Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

2. pilier po 10 rokoch: kam sa podeli ideály?

2. pilier po 10 rokoch: kam sa podeli ideály?

Sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri v polovici januára zaskočila nepríjemná správa – priemerná mesačná výška doživotných dôchodkov z tohto piliera vyplácaných životnými poisťovňami bola podľa Sociálnej poisťovne v minulom roku 25,96 eura. Prečo je to tak? Má 2. pilier perspektívu? Hľadali sme odpovede na tieto otázky.

V niektorých prípadoch súčasných penzistov z 2. piliera by bola kombinovaná penzia dokonca nižšia ako keby sporiteľ ostal len pri prvom pilieri. Týkalo sa to predovšetkým tých, ktorí zarábali priemerne alebo podpriemerne.

Napríklad, v prípade zamestnanca zarábajúceho posledných desať rokov priemernú mesačnú mzdu 877 eur vychádza kombinovaný dôchodok z prvého aj druhého piliera približne o 25 eur mesačne nižšie ako v prípade, keby sa rozhodol v starobe spoliehať len na štát.

Kým niektorí volajú na poplach a celý tento systém označujú po jedenástich rokoch svojej existencie za fiasko, odborníci až takí skeptici nie sú a zhodujú sa, že súčasné nastavenie druhého dôchodkové piliera – aj napriek jeho chybám – ostáva atraktívne a má zmysel do neho vstupovať. Ako to už býva, veľa závisí aj od samotných sporiteľov.

Priskoro na porovnávanie

Už len stavanie oboch pilierov do ostrého protikladu je podľa odborníkov nesprávne. “Druhý pilier by sa nemal vnímať ako alternatíva prvého a teda aj takto jednoducho porovnávať,” hovorí Karel Žyla, PR manažér z poisťovne AXA. “Dopĺňa prvý pilier, má iné charakteristiky, výhody.”

“Ich cieľom nie je konkurovať, ale vzájomne sa dopĺňať a rozkladať príjem v dôchodku na viac zdrojov,” upozorňuje Miroslav Kotov, investičný manažér z Allianz – Slovenská d.s.s. “Vždy bude jeden z nich vyšší a jeden nižší. To však neznamená, že by mal byť ten nižší spochybňovaný.”

V neprospech jednoduchého porovnania oboch systémov hrá aj relatívne krátka doba sporenia v druhom pilieri – desať rokov. “Prví dôchodcovia sporili krátko, preto podstatnú časť celého dôchodku tvorí prvopilierový,” vysvetľuje Jozef Beständig, odborník na finančné sprostredkovanie, ktorý prevádzkuje web trasparetne.info.

To potvrdzuje aj Stanislav Žofčák, predseda predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky. “Treba si uvedomiť, že doterajšia doba sporenia je len štvrtinou z celkovej predpokladanej doby dôchodkového sporenia,” hovorí. “Preto sa nenaakumulovalo dostatok zdrojov u sporiteľov.”

Málo “druhopilierových” dôchodcov

Ďalším problémom pri porovnaní oboch systémov je aj nízky počet prvých sporiteľov. V minulom roku malo nárok na vyplácanie kombinovanej penzie od štátu a súkromnej poisťovne približne 3-tisíc Slovákov. Túto možnosť však využilo podľa posledných dát zo Sociálnej poisťovne len 314 ľudí. Dôchodky z druhého piliera od začiatku minulého roka ľuďom vyplácajú Allianz – Slovenská poisťovňa, poisťovňa Union a poisťovňa Generali.

“Treba zdôrazniť, že druhý pilier je výrazne dlhodobo orientovaný systém a desať rokov pre malé percento prvých sporiteľov neumožňuje jednoznačné hodnotenie,” hovorí Žyla z AXA.

Aj samotná suma priemerných minuloročných dôchodkov z druhého piliera vyvoláva niekoľko otáznikov. “Len na základe údaju o priemernej výške dôchodku z druhého piliera v roku 2015 je pomerne náročné posúdiť, či sú dôchodky z druhého piliera príliš nízke alebo nie, pretože nevieme, z akého súboru dát vznikol tento údaj,” hovorí Gábor Szűcs, poistný matematik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Upozorňuje, že priemernú sumu mohli vychýliť smerom nadol sporitelia s nižšími príjmami, ktorí síce v druhom pilieri sporili minimálne desať rokov, ale určitú dobu boli nezamestnaní a v období nezamestnanosti doň neplatili príspevky. Dá sa predpokladať, že táto skupina je početnejšia ako sporitelia s nadpriemernými príjmami.

“Skonštatoval by som, že používať len údaj o priemernej výške dôchodku pri argumentácii o primalých dôchodkoch z II. piliera nie je najvhodnejšie,” hovorí.

Štátne zásahy

Napriek tomu, isté pochybnosti o tom, či sa druhý pilier oplatí, ostávajú. Kroky štátu celkovej situácii tiež nepomohli, práve naopak.

“Na priemernú výšku dôchodku z druhého piliera určite vplývali početné regulácie,” potvrdzuje Vladimír Mlynek, generálny riaditeľ VÚB Generali, d.s.s. “Kým na začiatku si sporitelia na svoj ODÚ (osobný dôchodkový účet, poz. red.) odvádzali deväť percent a rovnaké percento putovalo do Sociálnej poisťovne, od 1.9.2012 sa tento pomer zmenil. Na ODÚ momentálne sporiteľovi pribúdajú štyri percentá,” ilustruje najmarkantnejšiu zmenu.

“Je treba na rovinu priznať, že chyby sa narobili,” opisuje mnohé legislatívne zmeny v systéme Tomáš Virdzek z Inštitútu sporenia a a investovania. “Narážam hlavne na zavedenie takzvaného šesťmesačného benchmarkingu do praxe, ktorým sa výrazným spôsobom na dlhšiu dobu zasiahlo do investičnej stratégie správcov.”

Odkazuje na leto 2009, kedy správcovia penzijných fondov odpredali takmer všetky akcie, aby sa vyhli riziku, že budú musieť doplácať sporiteľom z vlastného majetku.

“Akciové dôchodkové fondy, v ktorých sa v tej dobe nachádzala väčšina sporiteľov, tak nemohli z opätovného rastu akciových trhov po finančnej kríze nijak profitovať a ich výnosy tak dosahovali iba úroveň dlhopisových fondov.”

Štát navyše otvoril druhý pilier doposiaľ už štyrikrát a vlani, počas posledného otvorenia, dôchodkové správcovské spoločnosti opustilo približne 158-tisíc klientov a Sociálna poisťovňa si tak pripísala rekordných 542 miliónov eur – viac ako počas predošlých troch otvorení dokopy.

“Samozrejme, početné zásahy nepomáhajú stabilizácii druhého dôchodkového piliera,” potvrdzuje Martin Višňovský, člen predstavenstva za NN d.s.s. “Každá dodatočná zmena už fungujúceho systému znamená oslabenie dôvery sporiteľov v tento systém.”

Stále však v systéme ostáva nezanedbateľná časť populácie – približne 1,5 milióna Slovákov má v druhom pilieri uložených 6,41 miliardy eur.

Ďalšie vplyvy

Do hry však vstupujú aj iné faktory. “Súčasný stav nie je jednoznačne spôsobený nešťastnými zásahmi do druhého piliera,” hovorí Stanislav Žofčák z DSS Poštovej Banky. “Je aj dôsledkom vývoja na trhoch, ktoré sme kvôli zásahom nemohli v lepšom prípade využiť, respektíve v negatívnych obdobiach čiastočne alebo úplne eliminovať.”

Poukazuje na menovú politiku Európskej Centrálnej Banky (ECB), ktorá znižuje očakávaný výnos z dlhopisov v budúcnosti, a teda negatívne ovplyvňuje výšku dôchodkov v obľúbených garantovaných fondoch.

“Po ohlásení nákupov štátnych dlhopisov eurozóny ECB sa výnosy dlhopisov dostali na historické minimá a americký FED odkladaním zvýšenia základných sadzieb – napriek očakávaniam – vyvolával obavy investorov o stav americkej ekonomiky a udržiaval zvýšenú volatilitu na trhu,” potvrdzuje Mário Adámek, člen predstavenstva AEGON d.s.s.

Za nízke výnosy v dôchodkových fondoch si však často môžu aj sporitelia sami. Prevažná časť z nich – takmer deväť z desiatich – totiž stále radšej volí garantovaný dlhopisový fond, teda konzervatívnu formu investovania s najnižším rizikom. Aj tu však platí, že čím nižšie riziko, tým menšie výnosy.

A tak kým za minulý rok dlhopisové fondy zarobili v priemere pol percenta – čo je dokonca menej ako termínované vklady – negarantované indexové fondy ponúkané niektorými DSS si pripísali v priemere takmer osem percent.

“Indexové fondy, ktoré majú najkratšiu existenciu, dosahujú aj napriek poklesom v poslednom období, podstatne väčšie kumulatívne výnosy oproti ostatným fondom, ktoré existujú už od vzniku DSS,” upozorňuje Jaroslav Ilek, finančný sprostredkovateľ, ktorý prevádzkuje web expertnafinancie.sk. “Jedine tieto fondy dokázali aspoň čiastočne využiť príležitosť, ktorú sme tu mali vďaka nárastu akciových trhov. Ruku na srdce. Kto z vás tam má svoje peniaze?”

Tu však treba počítať s väčším rizikom. “Fond s najvyššou mierou rizika prináša z dlhodobého hľadiska možnosť dosahovať vyššie výnosy, naopak, fond s najnižšou mierou rizika je vhodný pre tých, ktorí si chcú napríklad z dôvodu skorého plánovaného odchodu do dôchodku zabezpečiť primeranú stabilitu svojich úspor,” radí Mário Adámek z AEGON.

“S dlhšou dobou sporenia rastie predpoklad vyššieho dôchodku. Tu je dôležité, aby sa samotní

sporitelia začali o svoje dôchodky aktívnejšie  zaujímať a starať sa o svoje dôchodkové úspory,” vysvetľuje a dodáva, že súčasná situácia je dôsledkom konzervatívnej povahy a nízkej finančnej gramotnosti Slovákov.

Pasivita sa nevypláca

Treba však povedať, že mnoho ľudí sa do nízkovýnosových garantovaných fondov dostalo aj vďaka zákonu z roku 2012, ktorý ich do nich automaticky presunul – kto v nich byť nechcel, musel to písomne oznámiť. Do vtedy bolo podľa Národnej banky Slovenska až 62 percent sporiteľov v akciových fondoch.

“Veľká časť sporiteľov, ktorí boli pred aprílom 2013 v akciových fondoch, žije ešte aj dnes v presvedčení, že sú stále sporitelia týchto fondov a naďalej si v nich sporia,” ilustruje výsledky vlastného prieskumu Tomáš Virdzek z Inštitútu sporenia a investovania. “Vďaka svojej pasivite však nezaznamenali, že v rámci druhého piliera akosi pozabudli návratkou aktívne potvrdiť, že sporiteľmi týchto fondov chcú naďalej ostať. S prekvapením potom následne zisťujú, že sú sporiteľmi v dlhopisových fondoch.”

Vo všeobecnosti podľa neho platí, že dlhopisové fondy sa mladším neoplatia, keďže do dôchodku im ostáva často viac ako tridsať rokov, a teda dlhý časový horizont šetrenia im dáva priestor na investície s vyššou perspektívou zhodnotenia. Tie na rozdiel od konzervatívnych investícii navyše dokážu bojovať s negatívnym efektom inflácie na hodnotu úspor.

“Najmä mladí by sa vôbec nemali obávať akciových a indexových dôchodkových fondov, nakoľko dĺžka ich investičných horizontov hrá jedine v ich prospech, vysvetľuje. “Mali by sa naopak obávať toho, že sporením do dlhopisových fondov sa vystavujú veľkému riziku nízkeho dôchodku z oboch pilierov. A to môže spustiť lavínu politických zásahov, akých sme boli svedkami v minulosti.”

2. pilier po 10 rokoch: kam sa podeli ideály?

2. pilier po 10 rokoch: kam sa podeli ideály? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Andrej Zeman | 17.01.2017 00:00 Akcie, ktoré sa minulý rok tešili najväčšej popularite...

Aké akcie boli najobchodovanejšie v minulom roku? Nie je prekvapením, že išlo najmä o veľké tituly. Investori sa nezameriavali na inovátorov. Rozhodujúca bola značka. V štatistike najobchodovanejších akcií, ktorú zostavila Saxo Bank, sa umiestnili tak kupované, tak i predávané akcie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.01.2017 00:00 K dobrému dôchodku je potrebná zodpovednosť a iniciatíva

Slováci ešte nie sú od mladosti zvyknutí sporiť na dôchodok, no zároveň sa radíme ku krajinám, ktoré výrazne rýchlo starnú. Kombinácia týchto dvoch parametrov neveští príliš ružovú budúcnosť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Pieruzek | 13.01.2017 00:00 Koľko sa dá skutočne zarobiť na nehnuteľnostiach

Často sa stretávam s názorom, či už od realitných maklérov alebo od finančných poradcov) že investovanie do nehnuteľností na Slovensku sa neoplatí. Typický je najmä komentár: „V nehnuteľnostiach viete zarobiť tak tri, štyri percentá ročne, a pri tých všetkých starostiach s nájomníkmi to nestojí za to.” Je to ale naozaj tak? Celá správa »

Komentárov: 5 / 5 Posledný komentár: 17.01.2017 21:09

Redakcia | 12.01.2017 00:00 Perspektívne investičné príležitosti na rok 2017

Máme za sebou pomerne turbulentný rok 2016 a pred každým investorom teraz stojí logická otázka, ako byť ziskový aj v tom novom roku. Aj keď na to nemá nikto zaručenú odpoveď, pokúsili sme ale nájsť niekoľko investičných tipov, ktoré sú hodné pozornosti.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.01.2017 00:00 Dokedy zostanú Slováci konzervatívnymi investormi?

Slováci prenikajú do vôd investícií len veľmi pomaly. Bráni im v tom prílišná opatrnosť, ale aj nedostatok informácií. Často sa im preto nedarí vyhýbať začiatočníckym investorským chybám. O skúsenostiach s predajom investícií do podielových fondoch a technikách, ktoré pomáhajú posmeliť príliš opatrných klientov, sa rozprávame s tromi finančnými sprostredkovateľmi Fincentra.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

19.01.2017 15:54 Najvyššie zhodnotenie v 2. pilieri dosiahol fond od Allianz-Slovenskej DSS

Akciový negarantovaný fond Progress od Allianz – Slovenskej d.s.s. dosiahol vlani rast hodnoty o 10,8 percent*, čo je najviac zo všetkých negarantovaných fondov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

19.01.2017 10:53 Ranný prehľad trhov 19. januára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

19.01.2017 08:22 Čo prinesie zasadnutie ECB?

Nepredpokladá sa, že by zasadnutie ECB tento štvrtok prinieslo nejaké zmeny politiky či iné zaujímavé novinky. Aktivita sa od decembrového zasadnutia naďalej zlepšovala a inflácia je o niečo pevnejšia (viď graf nižšie), ale nevyskytli sa žiadne výrazne prekvapivé údaje ani iné šoky, ktoré by odôvodnili akékoľvek posuny v súčasnej politike. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.01.2017 23:51 Britská nezamestnanosť stále rekordne nízka

Stred týždňa bol znova bohatý na makroekonomické dáta, v Nemecku boli zverejnené čísla inflácie, ktorá na mesačnej báze vzrástla z 0.1% na 0.7%, v súlade s očakávaniami analytikov. Na ročnej báze zase zrýchlil nárast spotrebiteľských cien z 0.8% na 1.7%, taktiež v súlade s očakávaniami analytikov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.01.2017 12:44 Najčastejším dôvodom invalidity vlani boli choroby pohybovej sústavy

Najčastejšími ochoreniami, ktoré sa v roku 2016 najviac podieľali na uznávaní invalidity, boli choroby pohybovej sústavy (5 701 prípadov). Nasledovali nádorové ochorenia (3 691 prípadov) a ako tretia skupina najčastejších diagnóz sa umiestnili duševné choroby a poruchy správania (3 305 prípadov). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Furmaník st. | 02.01.2017 00:00 Bude finančnými trhmi kývať klamárka slečna Lisa? (Prelom rokov vo financiách očami komentátora)

Prefarbia Francúzsko a Nemecko mapu Európy? Rok 2017 sa bude niesť aj v znamení krutého omylu: členovia kartelu OPEC a ďalší producenti v dohodách o znížení ťažby s cieľom zvýšiť ceny totiž vo veľkej horlivosti zabudli na starú mamu. Nič to zato, mladé krásavice uprednostňujú diamant pred manželstvom a sexom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 12.01.2017 00:00 Perspektívne investičné príležitosti na rok 2017

Máme za sebou pomerne turbulentný rok 2016 a pred každým investorom teraz stojí logická otázka, ako byť ziskový aj v tom novom roku. Aj keď na to nemá nikto zaručenú odpoveď, pokúsili sme ale nájsť niekoľko investičných tipov, ktoré sú hodné pozornosti.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 03.01.2017 00:00 Vyhliadky pre svetovú ekonomiku v roku 2017: jedna dobrá a dve zlé správy

„V živote existujú dva druhy problémov. Politické, ktoré sú neriešiteľné a ekonomické, ktoré sú nepochopiteľné,“ vyhlásil Sir Alec Douglas-Home, ktorý v 60. rokoch minulého storočia krátko zastával funkciu britského premiéra. Nepovedal to zle.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00

Peter Apolen | 04.01.2017 00:00 Dokedy zostanú Slováci konzervatívnymi investormi?

Slováci prenikajú do vôd investícií len veľmi pomaly. Bráni im v tom prílišná opatrnosť, ale aj nedostatok informácií. Často sa im preto nedarí vyhýbať začiatočníckym investorským chybám. O skúsenostiach s predajom investícií do podielových fondoch a technikách, ktoré pomáhajú posmeliť príliš opatrných klientov, sa rozprávame s tromi finančnými sprostredkovateľmi Fincentra.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Pieruzek | 13.01.2017 00:00 Koľko sa dá skutočne zarobiť na nehnuteľnostiach

Často sa stretávam s názorom, či už od realitných maklérov alebo od finančných poradcov) že investovanie do nehnuteľností na Slovensku sa neoplatí. Typický je najmä komentár: „V nehnuteľnostiach viete zarobiť tak tri, štyri percentá ročne, a pri tých všetkých starostiach s nájomníkmi to nestojí za to.” Je to ale naozaj tak? Celá správa »

Komentárov: 5 / 5 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »