Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov

Autor: Šimon Finemon | 18.07.2012 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov

O paralelách medzi Veľkou hospodárskou krízou v tridsiatych rokoch minulého storočia a súčasnou situáciou sa napísalo už veľa. Ale s pribúdajúcim časom trochu pozorný pozorovateľ nájde ďalšie zhodné rysy. Pre návod ako neriešiť krízu, sa môžeme pozrieť do Japonska. Naopak, skutočné riešenie by znamelo vziať politkom ich obľúbenú hračku.

Jedným zo spoločných rysov je nezamestnanosť. Tá sa v mnohých krajinách EÚ šplhá do rekordných čísel, a to najmä medzi mladými. Citeľne to pociťujú najmä okrajové krajiny EMÚ. Medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely nielen v nezamestnanosti (a jej štruktúre), ale aj v produktivite práce a ekonomickej vyspelosti.

Trebárs Grécko a Portugalsko dosahujú v ukazovateli HDP na obyvateľa len 82% a 77% priemeru EÚ, pričom vychádzajú ešte nižšie čísla, keď vezmeme do úvahy len EMÚ. Naproti tomu také Nemecko je na úrovni 120% EÚ a 112% eurozóny.

Avšak málo sa už vie, aspoň u nás, že napríklad aj medzi jednotlivými štátmi USA sú výrazné rozdiely v ukazovateli HDP per capita. Napríklad Alabama má len 74% priemeru USA a Mississippi len 67%. Pokiaľ ide o rozdiely v ekonomickej vyspelosti, sú na tom EÚ a USA dosť podobne.

Riešenie krízy

Určitú podobnosť môžeme nájsť aj vo zvolených „riešeniach“ ekonomickej krízy. Rovnako ako ECB, ale o niečo skôr pumpoval FED do ekonomiky značné prostriedky (programy Twist či QE). Na tieto kroky je možné nazerať z dvoch pohľadov. Jeden, ktorý reprezentuje skôr názorový prúd klasickej ekonómie, hovorí, že tieto zásahy boli kontraproduktívne a ekonomike nijako nepomohli. Na druhej strane sa objavujú kritiky, že zásahy boli príliš slabé a teda nedostatočné.

Jedným z najhlasnejších kritikov je aj známy ekonóm Paul Krugman. Ten bojuje za výraznejšiu podporu ekonomiky zo strany štátu. Svoje argumenty dokazuje grafom, ktorý ukazuje, že čím viac sa znížili vládne výdavky (os x), tým viac pokleslo HDP danej krajiny.

Graf: Vzťah medzi znížením vládnych výdavkov a poklesom HDP

finemon-krize-krugman-jul-2012-a  

Zdroj: Patria.cz

Ale trochu pri svojej kritike zabúda, že vplyv na HDP majú nielen vládne výdavky, ale aj ďalšie faktory, predovšetkým investície firiem.

Prečítajte si

Japonsko: Návod ako krízu neriešiť

Pre návod ako neriešiť krízu, sa môžeme pozrieť do Japonska. To teraz v podstate vstupuje do tretej stratenej dekády. Po kolapse realitného trhu a bánk na začiatku 90. rokov minulého storočia sa vtedajšia japonská vláda pokúsila všetko vyriešiť za pomoci masívnych vládnych výdavkov na investície do infraštruktúry (do značnej miery boli tieto investície zbytočné). Potom, čo sa ukázala márnosť týchto snáh, prišla japonská centrálna banka s politikou veľmi nízkych (až nulových) sadzieb a kvantitatívnym uvoľňovaním. Ani to však nefunkčný bankový systém nedalo do poriadku.

A ako to vyzerá, v Európe sa politici rozhodli japonskú cestu zopakovať. Keď sa kríza opäť rozhorí, zídu so zástupcovia EÚ a zhodnú sa na tom (v tom „lepšom“ prípade), že je potrebné niečo robiť. Ich plán je však vždy neurčitý a zdá sa, že počítajú s tým, že keď nebude niečo fungovať podľa predstáv, zasiahne ECB.

Podobne sú na tom aj v USA, kde čakajú, či FED predĺži operáciu Twist či príde ďalšie kolo QE. A to napriek tomu, že zatiaľ ani Twist ani QE nefungovali.

Čo by mohlo pomôcť? 

Doterajšie použité metódy riešenia príliš nepomáhajú. Asi len ťažko bude možné spoliehať na ďalšie rastúce zadĺženie (USA, Veľká Británia, Španielsko), rast miezd, ktorý nezodpovedá produktivite práce (Francúzsko, Taliansko). Ako je vidieť na situáciu v Japonsku, potenciál týchto riešení sa už vyčerpal.

Ale napriek tomu zostávajú krajiny, ktoré sú schopné ďalej rásť. Medzi veľkými krajinami OECD sú to len USA a Nemecko (pozri graf). V Španielsku a Veľkej Británii je negatívny šok spojený s koncom umelej stimulácie príliš veľký.

Graf: Rast reálneho hrubého domáceho produktu

finemon-krize-krugman-jul-2012-b  

Zdroj: Naxitis

Vysoko ziskový korporátny sektor obvykle vedie k rastu investícií, ktoré sú jednou z hlavných zložiek HDP. Preto majú USA a Nemecko najlepšiu perspektívu rastu. Naproti tomu v Taliansku a Španielsku investície stagnujú a rastie nezamestnanosť. Investície stagnujú predovšetkým preto, že ďalšie očakávanie vývoja v danej krajine je negatívne, čo nemôže viesť k rastu zamestnanosti a ďalším investíciám, a to aj napriek tomu, že môžu byť zisky firiem vysoké.

Čo teda možno urobiť? Ďalšie summity, prerozdeľovanie, záchranné fondy a podobne len ťažko môžu ekonomike (nielen) v Európe pomôcť. Kľúčom k opätovnému naštartovaniu ekonomiky sa zdá byť podpora investičného rozvoja firiem, ktorá však nemôže byť vykonávaná pomocou dotácií či priamej podpory vybraných podnikov, ako sme boli svedkami doteraz, ale znížením daní a zjednodušením daňových systémov. To však naráža na odpor politikov, ktorým by sa tak znížila možnosť prerozdeľovania. A je jasné, že si túto hračku nenechajú bez boja vziať.

Autor pôsobí v spoločnosti GPM Invest. Článok vyšiel na Investujeme.cz. Ilustračné foto: sxc.hu.

Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov

Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Christopher Dembik | 29.09.2016 00:00 Prinúti kríza, ktorá príde, vlády konečne konať?

Bublina raz praskne. To je isté. Otázkou zostáva len kedy. Dôsledky budú podobné, ako pri kríze z roku 2008, teda nárast nezamestnanosti, nedostatok likvidity a panika na finančných trhoch.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Juraj Valachy | 05.09.2016 00:00 V slovenská ekonomika zamestnáva najviac ľudí v histórii

Na Slovensku pracuje najviac ľudí v histórii. Dostupní potenciálni sa zamestnanci sa rýchlo míňajú. Firmy tak môžu mať onedlho vážny problém s nachádzaním nových zamestnancov, čo v krajnom prípade môže vyústiť k odmietaniu zákaziek a teda spomaleniu rastu ekonomiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 26.08.2016 00:00 Trhy 2 mesiace po brexite - katastrofa sa nekoná

Kto si odnesie negatívne dôsledky brexitu najviac? Ktoré odvetvia naopak môžu z neho ťažiť? Ako by mali s informáciou narábať bežní investori v podielových fondoch? O otázkach súvisiacich s britským referendom a jeho dopadom na trhu sa rozprávame s portfólio manažérom spoločnosti Fidelity International Eugenom Philalithisom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 25.08.2016 00:00 Aké správy prídu v piatok z Jackson Hole?

Dlhodobá snaha médií odhadnúť pravdepodobnosť a načasovanie ďalšieho zvýšenia sadzieb zo strany Fedu už nikoho nebaví. Zredukovala sa totiž len na jednu otázku: či Fed v najbližšej dobe zvýši sadzby aspoň raz, alebo či vôbec nie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 22.08.2016 00:00 Ktorá nechce, nech sa zakrýva a ktorá chce, mi svoje vnady rada ukáže! (Svet financií očami komentátora tentoraz na letné témy)

Finančným svetom netočia iba ekonomické fundamenty, ale aj špekulácie. Vývoj v eurozóne i celej EÚ ohrozujú viaceré voľby i ženské plavky nepodliehajúce len móde, ale i politike. Možno niečo o tom vie belgická kapela Vaya Con Dios. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

26.09.2016 14:06 Brexit je opäť na scéne

Strach z dôsledkov hlasovania Veľkej Británie o vystúpení z EÚ po prieskume spoločnosti KPMG, ktorý prebehol medzi generálnymi riaditeľmi spoločností sídliacich v Británii, znova stúpol. Podľa prieskumu uvažuje o premiestnení sídla a/alebo prevádzok mimo Spojeného kráľovstva až 75 percent riaditeľov korporácií. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.09.2016 08:23 Sadzby nezmenené

Obchodovanie na trhoch sa počas stredy nieslo v očakávaní dát z centrálnych bánk z USA a Japonska. V Európe bol deň na makroekonomické dáta chudobný a nevyhlasovali sa dáta najvyššej dôležitosti, ktoré by výraznejšie zahýbali trhom.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.09.2016 11:46 Kedy sa česká koruna vráti na prirodzenú úroveň

Čas umelo oslabenej českej koruny sa kráti. Pôvodne navrhovaný termín – leto 2017, sa však pravdepodobne bude posúvať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 13:51 Tento týždeň bude pre trhy kritický

Bank of Japan  - japonská centrálna banka a komisia FOMC – kľúčový orgán americkej centrálnej banky Fed už túto stredu oznámia nové smerovanie ich politík. Môžeme očakávať vysokú volatilitu trhov. Z vyhlásení predstaviteľov centrálnych bánk je totiž zrejmé, že dospeli na hranicu svojich možností. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 09:53 Slovensko emitovalo dlhopisy za 0,39 %

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok v dvoch aukciách predala štátne dlhopisy v hodnote 269,4 milióna eur. Pri desaťročných dlhopisoch predstavoval priemerný úrok 0,3939 percenta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »