlhšie, zákonom stanovený odchod do dôchodku nie je limitujúci faktor. Je to veľmi individuálne, každý si musí individuálne položiť otázku – je to pre mňa výhodné?

Dnes majú ľudia na výber 3 fondy: konzervatívny, zmiešaný a rastový. Nebolo by lepšie dať sporiteľom širšie možnosti investovania, aj za cenu, že pôjdu viac do rizika?

Ja si myslím, že to je optimálne, pretože tí vzdelanejší a z hľadiska príjmov lepšie situovaní ľudia sa môžu realizovať v dobrovoľných schémach tretieho piliera alebo vlastným investovaním. Tam priestor je. Toto je mandatórny systém, je dobrovoľný z hľadiska rozhodnutia či tam idem, ale keď už tam som, tak riziká sú konzervatívne poňaté. 

Veľa sa hovorí aj o poplatkoch. Mali by byť poplatky závislé iba od výnosov DSS-iek?

Poviem svoj názor, sčasti by mohli byť závislé. Sú tam dva typy poplatkov a jeden z tých poplatkov by odrážal to, ako sa fondu alebo DSS darí. 

Aký by mal byť pomer medzi pevným poplatkom a poplatkom závislým od výnosu?

Nie je to jednoduchá vec, treba na tom popracovať. 

Zo všetkých strán sa hovorí o kríze. Dôchodkové sporenie je však dlhodobá záležitosť. Má dnes význam sledovať stav dôchodkového účtu?

Určite nie je správne vyvodzovať závery z toho, aká je dnes situácia. Na svetových trhoch, ktoré sa sledujú desiatky rokov, ku krízam prichádza opakovane, takže aj táto kríza odznie a aj po nej príde ďalšia. Nie je to nič zvláštne. V dlhších horizontoch sa dosahuje pozitívne zhodnotenie. Mňa absolútne neznepokojuje, že sme v mínuse. Prepady sú omnoho menšie, ako v iných sektoroch. Nie je to až tak zlé, ako by mohlo byť a trošku ma uspokojilo, že sme to nenastavili nejako naivne, a že sa počítalo s takýmito výkyvmi. 

Kríza je obľúbená téma na otázky. Kedy sa podľa vás skončí?

To je otázka pre krištáľovú guľu alebo pre subjektívny pocit. Záleží od politík, ktoré sa budú robiť. Ja sa trošku obávam, že výrazné zásahy vlád skôr krízu predlžujú. Tlmia ju z hľadiska dopadov a z hľadiska definitívneho vyliečenia tú chorobu predlžujú. Podávajú skôr utišujúce prostriedky, ale neliečia, a to môže znamenať, že bude trvať dlhšie, ako by mohla. Bolo by dobré, keby kríza prinútila vlády vrátiť sa k zdravému ekonomickému mysleniu a aby liberalizovali pracovné trhy, prostredie a znížili daňové zaťaženie. To je to, čo výrazne môže proti kríze pomôcť, pretože ju nevyvolal trh alebo liberálne poňatie trhu, naopak vyvolali ju štátne zásahy a deformácie uskutočnené politikmi. 

Je riešením znovu naštartovať dopyt napríklad podporovaním úverov?

Umelé naštartovanie dopytu je vec, ktorá sa ani nedá urobiť, pretože prostriedky, ktoré sa takto nalievajú, sa raz minú a nikto nemá bezodné zdroje a všetko, čo je umelé, nie je trvalé. Skôr treba pripraviť opatrenia, aby ľudia mali viac prostriedkov, menej im ich brať, viac ich motivovať znížením daní a odvodov. A potom ekonomika postupne nájde svoje cesty a ozdraví sa. Slovenská ekonomika vďaka predchádzajúcim zmenám a reformám je na tom dobre, ale tým, že je obrovsky závislá na okolí, tak na ňu kríza má a bude mať negatívny dopad. 

Ale v žiadnom prípade by sme nemali pokaziť to, čo je dobré, ale ešte viac to posunúť dopredu. Deformácie, ktoré už vykonala táto vláda, by sa mali odstrániť a ešte by som to posunul tam, kadiaľ sme to tlačili my. Ukázalo sa, že nás to vyviedlo z takmer 20% nezamestnanosti na úroveň 6% a dnes sa opäť vraciame opatreniami vlády a jej nemohúcnosťou do času stagnácie, návratu socializmu a nárastu nezamestnanosti. 

Aké je dnes podľa vás optimálne daňové zaťaženie? 

Išiel by som na to cez výšku dane. Ešte ako predseda DS som propagoval tému „15% rovná daň - spravodlivosť pre všetkých“ a to je moja méta, ktorej som sa  nevzdal. Z hľadiska odvodov - tam by som išiel do veľmi výrazného zoškrtania odvodov vo všetkých oblastiach, ktoré nevytvárajú priamu závislosť na budúcich  dôchodkoch ľudí, takže všetko okrem odvodov do dochodkovych fondov je možné znížiť,  najväčšie rezervy sú vo fonde  solidarity, vo fonde nezamestnanosti, vo fonde  zdravotného poistenia - tam je čo znižovať a bolo by to výrazným impulzom a nedeformovalo by to trh, podnecovalo by to tvorbu nových pracovných miest. Som aj za zníženie DPH, i keď mi je jasné, že to veľmi drahé riešenie. 

Objavil sa názor, že by sa mohli znížiť odvody na dôchodkové sporenie a o ušetrených peniazoch by ľudia sami rozhodli, či si ich uložia na dôchodok alebo ich prípadne prejedia. 

Najúčinnejšie je radikálne znížiť všetky ostatné odvody, ale nie odvody na dôchodkové sporenie, lebo by sa to prejavilo na výške dôchodkov.

Stále aktuálnou témou je využitie peňazí z druhého piliera napríklad na výstavbu diaľnic...

Systém druhého piliera predpokladá, že je možné financovať čokoľvek, čo je dôveryhodné a bezpečné. Nie je žiaden problém, aby sporitelia mohli priamo vstupovať do projektov a stať sa spoluinvestori, ak to bude bezpečné.

Prečo ste založili OZ Sporiteľ? Veď ako úspešný podnikateľ zrejme nebudete závislý na dôchodku z prvého ani druhého piliera... 

Pretože II. pilier, sporenie na dôchodok, som pripravil a zaviedol ako zásadnu dlhodobú, systémovú zmenu. Zmenu, ktorá má nielen ekonomické, ale aj filozofické pozadie. Zatiaľ to považujem za svoj najväčší príspevok k pretváraniu tejto krajiny na modernú a úspešnú. Takúto zmenu však treba nielen navrhnúť a realizovať, ale ju aj brániť a ubrániť pred pohrobkami socializmu, komunizmu, pred nepriateľmi ľudskej slobody. Treba bránit práva ľudí, sporiteľov pred tými, ktorí týchto ľudí chcú obrať o ich úspory.

V jednej z ankiet v Hospodárskych novinách vás označili ako expolitika. Je to „ex“ definitívne?

Nikdy som s politiky neodišiel. Nemám prečo. Je tu ešte veľa práce, ktorú treba vykonať, aby Slovensko bolo naozaj a trvalo úspešnou a prosperujúcou krajinou.

Ľudovít Kaník

Pôsobil ako prezident Fondu národného majetku, v roku 2001 ho zvolili za predsedu Demokratickej strany. Za druhej Dzurindovej vlády zastával pozíciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Verejne sa angažuje ako predseda občianskeho združenia Sporiteľ. Narodil sa v Hnúšti a vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.