Anketa: Ako vidia analytici vývoj ekonomiky?

Eurozóna smeruje do recesie, aj keď ťažko možno hovoriť o kompaktnom ekonomickom celku. Sever aj Slovenskom na to budú lepšie ako problémové krajiny PIIGSu. Analytici bánk a obchodníkov s cennými papiermi odpovedali na otázky Investujeme.sk: Aký vývoj hospodárstva očakávajú? Ako inflácia znehodnotí peniaze Slovákov? Čo môže byť motorom ekonomického oživenia?

Aký vývoj hospodárstva odhadujete eurozóne v rokoch 2012  a 2013? 

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIMBroker

Myslíme, že stagnácia je ten správny výraz, ktorý odzrkadľuje budúcnosť európskej ekonomiky. Obrovské bremeno dlhu visiace nad eurozónou spôsobuje negatívny tlak na ekonomický rast a núti k postupnému zbavovaniu sa nevýkonných aktív. Pre najbližšie roky preto predpokladáme pokračujúci deleveridžing s negatívnym tlakom na ceny a ekonomický rast.

Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm UniCredit Bank

Odhad našich analytikov skupiny UniCredit Group hovorí o raste ekonomiky eurozóny v roku 2012 o približne 0,6%. Dôvodom spomalenia oproti roku 2011 sú úsporné opatrenia mnohých vlád, dopad turbulencií na finančných trhoch ako aj proces oddlžovania. Rast by mal byť značne nerovnomerný – vyšší v jadrových krajinách ako napríklad Nemecko (+1,2%), nižší respektíve aj negatívny v krajinách periférie. Druhý polrok by mal priniesť zvýšenie rastu oproti 1H12. V roku 2013 očakávame rast ekonomiky eurozóny o 1,6%.

Andrej Arady, makroekonóm VÚB

Eurozóna zrejme nemá v najbližšom období vysoké rastové ambície. Trhy dávajú najavo, že dozrel čas na celkovú konsolidáciu globálnej ekonomiky. Pokračujúca fiškálna konsolidácia viacerých európskych krajín, pretrvávajúce turbulencie na trhoch, prísnejšie pravidlá vo finančnom svete… To všetko sa zrejme  podpíše pod slabú výkonnosť spoločnej ekonomiky eurozóny. V roku 2012 tak pravdepodobne bude stáť na prahu recesie, zatiaľ čo v roku 2013 očakávame len mierny rast okolo 1%.

Steen Jakobsen, hlavný analytik Saxo Bank

Ak v prípade USA očakávame, že sa im podarí nasledujúcim rokom nejako „pretĺcť“, o Európe, kde úsporné opatrenia vo verejnom sektore dosahujú stupňa, ktorý sa so zemou na opačnej strane Atlantiku nedá porovnávať, niečo také povedať nemôžeme.

USA a Európa majú veľa problémov spoločných – vysokú nezamestnanosť, slabý rast miezd a zadlžený súkromný sektor – ale zvládanie, alebo skôr nezvládanie, nafúknutých rozpočtových deficitov medzi tieto spoločné problémy nepatrí.

USA ako suverénny štát tlačiaci svoju vlastnú menu nemá problém so samofinancovaním, čo je pozícia, pre ktorú by mnoho štátov eurozóny bolo v súčasnej dobe ochotných vraždiť, pretože sa stretávajú s prudkým nárastom úročenia dlhopisov, ktoré sa dostáva na neudržateľné úrovne.

Vzhľadom na to, že Nemecko zostáva (zatiaľ) presvedčené, že by sa Európska centrálna banka nemala púšťať do nákupu nesterilizovaných vládnych dlhopisov, nie je také riešenie pre obliehanú eurozónu riešením a tá sa namiesto toho rozhodla pre trochu bolestnú cestu škrtov vo verejných rozpočtoch, ktoré stačia práve tak na to, aby ekonomika zostala v stave vleklej recesie, ale na druhej strane nie sú dostatočne razantné, aby rýchlo a efektívne vyriešili skutočné problémy. Možno očakávať, že eurozóna v 4. štvrťroku 2011 skĺzne do záporného rastu a že tento trend bude pokračovať aj v prvom štvrťroku 2012, čím bude potvrdená recesia.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne

V závere roku 2011 ekonomika eurozóny medzikvartálne pravdepodobne poklesla. Prvý štvrťrok 2012 ešte môže byť slabší, postupne počas roka (2012) však očakávame mierny rast. O niečo lepší výkon očakávame v Nemecku, ktorému sa v ostatných dvoch rokoch darí veľmi dobre. Pre Slovensko by to znamenalo mierny rast, na úrovni okolo 1 % v tomto roku a okolo 2,5 % v roku 2013. Na slovenské pomery je to však nízky rast, ktorý nezaručí dostatočnú tvorbu pracovných miest. Očakávame rast nezamestnanosti v najbližších dvoch rokoch, čo ovplyvní aj spotrebu domácností. 

Stanislav Panis, analytik J&T Banky

Eurozóna tento rok pravdepodobne mierne poklesne, konsenzy hovoria o približne 0,5-percentnej kontrakcii, keď brzdou bude fiškálna konsolidácia, ktorá utlmí vládne výdaje a spotrebu domácností. Ďalším rizikom je zamŕzajúci medzibankový trh a nedôvera na trhu zdrojov. To sa môže preniesť do reálnej ekonomiky v podobe utlmenia úverov a investícií. Prísnejšie kapitálové požiadavky pre banky sú ďalším rizikom. Vývoj vo všetkých krajinách menovej únie však nebude rovnaký. „Juh" bude v hlbšej recesii, zatiaľ čo Nemecko a vďaka nemu aj Slovensko by sa celoročnej recesii mohli vyhnúť, aj keď nemožno vylúčiť stagnáciu či pokles v prvej polovici roka. V dnešnej neistej situácii nemá veľkú vypovedaciu hodnotu dávať výhľad na rok 2013, prieskumy medzi analytikmi podľa agentúry Bloomberg sú však opatrne optimistické a počítajú s rastom. Skutočnosť však bude závisieť od interakcie mnohých faktorov a politických rozhodnutí, ktoré môžu ekonomické kalkulácie výrazne zmeniť.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers

Z nášho pohľadu je recesia skôr či neskôr nevyhnutná. V súčasnosti sme celosvetovo svedkami nadmernej spotreby na úkor tvorby dlhu z peňazí, ktoré do finančného systému pumpujú centrálne banky, to ale nemôže pokračovať do nekonečna. Spotreba domácností už stagnuje a ťahúňom ekonomiky sú vlády, eurozóna ale v súčasnosti potrebuje 3 eurá nového štátneho dlhu na rast HDP o jedno euro. Vývoj ale záleží od toho, čo budú robiť politici a centrálni bankári, pokiaľ budú šetriť, tak príde recesia, pokiaľ šetriť nebudú, nikto im nepožičia. Keď ale začne vo väčšej miere pomáhať vládam ECB, tak bude možné recesiu ešte oddialiť, donekonečna však svet v tejto podobe, kedy je zaplavený pri súčasných cenách nesplatiteľným dlhom nemôže fungovať, a dlh musí byť zlikvidovaný buď bankrotmi alebo vyššou infláciou, oba scenáre pritom prinesú recesiu.

Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky

V roku 2012 očakávame, že sa ekonomika eurozóny ocitne na hranici recesie alebo v miernom útlme. Hlavnými ťahúňmi budú ekonomiky Nemecka a Francúzska, kde dominuje výrobný sektor a darí sa exportu vďaka slabému euru. Naopak zadlžené krajiny južnej Európy čaká znižovanie štátnych výdavkov, pokles osobnej spotreby a celkové oslabenie národných ekonomík. Šetrenie na výdavkoch štátov totiž v spojení s celkovým útlmom ekonomickej aktivity a osobnej spotreby prehlbuje hospodárske problémy.

Aký vývoj inflácie odhadujete na Slovensku a v eurozóne a na Slovensku v rokoch 2012 a 2013?

Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm UniCredit Bank

V roku 2012 by malo na Slovensku k značnému poklesu inflácie – z približne 3,9% v roku 2011 (priemer) na 2,5% v roku 2012. Dôvodom by mal byť najmä pomalší rast cien energií a potravín. V roku 2011 bola miera inflácie silno ovplyvnená aj jednorazovými opatreniami vlády (DPH, nepriame dane). V roku 2013 by mala inflácia stúpnuť na 3,0%.

Andrej Arady, makroekonóm VÚB

Slabšie vyhliadky ekonomického rastu so sebou nesú aj nižšie inflačné tlaky. Celkovo, za rok 2012 očakávame na Slovensku zníženie priemernej inflácie výraznejšie pod tri percentá z predchádzajúcich takmer štyroch percent v roku 2011. V menovej únii by pritom v závere roku mohla medziročná miera inflácie poklesnúť až na úroveň 2% , čo je cielená úroveň Európskej centrálnej banky. 

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne

Na Slovensku očakávame spomalenie inflácie zo 4 % v roku 2011 na približne 3 % v tomto roku. Dôvodom je nižší rast cien energií ako vlani. V eurozóne očakávame postupný pokles inflácie z 3 % v závere roka 2011 pod 2 %, teda do cieleného pásma Európskej centrálnej banky.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers

Väčšia ako 2%. Súčasná ekonomická situácia naznačuje deflačný scenár, deflácia však prináša bankroty a recesiu, čomu sa centrálne banky snažia silou mocou zabrániť tým, že vytvárajú infláciu. Očakávame, že inflácia bude v roku 2012 aj 2013 nad dvojpercentným inflačným cieľom ECB, pričom vidíme aj riziko výraznejšieho rastu.

Steen Jakobsen, hlavný analytik Saxo Bank

Slovenská ekonomika sa rýchlo odrazila a v rokoch 2010 až 2011 rástla podľa očakávaní o 7,5 percenta potom, ako v roku 2009 zaznamenala 4,9 percentný pokles, keď  globálna recesia zasiahla európske ekonomiky a slovenská ekonomika sa na rozdiel od Maďarska a Česka dostala cez vrchol v roku 2008.

Slovenská ekonomika benefitovala vďaka svojej otvorenosti z prudkého rastu globálneho obchodu, ktorý nasledoval recesiu. Ale to, čo bolo niekoľko rokov výhodou sa môže otočiť proti slovenskej ekonomike v roku 2012 keď dlhová kríza v eurozóne zatlačí celú ekonomiku eurozóny do recesie. Vidíme teda, že rast HDP Slovenska sa spomalí na 1,5 percenta z troch percent v roku 2011. Rizikom pre našu predpoveď je vývoj v eurozóne, kde predpokladáme pokles HDP o 0,5 percenta tento rok.

Spotrebiteľské ceny zažili v roku 2011 rely a vzrástli o 4 percentá hneď po tom, ako rok predtým rástli len o 1 percento. Na ceny mali vplyv najmä ekonomická aktivita, dane a ceny energií. Očakávame, že v tomto roku bude inflácia na Slovensku na úrovni 2 percent. Bude ovplyvnená slabšou ekonomickou aktivitou počas roka a tým, že dočasný cenový šok z cien energií postupne opadne.

Na rozdiel od Maďarska, Poľska a Česka, Slovensko ako člen eurozóny videlo rast svojej meny oproti menám krajín východnej Európy. To ale bude znamenať spomalenie rastu zahraničného obchodu a zvýši tak tlak na jeho deficit. Zároveň vytvorí tlak na mieru nezamestnanosti nad 13,5 percenta, teda ďaleko od miním okolo 7,5 percenta v polovici roka 2008 pred príchodom recesie.

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIMBroker

Rast cenovej hladiny bude mierny a príliš ho nenaruší tlačenie peňazí centrálnou bankou, keďže tieto peniaze nejdú do reálnej ekonomiky, ale ostávajú v bankovom sektore. Hlavné tlaky na infláciu budú pochádzať z rastu cien komodít z pokračujúceho kvantitatívneho uvoľňovania, čo bude kompenzované znižujúcimi sa nákladmi na mzdy.  Cenová hladina sa preto v eurozóne bude pohybovať okolo úrovne 2,0–2,5% v eurozóne ako aj na Slovensku.

Stanislav Panis, analytik J&T Banky

Očakávame, že tempo rastu cien na Slovensku bude v tomto roku pomalšie ako v predchádzajúcom pre výpadok vplyvu zvyšovania DPH, menšie zvyšovanie regulovaných cien (plyn, elektrina) a pomalšie tempo rastu potravín vďaka lepšej úrode.  Slabý vnútorný dopyt, vysoká nezamestnanosť a s tým súvisiaci opatrný spotrebiteľ budú pôsobiť rovnako disinflačným smerom. Inflácia by sa tak podľa národnej metodiky CPI mohla pohybovať okolo 2,6 percenta. Rok 2013 môže byť výrazne ovplyvnený krokmi novej vlády po voľbách, preto v tejto chvíli obtiažne predikovať infláciu v 2013.

Pre eurozónu tiež očakávame pokles inflačných tlakov a celoročnú infláciu, ktorá by mohla byť podľa konsenzov blízko cieľa ECB vo výške do dvoch percent. Dôvody nižšieho rastu cien vidíme v spomalení domáceho dopytu a fiškálnej konsolidácii.  Bázický efekt tiež spomalí tempo rastu v budúcom roku.

Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky

Inflácia na Slovensku by mala dosahovať lokálne maximum v priebehu roka 2012 a potom očakávame pozvoľné znižovanie tempa rastu cien. Zvrátiť by to mohlo prípadne razantné zvyšovanie daní v priebehu roka 2012, napríklad v dôsledku snáh o zníženie deficitu verejných financií. V takom prípade by sa zvýšené inflačné tendencie udržali aj v roku 2013.

Čo môže byť motorom ekonomického oživenia? Skôr vládne výdavky alebo súkromná spotreba?

Stanislav Panis, analytik J&T Banky

Vlády v súčasnosti už nemajú veľa priestoru na stimuláciu hospodárstva výdajmi, ktoré vytvárali deficity rozpočtov a vykazovali mnohokrát nižšiu efektivitu ako súkromné investície. Pod tlakom dlhovej krízy a rastu nákladov na refinancovanie sú vlády nútené konsolidovať verejné financie. Predpokladáme, že z hľadiska štruktúry HDP bude mať v eurozóne vládna spotreba negatívny príspevok k rastu. Motorom ekonomického oživenia, a to platí aj v prípade Slovenska, by tak mohol byť hlavne súkromný sektor, investície a export.

Ronald Ižip, hlavný analytik TRIMBroker

Spotrebitelia šetria a nemíňajú. Momentálne sú aj vlády nútené ratingovými agentúrami šetriť. Z tohto dôvodu nemôžeme očakávať záchranu ani od jedného subjektu bez toho, aby sa zaviedli systematické meny. Jediným motorom ekonomického rastu tak môže byť iba fiškálny kompakt a prinavrátenie dôvery na finančné trhy.

Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne

Momentálne k rastu hospodárstva prispieva najmä zahraničný dopyt a tak to zrejme ostane aj v nasledujúcom období. Pri spotrebe domácností a investíciách nečakáme výraznejší rast, práve pre pretrvávajúcu situáciu na trhu práce (vysokú mieru nezamestnanosti) a pre možný pokles využitia stávajúcich výrobných kapacít.

Vladimír Ravinger, člen predstavenstva Dôchodkovej správcovskej spoločnosti Poštovej banky

Ak hovoríme o Slovensku, máme tu rozpor medzi potrebou znižovať deficit verejných financií a potrebou stimulácie osobnej spotreby. Očakávame, že nová vláda nebude zásadným spôsobom obmedzovať výdavky štátu a obmedzí sa skôr na rôzne nesystémové úpravy a zvyšovanie daní. To bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na osobnú spotrebu, na druhej strane však očakávame, že ťahúňom oživenia ekonomiky bude podobne ako v minulosti výroba a export.

Vladimír Zlacký, hlavný ekonóm UniCredit Bank

Motorom oživenia ekonomiky eurozóny bude skôr privátny sektor (investície a spotreba) než vládny sektor pretože ten bude musieť pokračovať vo fiškálnej konsolidácií. Na Slovensku v rokoch 2012–13 očakávame mierne oživenie spotreby domácností vďaka rastu reálnych miezd (tá klesala/stagnovala už takmer 3 roky). V roku 2013 by stimulujúco na rast mali pôsobiť aj investície.

Andrej Arady, makroekonóm VÚB

Krátkodobo je ľahším nástrojom na  oživenie ekonomiky zvýšenie vládnych výdavkov. To však v globálnom merítku momentálne nie je tá najschodnejšia cesta. Trhy si žiadajú šetrenie vlád, čo dávajú najavo tak, že im jednoducho nie sú ochotné požičiavať na ich výdavky za podmienok aké platili v minulosti.  

Steen Jakobsen, hlavný analytik Saxo Bank

Ani jeden z týchto krokov nepovažujeme za dostatočne systematický. Vládne výdavky len zvyšujú deficit verejných financií a zvýšená spotreba má zase podobný efekt na privátny sektor. Ekonomické oživenie, nie je záležitosť len jedného roka, a preto musíme sledovať dlhší časový horizont. Zvýšenie atraktivity podnikateľského prostredia znížením daní, byrokracie a najmä korupcie, by pomohlo naštartovať slovenskú konkurencieschopnosť, ako aj tvorbu nových pracovných miest. Taktiež nachádzanie exportných miest mimo EÚ a stimuly pre malých a stredných podnikateľov, by pomohli k oživeniu našej ekonomiky.

Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers

Nevidíme žiadnu možnosť zdravého ekonomického oživenia, tri dekády neustálych monetárnych a fiškálnych stimulov spôsobili, že motorom ekonomického oživenia nebol rast produktivity práce, ale rast súkromného a verejného dlhu. Nadmerne vysoká spotreba musí skôr či neskôr klesnúť na udržateľné úrovne, čo prinesie recesiu. Čím skôr si ňou prejdeme, tým menej nákladné to bude.