Ak daňový subjekt neumožní daňovú kontrolu, správca dane si poradí sám

Stávajú sa prípady, že daňový subjekt - z takého alebo onakého dôvodu - neumožní správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Napríklad ho nevpustí do firmy či do bytu. V takom prípade však spravidla ťahá za kratší koniec, pretože správca má možnosť sám určiť základ dane. Má k tomu k dispozícii viacero nástrojov - zákonných pomôcok alebo aj pokus o uzavretie dohody o určení výšky dane.

Ak daňový subjekt neumožní z rôznych dôvodov vykonanie daňovej kontroly, správca dane určí základ dane a daň podľa pomôcok . Spôsob použitia pomôcok je uvedený v § 29 ods. 6 zákona o správe daní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a použije také prostriedky, ktoré umožňujú správne vyrubiť a vybrať daň.

Kontrolovaný subjekt  má okrem iného  povinnosť predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia. 

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť len rozhodnutím. Rozhodnutie v našom prípade musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom sa správca dane musí vysporiadať s pomôckami, ktoré použil pri zistení základu dane. Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom.

Dôvody rozdielu musia byť zrejmé

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Ak subjekt predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže použiť ako pomôcky. Ak sa daňová povinnosť určená správcom dane podľa pomôcok odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní, musí byť zo spisového materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu.

Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstaral, prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. Správca dane sa nemôže rozhodnúť v prospech využitia inštitútu dohody a naopak v iných prípadoch priamo pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok.

Práve prvým krokom na zistenie vhodnosti pomôcok je dohodnutie výšky dane, ktorá má zahŕňať existenciu týchto pomôcok, hoci je tento postup samozrejme nepresným potvrdením daňovej povinnosti daňového subjektu prostredníctvom riadneho dokazovania. Rozhodnutie správcu dane, že bude postupovať podľa dohody alebo podľa pomôcok kladie na neho nároky na obhájenie nepresne zisteného základu dane.

Najprv pokus o uzavretie dohody

Úlohou správcu dane je v zmysle § 48 ods. 4 zákona o správe daní preskúmať dodržanie zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Tomuto postupu však musí obligatórne predchádzať pokus o uzavretie dohody o určení výšky dane. V prípade, že odvolací orgán zistí, že zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, tak odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne. Správca dane sa musí najskôr pokúsiť o uzavretie daňovej dohody v opačnom prípade poruší zásadu zákonnosti. V prípade určenia základu dane podľa pomôcok musia byť splnené dve zásady platné pre daňové konanie:

• daňovník je povinný v priebehu zisťovania základu dane podľa pomôcok predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,
• správca dane je povinný určiť základ dane a daň čo najspoľahlivejšie.

Odvolací orgán neskúma meritum veci

Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a dodržanie už uvedeného postupu.

Pokiaľ daňový odvolací orgán zistí, že zákonné podmienky na použitie tohto postupu boli dodržané, je povinný odvolanie zamietnuť.

Odvolací orgán nemôže skúmať meritum daňovej veci, ale naopak, predmetom skúmania je iba zákonnosť postupu správcu dane. V prípade žaloby podanej daňovníkom na zrušenie platobného výmeru, súd nebude skúmať len podmienku splnenia dôkaznej povinnosti daňovým subjektom. Na konanie o určenie dane podľa pomôcok sa vzťahujú základné zásady daňového konania a preto sa musí v konaní vychádzať zo zásady správneho, úplného a spoľahlivého zistenia dane.

Správca dane musí zohľadniť aj zistenia, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt. Najvyšší súd SR vo svojej ustálenej judikatúre považuje určenie dane podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona o správe daní za osobitný sankčný prostriedok postihujúci daňové subjekty ktoré správca dane použije iba vtedy, ak si daňový subjekt nesplnil niektorú zo svojich povinností a pritom správca dane nemohol určiť výšku dane dohodou. Konanie daňového subjektu, ktoré vyvolá zisťovanie dane podľa pomôcok, vyvolá u správcu dane rôzne reakcie. Z tohto dôvodu sa daňový subjekt nemôže spoliehať, že správca dane zohľadní všetky výdavky.

Aj tak daň neuhradím...

Nájdu sa aj daňové subjekty ktorým je jedno, aký základ dane správca dane podľa pomôcok určí, nakoľko si sú vedomé, že daňovú povinnosť aj tak nikdy neuhradia.

Preto osobne odporúčam daňovým subjektom, ktorí chcú bez problémov podnikať, aby si svoje povinnosti voči správcovi dane plnili, aby sa nedostali do situácie, že základ dane určí správca dane podľa pomôcok rozdielne od podaného daňového priznania. Inak a jednoduchšie povedané, na dani by mohli zaplatiť viac ako by mali.

Miroslav Buriánek je pracovníkom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu.