Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov

Autor: Šimon Finemon | 18.07.2012 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov

O paralelách medzi Veľkou hospodárskou krízou v tridsiatych rokoch minulého storočia a súčasnou situáciou sa napísalo už veľa. Ale s pribúdajúcim časom trochu pozorný pozorovateľ nájde ďalšie zhodné rysy. Pre návod ako neriešiť krízu, sa môžeme pozrieť do Japonska. Naopak, skutočné riešenie by znamelo vziať politkom ich obľúbenú hračku.

Jedným zo spoločných rysov je nezamestnanosť. Tá sa v mnohých krajinách EÚ šplhá do rekordných čísel, a to najmä medzi mladými. Citeľne to pociťujú najmä okrajové krajiny EMÚ. Medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely nielen v nezamestnanosti (a jej štruktúre), ale aj v produktivite práce a ekonomickej vyspelosti.

Trebárs Grécko a Portugalsko dosahujú v ukazovateli HDP na obyvateľa len 82% a 77% priemeru EÚ, pričom vychádzajú ešte nižšie čísla, keď vezmeme do úvahy len EMÚ. Naproti tomu také Nemecko je na úrovni 120% EÚ a 112% eurozóny.

Avšak málo sa už vie, aspoň u nás, že napríklad aj medzi jednotlivými štátmi USA sú výrazné rozdiely v ukazovateli HDP per capita. Napríklad Alabama má len 74% priemeru USA a Mississippi len 67%. Pokiaľ ide o rozdiely v ekonomickej vyspelosti, sú na tom EÚ a USA dosť podobne.

Riešenie krízy

Určitú podobnosť môžeme nájsť aj vo zvolených „riešeniach“ ekonomickej krízy. Rovnako ako ECB, ale o niečo skôr pumpoval FED do ekonomiky značné prostriedky (programy Twist či QE). Na tieto kroky je možné nazerať z dvoch pohľadov. Jeden, ktorý reprezentuje skôr názorový prúd klasickej ekonómie, hovorí, že tieto zásahy boli kontraproduktívne a ekonomike nijako nepomohli. Na druhej strane sa objavujú kritiky, že zásahy boli príliš slabé a teda nedostatočné.

Jedným z najhlasnejších kritikov je aj známy ekonóm Paul Krugman. Ten bojuje za výraznejšiu podporu ekonomiky zo strany štátu. Svoje argumenty dokazuje grafom, ktorý ukazuje, že čím viac sa znížili vládne výdavky (os x), tým viac pokleslo HDP danej krajiny.

Graf: Vzťah medzi znížením vládnych výdavkov a poklesom HDP

finemon-krize-krugman-jul-2012-a  

Zdroj: Patria.cz

Ale trochu pri svojej kritike zabúda, že vplyv na HDP majú nielen vládne výdavky, ale aj ďalšie faktory, predovšetkým investície firiem.

Prečítajte si

Japonsko: Návod ako krízu neriešiť

Pre návod ako neriešiť krízu, sa môžeme pozrieť do Japonska. To teraz v podstate vstupuje do tretej stratenej dekády. Po kolapse realitného trhu a bánk na začiatku 90. rokov minulého storočia sa vtedajšia japonská vláda pokúsila všetko vyriešiť za pomoci masívnych vládnych výdavkov na investície do infraštruktúry (do značnej miery boli tieto investície zbytočné). Potom, čo sa ukázala márnosť týchto snáh, prišla japonská centrálna banka s politikou veľmi nízkych (až nulových) sadzieb a kvantitatívnym uvoľňovaním. Ani to však nefunkčný bankový systém nedalo do poriadku.

A ako to vyzerá, v Európe sa politici rozhodli japonskú cestu zopakovať. Keď sa kríza opäť rozhorí, zídu so zástupcovia EÚ a zhodnú sa na tom (v tom „lepšom“ prípade), že je potrebné niečo robiť. Ich plán je však vždy neurčitý a zdá sa, že počítajú s tým, že keď nebude niečo fungovať podľa predstáv, zasiahne ECB.

Podobne sú na tom aj v USA, kde čakajú, či FED predĺži operáciu Twist či príde ďalšie kolo QE. A to napriek tomu, že zatiaľ ani Twist ani QE nefungovali.

Čo by mohlo pomôcť? 

Doterajšie použité metódy riešenia príliš nepomáhajú. Asi len ťažko bude možné spoliehať na ďalšie rastúce zadĺženie (USA, Veľká Británia, Španielsko), rast miezd, ktorý nezodpovedá produktivite práce (Francúzsko, Taliansko). Ako je vidieť na situáciu v Japonsku, potenciál týchto riešení sa už vyčerpal.

Ale napriek tomu zostávajú krajiny, ktoré sú schopné ďalej rásť. Medzi veľkými krajinami OECD sú to len USA a Nemecko (pozri graf). V Španielsku a Veľkej Británii je negatívny šok spojený s koncom umelej stimulácie príliš veľký.

Graf: Rast reálneho hrubého domáceho produktu

finemon-krize-krugman-jul-2012-b  

Zdroj: Naxitis

Vysoko ziskový korporátny sektor obvykle vedie k rastu investícií, ktoré sú jednou z hlavných zložiek HDP. Preto majú USA a Nemecko najlepšiu perspektívu rastu. Naproti tomu v Taliansku a Španielsku investície stagnujú a rastie nezamestnanosť. Investície stagnujú predovšetkým preto, že ďalšie očakávanie vývoja v danej krajine je negatívne, čo nemôže viesť k rastu zamestnanosti a ďalším investíciám, a to aj napriek tomu, že môžu byť zisky firiem vysoké.

Čo teda možno urobiť? Ďalšie summity, prerozdeľovanie, záchranné fondy a podobne len ťažko môžu ekonomike (nielen) v Európe pomôcť. Kľúčom k opätovnému naštartovaniu ekonomiky sa zdá byť podpora investičného rozvoja firiem, ktorá však nemôže byť vykonávaná pomocou dotácií či priamej podpory vybraných podnikov, ako sme boli svedkami doteraz, ale znížením daní a zjednodušením daňových systémov. To však naráža na odpor politikov, ktorým by sa tak znížila možnosť prerozdeľovania. A je jasné, že si túto hračku nenechajú bez boja vziať.

Autor pôsobí v spoločnosti GPM Invest. Článok vyšiel na Investujeme.cz. Ilustračné foto: sxc.hu.

Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov

Ako z krízy von: Negatívny príklad z Japonska a daňové hračky politikov >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Pavel Drahotský | 23.08.2017 00:00 Investori sa pýtajú: Kedy príde korekcia?

Na trhu sa objavujú špekulácie, že akcie sú už príliš drahé a čoskoro príde na trhy prepad. Dostávam k tejto téme veľa otázok, rád by som k nej uviedol pár poznámok. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 11.08.2017 15:13Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

22.08.2017 12:25 Najviac slovenských firiem so zahraničnými vlastníkmi patrí Čechom a Maďarom

Česi, Maďari a Rakúšania patria medzi najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Na absolútnu špičku sa zaraďujú práve naši západní susedia, ktorí u nás podľa najnovších dát vlastnia 9 857 spoločností. Je to o približne 300 podnikov viac ako na konci minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.08.2017 12:48 Celoslovenskú nezamestnanosť ťahajú nahor len 4 okresy

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku klesla v júli na 6,7 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej ako v júni. Hoci ide o rekordne najnižší výsledok, stále je to vysoké číslo. Priemernú nezamestnanosť zvyšujú  najmä štyri okresy južného a východného Slovenska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 12:33 Inflácia sa v júli zrýchlila

Titulková – teda medziročná miera inflácie stúpla v júli na 1,4 percenta oproti jednému percentu v júni, čo je najvyššia hodnota od leta 2013. Nahor ťahá infláciu predovšetkým zložka potravín (4,3 % medziročne), zatiaľ čo protiinflačné tlaky regulovaných cien oslabli (-1,5 % vs. –2,4 % medziročne). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »