Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Ako Jožko Mrkvička (ne) zaplatí milionársku daň

Autor: Ľuboslav Kačalka | 30.03.2012 00:00 | Kategórie: Dane | 2 komentáre
Ako Jožko Mrkvička (ne) zaplatí milionársku daň

Zoznámte sa, Jožko Mrkvička a Janko Hraško sú kamaráti z vysokej školy. Obaja sú vynikajúci programátori. Na trhu sa ľuďom ich kvalít platí mesačná hrubá mzda 2900 eur. Jožko Mrkvička pracuje na trvalý pracovný pomer, Janko Hraško sa so zamestnávateľom dohodol na platbách cez živnosť a faktúru. Otázka znie, ak prejde milionárska daň v navrhovanej podobe, postihne ich oboch rovnako?

Podľa medializovaných informácií by sa „milionárska“ daň týkala ľudí s ročným príjmom vyšším ako 33 tisíc eur, čo je mesačne 2 750 eur. Po novom by neplatili rovnú daň 19%, ale až 25%.Čo to urobí s rodinným rozpočtom oboch postáv našej analýzy?

Najskôr Jožko Mrkvička, ktorý je riadne zamestnaný a jeho výplatná páska vyzerá takto:

  • Hrubá mzda 2 900 eur
  • Sociálne a zdravotné odvody platené zamestnancov (13,4% z rôznych vymeriavacích základov) 340,42 eur
  • Nezdaniteľná časť základu dane (upravená) 59,31 eur
  • Daň 475,05 eur
  • Čistý príjem 2 084,53
  • Zaujímavé je ešte poistné platené zamestnávateľom v sume 932,67 eur, ktoré zvyšuje mzdové náklady na 3 832,67 eur ide o takzvanú superhrubú mzdu.

Po zvýšení daňovej sadzby z 19% na 25% a zachovaní ostatných parametrov by sa Mrkvičkov disponibilný mesačný príjem znížil z 2 084,53 na 1 934,51 eur. Na milionársku daň by tak doplatil sumou 150 eur mesačne.

TIP redakcie
Pridajte sa k priaznivcov daňovej optimalizácie na FACEBOOKu prostredníctvom stránky Nízke dane – dobré dane.

Janko Hraško sa pri rovnakej práci dohodol na inej forme – takzvane optimalizuje. To znamená, že nemá uzatvorený trvalý pracovný pomer, ale cenu práce si fakturuje. Rozdiel spočíva aj v tom, že nie je chránený zákonníkom práce a má väčšiu slobodu, nemusí si napríklad pýtať priepustku pri opustení pracoviska. Keďže jeho „zamestnávateľ“ je férový, ponúkne mu sumu vo výške nákladov na zamestnanca v TPP. Čiže nie 2900, ale superhrubú mzdu 3 832,67. Presne túto sumu dostane Janko Hraško každý mesiac na účet.

Na účet tak príde Jankovi Hraškovi mesačne príde 3 832,67 eur, ale keďže si uplatňuje 40% paušálne výdavky, jeho daňový príjem je  len 2299,60 eur. Predpokladajme, že takto funguje už niekoľko rokov a preto sa ho netýka neplatenie odvodov počas prvého roka „podnikania. V praxi to znamená:

  • Zdravotnej poisťovni odvedie 250,73 eura
  • Sociálnej poisťovni 601,67
  • Daňovému úradu 219,06 eura mesačne.

Jeho čistý príjem bude 2 628,75, čo je výrazne viac ako v prvom prípade. A keďže jeho daňový príjem je len 60% skutočného, milionárska daň ho obíde. Napriek tomu, že má vyšší čistý príjem ako J. Mrkvička a to pri rovnakej cene práce pre zamestnávateľa.  

Jožkova dilema

Po zavedení milionárskej dane – teda po zvýšení sadzby na 25% pri príjmoch nad 33 tisíc eur a zachovaní ostatných parametrov, by sa príjem Jožka Mrkvičku znížil o 150 eur. Naopak, Janka Hraška by vzhľadom k uplatňovaniu paušálnych výdavkov 40%, milionárska daň nezastihla.

Pri rovnakej cene práce by Jožko Mrkvička mal mesačne po novom v čistom 1 934,51 namiesto pôvodných 2 084,53. Janko Hraško by naďalej zarábal 2 628,75 a svojmu kamarátovi by poradil urobiť to isté. Teda prejsť na živnosť. Ak by ste boli na mieste poctivého daňovníka Jožka Mrkvičku, čo by ste urobili?

Asi nikoho neprekvapí, že z dvoch alternatív uprednostní daňovník tú, ktorá je prospešnejšia pre jeho peňaženku.

Mikro a makro pohľad

Skôr než budeme zavádzanie milionárskej dane posudzovať z makroekonomického pohľadu, musíme sa naň pozrieť z pohľadu daňovníka. Jedine on sa totiž rozhodne, či od neho štát získa viac peňazí vyšším zdanením, alebo, paradoxne, ešte menej a to z dôvodu, že daňovník začne optimalizovať, prípadne obmedzí svoju aktivitu.

Pripomeňme si, že závislosť medzi príjmami štátu a daňovým zaťažením skúmal americký ekonóm Arthur Laffer. Jeho „Lafferova krivka“ ilustruje, že príjmy štátu budú zvyšovaním daní rásť len po určitú hranicu, potom začnú klesať. Dôvodom je demotivácia daňovníkov.

Ak teda nová vláda hovorí o vyššom zaťažení milionárov, ktorí majú zmierniť deficit verejných financií, musí počítať aj s prípadom, že ľudí ako Jožko Mrkvička bude výrazne viac a príjmy štátu zavedením milionárskej dane klesnú. Respektíve nespravodlivo zaťažia  iba tých, ktorí v systéme ostatú.

Keď už hovoríme o spravodlivosti – milionárov asi nie je najvhodnejšie hľadať medzi pracujúcimi.

Milionári nie sú zamestnaní, milionári optimalizujú

Podľa Štatistického úradu SR zarábalo v roku 2010 viac ako 2 300 eur len 2,45% Slovákov, v roku 2009 to bolo 2,31%. Dodajme, že ŠÚ zaraďuje všetkých zamestnancov s príjmom nad 2300 eur do jednej skupiny, príjem nad teda 2 750 eur nemá vlastnú kategóriu.  

Bohatých je však určite viac než len 2,45% obyvateľov. Ich ekonomické príjmy však neplynú zo zamestnania, ale z dividend. Nezabúdajme, že obrovské množstvo profesionálov s vysokými príjmami (advokáti, notári, finanční sprostredkovatelia, daňoví poradcovia, profesionáli v PR a marketingu, IT špecialisti a umelci) poskytuje svoje služby inak ako  v zamestnaneckom pomere – buď ako živnostníci, alebo ako majitelia jednoosobových sro-čiek. Zavedenie milionárskej dane ich minie a v takom prípade ťažko možno hovoriť o spravodlivej dani, keďže v plnej sile zasiahne len zamestnaných.  

Percentuálne rozloženie zamestnancov podľa výšky príjmu vidieť na nasledujúcom grafe ŠÚ SR…  

rozlozenie-mzdy-2010-m

 

Kto z koho: Ďalšie stupne optimalizovania

Problém nerovnomerného daňovo-odvodového zaťaženie rôznych skupín si uvedomujú ekonómovia aj politici. Aj preto plánovala odstupujúca vláda Ivety Radičovej v rámci daňovo-odvodovej reformy obmedziť paušálne výdavky. K rozhodujúcemu hlasovaniu nakoniec nedošlo, aj keď je zaujímavé, ako by to nakoniec dopadlo. S nápadom obmedziť paušálne výdavky totiž nesúhlasili ani všetci koaliční poslanci. Nepáčilo sa im, že mnohým živnostníkom pribudnú časové a finančné náklady na vedenie účtovníctva a sledovanie výdavkov – vrátane nie ľahkého posudzovania, čo možno medzi skutočné výdavky zaradiť.

Tento problém zo stola určite rýchlo nezmizne. Analytici Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií publikovali tento týždeň päť odporúčaní na zabezpečenie neutrality zdanenia práce, čo by podľa nich mohlo prispieť ku konsolidácii verejných financií sumou vo výške približne 180 miliónov eur.

  1. zreálnenie konštanty pre výpočet vymeriavacieho základu SZČO (zabezpečiť jej adekvátnosť)
  2. obmedzenie maximálnej výšky paušálnych výdavkov respektíve zváženie  obmedzenia paušálnych výdavkov len pre určité skupiny živností
  3. zaviesť povinnosť platenia odvodov pri príjmoch z dohôd (s výnimkou krátkodobých poistení)
  4. zavedenie povinnosti platenia preddavkov (vo výške minimálnych odvodov) od chvíle, kedy kumulatívna výška obratu podnikateľa prekročí hranicu na platenie odvodov 
  5. zosúladenie minimálneho vymeriavacieho základu SZČO a zamestnancov

Len prijatím opatrení v bodoch 1 až 3 by sa podľa Jána Remetu z IFP zlepšil stav verejných financií o 180 miliónov eur.

Aj keď je určite spravodlivejšie  namiesto zavedenia milionárskej dane postihnúť optimalizačné spôsoby znižovania dane, nemusí sa to podariť. Neodvažujem sa spochybňovať odbornosť úradníkov ministerstva financií, ale v prípade svojej analýzy počítali so situáciou, že „kvázi živnostníci“ nebudú mať na výber. Lenže oni mať budú. Pokiaľ sa pre nich stane pôsobenie v pozícii SZČO drahé, prejdú na jednoosobové sro-čky. A pokiaľ štát nájde páku aj na ne, je tu stále možnosť využiť daňové raje v rámci EÚ (Cyprus) alebo mimo nej (Seychely). Zhrnuté a podčiarknuté, milionárska daň postihne skôr vyššiu strednú triedu ako ozajstných milionárov. Čo asi nie je celkom spravodlivé. 

Z pohľadu dopadov na ich výber môže byť zaujímavejšie riešiť deficit verejných financií majetkovými daňami, spotrebnými daňami, DPH a parametrickou zmenou v druhou pilieri. Jej nastavenie na 9% a 9% bolo od začiatku veľkorysé bez opory v možnostiach verejných financií. O dopadoch týchto zmien niekedy nabudúce.  

Ako Jožko Mrkvička (ne) zaplatí milionársku daň

Ako Jožko Mrkvička (ne) zaplatí milionársku daň >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Posledné pridané komentáre (celkem 2 komentáre)

Re: Mišo zo Svidníka | 16.04.2012 09:10
karamba | 10.04.2012 06:01

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Dane

Peter Apolen | 12.07.2017 00:00 Kedy podnikať na živnosť a kedy sa oplatí založiť s.r.o.

Rozhodujete sa medzi podnikaním na živnosť alebo prostredníctvom jednoosobovej s.r.o.? Pozreli sme sa na to túto dilemu z daňového hľadiska – pri akej hranici ročného príjmu je pre živnostníka už lepšie rozmýšľať o prechode na spoločnosť s ručením obmedzeným. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník ml. | 06.06.2017 00:00 Príjmy a tržby v bitcoinoch: ako ich vykázať a zdaniť?

Platiť virtuálnou menou bitcoin ako akceptovanou menou je už po novom možné aj v niektorých slovenských e-shopoch. Bitcoin v súčasnosti prežíva boom a prudný rast a ako decentralizovaná a neregulovaná mena bude pravdepodobne ako platidlo používaná stále viac a viac. Pozrieme sa preto na to, ako sa pozerajú na výdavky a príjmy vo virtuálnej menej slovenské daňové a účtovné predpisy. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 13.06.2017 10:14

Peter Apolen | 13.02.2017 00:00 Na štát budeme tento rok robiť o osem dní dlhšie ako vlani

Slovenský daňovníci na budú tento rok pracovať pre štát 156 dní. Je to o osem dní viac ako v minulom roku. Deň daňovej slobody, ktorý vypočítava spoločnosť Deloite, tento rok pripadne na 6. jún. Až potom začnú Slováci zarábať len pre seba. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 10.01.2017 00:00 Začínajúce firmy majú novú možnosť ako podnikať

Od nového roka pribudla slovenským podnikateľom nová možnosť formy podnikania. Ide o takzvanú Jednoduchú spoločnosť na akcie (j.s.a.). Je určená najmä startupom, no výhodná môže byť aj pre ostatných začínajúcim podnikateľov. Takéto podnikanie by malo byť medzistupňom medzi akciovou spoločnosťou a spoločnosťou s ručením obmedzením. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 25.01.2017 14:41

Marek Mittaš | 19.12.2016 00:00 Odvod z neživotného poistenia zvýši ceny poistného a zhorší jeho dostupnosť

Napriek protestom zo strany poisťovní v novembri poslanci schválili novelu zákona o poisťovníctve. Výsledkom je zavedenie osempercentného odvodu zo všetkých neživotných poistiek. Dôsledkom bude pravdepodobne rasti cien, prípadne transformácia poisťovní na pobočky, alebo dokonca ich odchod z trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Dane

22.08.2017 13:49 Myšlienku 13. platu si osvojuje aj R. Fico

Premiér SR Robert Fico vyhlásil, že je ochotný rokovať v koalícií o zavedení povinných 13. platov pre všetkých zamestnávateľov v SR, ktoré navrhuje SNS. Dodal, že aj SMER-SD má svoju ďalšiu sociálnu agendu na rozpracovanie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.08.2017 09:46 Ekonomike sa darí. Za 1. polrok vzniklo 11-tisíc firiem

Nové firmy na Slovensku pribúdajú veľmi rýchlo. Za prvý polrok 2017 u nás vzniklo 11 015 kapitálových firiem, čo je takmer toľko, koľko za celý rok 2015 (12 677 firiem). Najviac, až tretina z celkového počtu nových akciových spoločností a eseročiek, vzniklo v Bratislavskom kraji (3 512 firiem), na druhej strane, najmenej ich vzniklo v Trenčianskom kraji (753 firiem). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.07.2017 12:05 Sociálna poisťovňa posiela nové výmery odvodov na ďalší rok

Samostatne zárobkovo činné osoby v týchto dňoch dostávajú od Sociálnej poisťovne listom výmeru výšky odvodov na nasledujúcich 12 mesiacov. Časti SZČO vzniká alebo zaniká odvodová povinnosť ako taká. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

11.07.2017 13:33 Od júla sa zmení výška odvodov do Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa pravidelne k 1. júlu prehodnocuje výšku odvodovej povinnosti pre SZČO podľa daňových priznaní za predchádzajúci rok. Oznamuje ju listami, ktoré by mali tento rok prísť do schránok do 21. júla. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

11.07.2017 12:22 Podlžnosti na DPH ma 4 700 firiem

V prvom polroku 2017 klesol na Slovensku počet nespoľahlivých platcov DPH o 562 spoločností, pričom ich celkový počet do konca júna predstavoval 4 711. V poslednom období ide o jedno z najnižších čísel. Najmenej neplatičov DPH od začiatku minulého roka Slovensko zaznamenalo v máji tohto roka, presne 4 493. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »