Ako sa bude dariť akciám, komoditám a FOREXu v roku 2009?

FED ako aj ostatné centrálne banky a vlády sú ochotné spraviť čokoľvek, aby stabilizovali situáciu na finančných trhoch a práve preto sa domnievame, že obdobie panických výpredajov je už za nami. Pred nami sa však s veľkou pravdepodobnosťou otvára nová nepoznaná éra dlhodobej recesie, ktorá bude mať silné ekonomické ako aj politické konzekvencie.

Akciové indexy

Každá finančná kríza prerastie do hospodárskej krízy. Hlavným dôvodom je nedostupnosť úverov a lacných peňazí, ktorými boli v posledných rokoch zaplavení ako spotrebitelia, tak aj firmy. Kvôli toxickým aktívam, ktoré nevie nikto oceniť, sú banky nútené držať vysoký kapitál a najbezpečnejšia politika je nikomu nič nepožičiavať. Splácanie úverov novými úvermi skončilo a zodpovedný prístup k vlastnému rozpočtu prinesie nižšiu spotrebu a nižšie investičné výdavky na dlhé obdobie.

Podľa povahy a postupu súčasnej krízy usudzujeme, že akciový trh nedosiahne svoje dno skôr ako za 3 roky. Dôvod je jednoduchý. Iba po vyše jednom roku trvania finančnej krízy sa problém rozšíril aj do ostatných odvetví hospodárstva. Zo štatistických porovnaní dĺžok trvania hospodárskych kríz a vývoja akciových indexov po prudkých bublinách je veľmi pravdepodobné, že súčasná kríza má ešte stále pred sebou svoju väčšiu časť. Počas tohto obdobia však budeme vidieť množstvo prudkých rely a následných výpredajov. Americký Dow Jones Index bude postupne smerovať nižšie a rok 2009 by mohol uzatvárať pod úrovňou 7000.

Dlhopisy

Súčasný dopyt po amerických dlhopisoch sa zastaví a investori začnú vypredávať dlhodobé treasuries. Americký dlhopisový trh je jedna z posledných bublín, ktorá čaká na prasknutie. Najväčšou obavou FEDu je deflácia (znižovanie cenovej hladiny) a preto FED ako aj ministerstvo financií robia všetko, čo je v ich moci, na zabránenie tohto negatívneho ekonomického javu. Po bezprecedentnom znížení úrokových sadzieb prišlo k „monetárnemu uvoľneniu“ rovnako nevídaných rozmerov, kedy sa monetárna báza zvýšila niekoľkonásobne ako kedykoľvek v predchádzajúcej histórií.

Tým sa však zaplavenie americkej ekonomiky peniazmi nekončí. Budúci rok bude kritickým testom toho, či finančná kríza dosiahla svoje dno. Príkladom ohrozenia sú americké automobilky, ktoré v prípade krachu so sebou stiahnu korporátne dlhopisy v hodnote 1 bilión USD, zničia americký korporátny trh dlhopisov, výrazne naštrbia americký penzijný systém a spôsobia nový atak na trh s credit-default swapmi, ktorých 50-biliónový objem stále visí nad nami ako Damoklov meč.

Najpravdepodobnejšou možnosťou takéhoto scenára je znárodnenie celého úverového trhu a nepredstaviteľné zadlženie amerických daňových poplatníkov. Ak k tomu pridáme plánované podporné balíčky Obamovej „Novej dohody“ pôsobiace na ďalšie zvyšovanie zadĺženosti USA, tak útek investorov od všetkých amerických aktív bude preferovanou alternatívou.

Momentálne posilnenie amerických 10-ročných dlhopisov a níženie ich výnosu k prakticky k najnižším možným hodnotám je trend, ktorý sa musí čoskoro zvrátiť. Futures na 10-ročné dlhopisy majú preto obrovský priestor oslabiť zo súčasnej hodnoty 127 až k 100.

Americký dolár

S výpredajom dlhopisov súvisí aj výrazný tlak na výpredaj dolára. To však ani zďaleka nie je jediný faktor, pre ktorý bude dolár počas budúceho roka čoraz menej obľúbenou menou. Finančný trh zaplavený nepredstaviteľným množstvom dolárov bez akéhokoľvek krytia spôsobí, že pri stabilizácií krízy sa investori začnú odvracať od amerického dolára, ktorý doteraz slúžil ako svetová rezervná mena. Pri tom hrozí, že moc USA ako superveľmoci sa pri jej obrovskom zdĺžení sa začne pomaly strácať a rastúca inflácia mimo akúkoľvek kontrolu spôsobí totálny odliv od dolára, ktorému nepomôžu ani vysoké úrokové sadzby. Čím má zdĺžená krajina vyššie sadzby, tým vyššie úroky musí platiť.

Priebeh doterajšej finančnej krízy nenaznačoval oslabovanie dolára, naopak, dolár počas panickej časti krízy posilnil napriek rozdielnemu očakávaniu najvýznamnejších ekonómov. Tí zanedbali práve silný dopyt po dolároch spôsobený evaporáciou kapitálu (odpákovávanie) a podobne únik k mene jedinej svetovej superveľmoci, pričom najväčším lákadlom investorov boli americké dlhopisy, ktorých nákup si vyžaduje doláre. Tie až doteraz pôsobia ako najžiadanejší finančný inštrument.

Posledné týždne však ukazujú opačný scenár vo vývoji dopytu po dolári. Po tom, ako americkí predstavitelia ukázali ako jediný spôsob riešenia krízy bezprecedentné uvoľnenie monetárnej politiky a obrovské fiškálne balíky, investori začali masívne hedgovať (chrániť) svoje dolárové pozície, ktoré sa čoskoro môžu stať zraniteľné tým, ako sa svet zaplavuje tonami nekrytých bankoviek.

Výrazným signálom výpredaja USD bude výpredaj amerických treasuries. Veľmi reálnym scenárom je pokračovanie tohto vývoja a prelomenie minuloročných miním dolárového indexu v okolí úrovne 71 USD. EUR/USD by preto tento rok mohol končiť nad úrovňou 1,70.

Zlato

Zlato počas krízy v roku 2008 nedosiahlo taký rast ako na jej začiatku očakávali skúsení obchodníci. Najdôležitejší dôvod je jednoduchý. Väčšina investícií bola založená na maržiach a na otvorenie špekulačných pozícií stačilo iba percento z celkového objemu. Pri tom, ako začali padať akcie a investori dosahovali obrovské straty, boli nútení uzatvárať svoje pozície aj na takých trhoch ako je zlato. Ako sa strácali maržové pozície, tak sa museli vypredávať všetky finančné nástroje. Panické odpákovávanie (strata kapitálu v podobe finančných derivátov) však môže byť pri konci. Dôvodom je spľasnutie bubliny na ostaných komoditných trhoch a snaha politikov zabrániť ďalšiemu krachu finančných inštitúcií za každú cenu.

Napriek tomu, že sa v súčasnosti veľa rozpráva o dlhodobej hrozbe deflácie (znižovania cenovej hladiny) a stále sa poukazuje na príklad japonskej deflačnej krízy posledných dvadsiatich rokov, deflácia bola bežným javom mnohých hospodárskych kríz. Deflácia však skoro vždy bola iba prechodným javom pred obdobím inflácie, ktorá často krát pri konci hospodárskych kríz prerastala do hyperinflácie pri tom, ako vlády vlievajú do ekonomík obrovské množstvo peňazí. Je len otázkou času, kedy sa stabilizuje bankový sektor a túto masu peňazí začne posúvať pomocou multiplikačného efektu do ostatného hospodárstva.

Naslovovzatým odborníkom na defláciu je práve Bernanke, ktorý jej štúdiom zasvätil svoje kariéru. Jednou z mála vecí, v ktorej budeme Bernankemu dôverovať, je jeho schopnosť vysporiadať sa s defláciou. (Centrálne banky defláciu riadiť nevedia, na to aby si udržali v ekonomike svoj vplyv, potrebujú inflačné prostredie). Masívne nalievanie peňazí na trh skôr či neskôr spustí lavínu inflácie, ktorá znehodnotí všetky svetové meny, keďže všetky vlády sa riadia veľmi podobnými princípmi fiškálnej a monetárnej politiky. Jedna z mála pevných konštánt v tomto nepredvídateľnom svete bude zlato, ktoré najviac získa voči menám rozšafných krajín. Medzi ne patrí USA, či veľká Británia.

Pozrime sa na dopyt a ponuku zlata. Svetová produkcia zlata je približne 110 miliónov uncí. Dopyt počas minulého roka ho však výrazne prevýšil . To, že cena zlata nereagovala prudkým rastom, svedčí predovšetkým o jednom ďalšom zdroji ponuky – výpredaji zlatých rezerv svetovými centrálnymi bankami. Tie však budú musieť výpredaje zlata kvôli neistej finančnej situácií zastaviť. Pozitívny efekt pre zlato môžeme tiež vidieť v neuveriteľne silnom dopyte po zlatých minciach, ktorý odráža myšlienku, že zlato sa opäť získava funkciu peňazí. Čím ďalej, tým viac kontraktov futures na zlato neexspiruje s finančným vyrovnaním ale s fyzickou dodávkou. Ceny zlata preto očakávam na úrovni 1500 USD na konci budúceho roka.

Ropa

To, že ropa za posledný rok zaznamenala prudký cenový výkyv k úrovni 147 a späť pod 40 USD/ barel nie je náhoda. Nákupná bublina bola vystriedaná prudkým vytriezvením podporeným „deštrukciou dopytu“ a „odpákovávaním“ svetového kapitálu. Po tom, ako prehrmí panická časť výpredajov, tak do hry začnú opäť vstupovať fundamenty.  Keďže cena je produktom dopytu a ponuky, rozoberme obe tieto premenné zvlášť.

Hubertov vrchol je označenie  maximálnej produkcie dosiahnutej v nejakej oblasti a jej následný pokles. Hubertov ropný vrchol bol dosiahnutý v USA v roku 1970, odkedy vlastná produkcia ropy prudko klesá. Postupne rastú dôkazy o tom, že Hubertov vrchol svetovej ropnej produkcie mohol nastať v roku 2005. Podporuje ho niekoľko faktorov, pričom medzi najdôležitejšie patrí postupná vyčerpanosť svetových ropných zásob, keď priemerný vek 20 najväčších ropných ložísk je 59 rokov.

Dobrým príkladom je Mexiko. Donedávna druhé najväčšie svetové ložisko Cantarell ešte v roku 2005 produkovalo 2,5 mil. barelov ropy denne. Dnes je to iba 0,9 mil. a pokles produkcie akceleruje. Dokonca hrozí, že na konci roku 2009 sa Mexiko stane čistým dovozcom ropy. Následky  pre štátny rozpočet, ktorý získava až 40% príjmov z exportu ropy, budú obrovské. Nehovoriac o tom, že USA dováža z Mexika toľko ropy ako zo Saudskej Arábie.

Podľa posledných správ EIA hrozí až 9,1% ročné vyčerpávanie ropných zásob. Bez investícií do nových ropných ložísk sa podľa tohto scenára súčasná denná produkcia zníži zo 72 mil. barelov denne na neuveriteľných 9 mil. barelov do roku 2030. Stabilizácia produkcie nie je kvôli obmedzeným ložiskám možná,  a iba biliónové investície by dokázali tento dramatický pokles zmierniť. Tie však kvôli nízkej cene ropy nie sú možné.

Ponuka ropy má preto neodvratne klesajúci charakter a otázkou je iba to, kedy ju dopyt opäť prekoná.   Momentálne má dopyt tiež klesajúci charakter avšak je veľmi málo pravdepodobné, že pokles svetového dopytu bude dlhodobejšie pokračovať tak rýchlym tempom ako vyčerpávanie cenných zdrojov.

Permanentná deštrukcia ponuky preto čoskoro preváži nad dočasnou deštrukciou dopytu a cena  ropy bude musieť z fundamentálneho hľadiska rásť. Vo svojej sile však nebude podporená špekulatívnym kapitálom tak ako doteraz, ale na druhej strane predpokladané oslabovanie amerického dolára bude mať silný vplyv na ďalšie posilňovanie tejto komodity. Úroveň 80 USD na konci budúceho roka by nemusela byť prekvapením.

Kanadský dolár

Z celej hospodárskej krízy môže vzísť víťazne kanadský dolár. Ekonomika krajiny je veľmi silná s malou angažovanosťou voči americkým finančným inštitúciám. Krajina je tiež sebestačná v produkcií ropy a iných dôležitých komodít a jej celkové zadlženie je priaznivé. Oslabenie USDCAD počas budúceho roka pod paritu zo súčasných 1,22 poskytuje dobré vyhliadky.

Akciové sektory

V našich predchádzajúcich komentároch sme si postupne ukázali niekoľko zaujímavých tipov pre výber akcií, ktoré majú dobrú perspektívu dlhodobého rastu. K týmto sektorom pridám ďalší, ktorý má veľmi perspektívny potenciál do ďalšieho obdobia. Je to poľnohospodárstvo. Až 98% svetovej ornej pôdy slúži na výrobu potravín, ktorých momentálna svetová zásoba je na svojom minime.

S rastom svetovej populácie, zvyšovaním cien pohonných látok, vyčerpávaním dusíkových polí a zhoršovaním globálnych environmentálnych podmienok sú napriek genetickým modifikáciám pravdepodobné vyššie ceny potravín. To dlhodobo pomôže takým spoločnostiam ako je napríklad Agrium(AGU:xnys), ktoré už teraz predikujú pozitívne očakávania do budúcnosti, pričom jej P/E sa nachádza na neuveriteľne nízkej úrovni 3,5.

Záver

V súčasnej chaotickej situácií na finančných trhoch je pravdepodobne veľmi predčasné poukázať na niekoľko potenciálne zaujímavých inštrumentov, ktorých nákup do portfólia by mohol priniesť pozitívny finančný efekt. Najbližší rok by sa finančné trhy mali  stabilizovať, pričom nemusí prevládať výraznejší trend. Preto by v budúcom roka mala byť úspešnejšia stratégia operatívneho riadenia portfólia ako dlhodobý nákup finančných inštrumentov. Napriek tomu má však finančná kríza podľa nášho názoru niekoľko neodvratných konzekvencií, ktoré sme sa v tomto komentári snažili osvetliť.

Autor je Senior analytik CI KOMODITY.

Každé investičné rozhodnutie so sebou nesie riziko.