Adrián Ševčík: Klient v ťažkej situácii si nemá prečo myslieť, že mu banka chce ublížiť

Nesplácané úvery sú realitou pre všetky banky. Aj keď klient, ktorý sa dostane do ťažkej životnej situácie, by v prvom rade mal o probléme so splácaním informovať banku, podľa predstaviteľov Všeobecnej úverovej banky (VÚB) je to na Slovensku inak. Až 90 percent klientov sa naopak skrýva, tají, nedvíha telefón...

Podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) sa počty zlyhaných úverov zvyšujú - ich podiel na celkovom objeme bankových úverov k 31. decembru 2009 predstavoval 5,5 percenta, čo je oproti 3,21 percenta k 31. decembru 2008 nárast o takmer tri štvrtiny.

Člen predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku retailového bankovníctva VÚB Adrián Ševčík zdôrazňuje, že s nesplácanými úvermi majú dnes problém všetky banky: "A preto prijímajú rôzne reštrikcie, a to tak v oblasti úverov pre obyvateľstvo, ako aj v oblasti úverov pre živnostníkov, aj v oblasti úverov pre podniky a veľké medzinárodné zoskupenia. Treba otvorene povedať, že banky sa ocitli vo veľmi ťažkej situácii. Táto situácia sa síce začína v niektorých oblastiach pomaly zlepšovať, začína sa to oživovať, ale nie je to ešte celkom tak, ako by sme to chceli a ako to bolo trebárs v rokoch 2007 - 2008."

Klient nesmie čakať na zázrak

V súvislosti s problematikou nesplácaných úverov zástupcovia VÚB zdôrazňujú, že ak sa klientovi banky niečo stane, ak dôjde k nejakej ťažkej životnej situácii, aby nečakal na zázrak, ale aby sa čím skôr skontaktoval s bankou a riešil s ňou svoje problémy.

Realita je však podľa manažmentu VÚB taká, že 90 percent klientov, ktorí sa nejakým spôsobom dostanú do takejto situácie, to nijako nerieši. Riešia to až vtedy, keď dostanú domov zásielku, že sa bude dražiť ich nehnuteľnosť. Vtedy sa vraj snažia zachrániť situáciu, no vtedy už nič nezachránia.

Všeobecne preto platí, že klient musí so svojimi problémami prísť do banky čo najskôr.

"V takomto prípade sa snažíme mať pre jeho nepriaznivú situáciu pochopenie a hľadať možnosti ako mu pomôcť. Napríklad máme možnosť odložiť či posunúť mu splatnosť, diskutovať s ním o tom, či nie je preňho vhodnejšie znížiť mu splátky a podobne. Podmienkou však je, aby ten človek sám prišiel do pobočky alebo zavolal. Alebo aby nejakým iným spôsobom dal vedieť, že má problém so splácaním svojho záväzku voči banke," zdôrazňuje Adrián Ševčík.

Nesplácané úvery majú veľmi nepriaznivý vplyv na ziskovosť bánk. V rámci Slovenska však mala VÚB v minulom roku odpísaných najmenej úverov, čo je podľa manažmentu banky dôkaz toho, že VÚB má, čo sa týka rizika, nastavené jasné požiadavky a zodpovedný prístup k riadeniu rizika vyplývajúceho z poskytovania úverov.

Aj banka musí mať zodpovednosť!

Člen predstavenstva a zástupca generálneho riaditeľa VÚB Tomislav Lazarić zdôrazňuje zodpovednosť banky: "Keď klient príde a chce úver 100 tisíc eur, na prvý pohľad to vyzerá ozaj zle, keď mu ho banka nechce schváliť. Ale banka musí mať zodpovednosť. Aj voči nemu. Všeobecne sa to dá povedať, že banka musí mať zodpovednosť voči klientom a musí vedieť odhadnúť, že ten-ktorý klient v budúcnosti nebude schopný splácať úver. My toto musíme s ním komunikovať. A keby sme to s ním nekomunikovali, mali by sme s ním spoločnú zodpovednosť za nesplácanie v budúcnosti."

Ako Lazarić ďalej uviedol, VÚB chce mať dobré vzťahy s klientmi. "Keď niekomu neschválime úver, vyzerá to veľmi zle. Zažili sme však veľakrát, že klienti nám potom s odstupom času boli za to vďační. Za to, že sme odhadli riziko a že sme ich zachránili. To je tá zodpovednosť banky, o ktorej hovoríme."

Množstvo komunikačných kanálov

Na to, že jestvuje skutočne široká paleta možností a spôsobov, ktorými môže klient informovať svoju banku o tom, že sa dostal do ťažkej životnej situácie, upozorňuje Adrián Ševčík: "Prvá a najdôležitejšia možnosť, to je návšteva našej pobočky. Hovorím o tom preto, že na Slovensku sa ešte vždy preferuje osobný kontakt. Čiže človek, ktorý sa dostane do ťažkej životnej situácie, by mal čím skôr navštíviť pobočku."

Je len samozrejmé, že ak dôjde k nejakej tragickej udalosti v rodine, nie vždy sa klient zdržiava v mieste svojho bydliska, kde spravidla je aj tá "jeho" pobočka. Podľa Adriána Ševčíka môže navštíviť ktorúkoľvek pobočku: "Všeobecná úverová banka disponuje po Slovenskej sporiteľni druhou najhustejšou sieťou pobočiek. Klienti nás môžu nás nájsť kdekoľvek - máme 209 retailových pobočiek. Druhou možnosťou je naše call centrum - dnes už prakticky každý človek má mobil a môže sa k nám odkiaľkoľvek dovolať. Ďalšou možnosť je emailová komunikácia a navyše klienti, ktorí využívajú internet banking, nás môžu priamo kontaktovať aj touto cestou."

Ale množstvo spôsobov, ktorými môže klient kontaktovať svoju banku, nenarúša základný princíp, ktorý znie: V ťažkej životnej situácii by sa klient mal čím skôr by skontaktovať s bankou. "Poopravil by som to trochu: Nie že by mal, ale musí!"

To je podľa Ševčíka základná vec. Alfa a omega všetkého: "Len čo sa stane niečo vážne, niečo neobvyklé a klient vidí, že nie je schopný splácať svoj záväzok, je veľmi dôležité, aby bol zodpovedný, aby sa ozval, prišiel, kontaktoval nás nejakým spôsobom. To nie je jeho povinnosť a zodpovednosť voči banke, ale v prvom rade je to jeho zodpovednosť voči sebe samému. Je v jeho vlastnom záujme, aby našiel spôsob, ktorým nás bude čím skôr informovať o svojej ťažkej životnej situácii."

Prekročiť svoj tieň

Adrián Ševčík pripúšťa, že pre väčšinu ľudí je nepríjemné hovoriť o tragédii, o úmrtí blízkeho príbuzného alebo trebárs o tom, ako človek prišiel o prácu alebo ako sa mu to rozsypalo v rodine. "Apelujem preto na ľudí, aby - obrazne povedané - prekročili ten svoj tieň a porozprávali nám o svojom probléme. Mali by mať istotu, že my nie sme na to, aby sme im ďalej ubližovali a ešte zväčšovali ich tragédiu, ale že sme preto, aby sme im pomohli."

Banka by sa mala s klientom, ktorý sa nejakým spôsobom dostal do ťažkej životnej situácie, nejako dohodnúť. Napríklad na odložení splátok, na úpravách splátkového kalendára a podobne. Vždy je to vec vzájomnej dôvery.

Keď sa klienti zatajujú

Banky majú v tomto smere prevažne negatívne skúsenosti. "Tie skúsenosti vyplývajú práve z toho, že klienti nemajú záujem prísť, nemajú záujem to riešiť, skrývajú sa, zatajujú sa. My robíme niekoľko krokov: pošleme prvú upomienku, pošleme druhú upomienku, snažíme sa s klientom skontaktovať telefonicky, on však nepreberá zásielky, nedvíha telefón, nekomunikuje s nami," upozorňuje Ševčík.

Ignorovanie banky trvá spravidla dovtedy, kým nepríde posledný krok, ktorým je realizácia záložného práva. "Až vtedy klient zareaguje a začne nám plakať do telefónu... Ale predchádzajúce mesiace vôbec nevyužil na to, aby za nami prišiel, aby sme to spolu riešili, aby sa s nami dohodol, ale naopak - skrýval sa, nechal sa zatajovať. Máme žiaľ dosť takých prípadov."

Adrián Ševčík: Klient v ťažkej situácii si nemá prečo myslieť, že mu banka chce ublížiť >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet