Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

To čo bolo pred pár rokmi fikciou, je dnes realitou. Ide o fakt, že dlžníci nemusia za to, že si požičajú platiť úrok, ale naopak dostanú zaplatené od veriteľov. Centrálne banky sa tak snažia rozbehnúť ekonomiky a obnoviť rast cien. Podarí sa im to? Prenesú sa záporné sadzby až ku konečným prijímateľom – firmám a spotrebiteľom?

Od polovice roka 2011 sa spolu s poklesom cien ropy začala znižovať aj dynamika rastu spotrebiteľských cien. Ukazovateľ, ktorý sa centrálne banky a najmä tá európska, zaviazali udržiavať na stabilnej úrovni okolo dvoch percent. Za posledný rok sa však inflácia prakticky zastavila a ECB je tak výrazne odchýlená od svojho cieľa.

Aby ECB otočila tento trend a vyhla sa tak obávanej deflácii, rozhodla sa využiť aj netradičné nástroje. Rôzne formy kvantitatívneho uvoľňovania boli odskúšané 
v Japonsku či USA, no zavedenie negatívnej depozitnej sadzby dovtedy žiadna veľká centrálna banka ešte neuskutočnila. Ako reakciu na politiku lacných peňazí ECB však zaviedli negatívne úrokové sadzby v nejakej forme už dávnejšie vo Švédsku, Dánsku a Švajčiarsku.

ECB sa týmto krokom vydala do neznámych vôd, do ktorých ju nedávno nasledovala už aj japonská centrálna banka. Neistotu ohľadom efektov takéhoto opatrenia netaja aj niektorí centrálni bankári. Jedným dychom dodávajú, že potreba opatrení na uvoľnenie menovej politiky je tak veľká, že sú ochotní podstúpiť aj istú mieru rizika.

uroky-centralnyh-bank

História negatívnych sadzieb

Negatívne úrokové sadzby sa v ekonomickej teórii objavili už koncom 19 storočia. Trvalo viac ako sto rokov kým sa táto myšlienka stala realitou. „Aj matematici si dlho mysleli, že existencia záporných čísel je absurdná.“ To sú slová, ktoré vo svojej prezentácii o záporných sadzbách použil jeden z členov ECB. Podľa neho sa nachádzame v zlomovom období, keď požičať niekomu 100 jednotiek a dostať od neho naspať napríklad 95, bude normálne.

Táto situácia so sebou prináša veľa nových a neznámych následkov, či už v správaní spotrebiteľov alebo bánk. Retailoví zákazníci v krajinách kde už boli zavedené negatívne úrokové sadzby to zatiaľ na svojich úsporách v bankách necítia vôbec alebo len minimálne. Situácia sa môže líšiť v prípade veľkých korporátnych klientov, kde sú banky pripravené aplikovať na ich vklady aj záporné sadzby. 

Medzibankový trh, kde si banky medzi sebou požičiavajú/ukladajú prebytočné zdroje je v mínuse už dlhšie. Dôvodom prečo banky zatiaľ neprenášajú negatívne sadzby na väčšinu zákazníkov, je riziko odlevu vkladov. V situácii, keď sú sadzby centrálnej banky v zápore relatívne krátko a nie sú až tak hlboko, nie sú banky ochotné podstúpiť toto riziko a radšej znášajú zvýšené náklady. Holandská ING urobila  medzi 13 000 spotrebiteľmi prieskum zameraný na ich reakciu v prípade záporného úročenia ich vkladov na sporiacich účtoch. 

Až 77 % respondentov tvrdilo, že by svoje peniaze presunuli inde. Viac ako tretina by dokonca bola ochotná svoje peniaze vybrať v podobe hotovosti a odložiť si ich tak povediac pod matrac.

Ako žiť v prostredí negatívnych sadzieb

Negatívne sadzby na depozitných produktoch sú pre spotrebiteľa na prvý pohľad zlá správa. No aj pri negatívnych nominálnych úrokových sadzbách sa dá dosahovať reálne zhodnotenie peňazí. Ak pri klesajúcej cenovej hladine 0,5 % medziročne budú vklady úročené –0,3 percenta ročne, v reálnom vyjadrení sa vaše úspory zhodnotili o 0,2 percenta.

Ešte zaujímavejšie to môže byť v prípade právnickej osoby, ktorej zhodnotenie vkladov je nominálne v mínuse. Tomuto subjektu vzniká nárok na zníženie daňového základu. Z tohto pohľadu to je pre firmu výhodnejšia situácia ako napríklad 5% úrok a 6% inflácia. Pretože reálne zhodnotenie peňazí je záporné a firma platí taktiež daň z kapitálového zisku.

Ako už bolo naznačené, profitabilita bankového sektora je pre záporné sadzby pod tlakom. Z toho dôvodu sa objavujú aj obavy ohľadom stability finančného sektora. Keď k tomu pripočítame negatívny vplyv zvýšených kapitálových nárokov z titulu Basel III čaká bankový sektor v Európe veľmi náročné obdobie. Práve schopnosť tvoriť zisk je prirodzeným spôsobom ako spĺňať nové kapitálové kritériá a zároveň nemusieť dramaticky obmedzovať úverovú aktivitu a dusiť aj tak krehký ekonomický rast.

Druhá strana tejto mince sú akcionári bánk. Tí taktiež očakávajú, že ich vložený kapitál sa primerane zhodnotí. V prípade, že tomu tak dlhodobejšie nebude, zabrániť odlevu kapitálu do ziskovejších sektorov bude ťažké.

Penalizovanie prebytočnej likvidity predstavuje taktiež riziko v podobe vyššej tolerancie komerčných bánk preberať kreditné riziko. Tie v snahe umiestniť voľné zdroje a vyhnúť sa tak plateniu úrokov môžu byť ochotné pristúpiť aj na riskantnejšie obchody. Na toto riziko sa dá pozerať aj ako na pozitívnu externalitu, ktorá by mala zdynamizovať úverový trh, ale aj ako na hrozbu vyššej miery nesplácaných úverov. Tu sa centrálne banky spoliehajú na regalatórne mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vývoju ohrozujúcemu stabilitu bankového sektora.

Najpodstatnejšou otázkou je aké plusy a mínusy majú negatívne záporné úrokové sadzby pre samotné ekonomiky. Najmä v eurozóne bolo ich zavedenie motivované potrebou naštartovať rast a infláciu. Teoreticky by transmisia (mechanizmus prenosu zmeny sadzieb do ekonomiky) zníženia sadzieb do záporného pásma mala fungovať rovnako ako štandardné zníženie úrokových sadzieb. 

Hypotézy a realita

Záporné úroky centrálnej banky motivujú komerčné banky požičiavať a znížiť tak trhové úrokové sadzby. Zlepšiť by sa mal následne sentiment v ekonomike a ochota spotrebovať a investovať. Mala by sa zatvárať produkčná medzera a naštartovať inflácia. Čo ak súčasná úroveň sadzieb nebude postačovať? Kam až záporné sadzby môžu klesnúť? Ako už bolo vyššie napísané pri záporných sadzbách sa ochota uložiť si peniaze doma pod matrac výrazne zvýši. Pri klientoch s relatívne nízkymi úsporami to môže byť racionálne rozhodnutie aj keď stále veľmi riskantné. No pri veľkých korporátnych klientoch je podobný spôsob vylúčený. 

Kľúčové však je, kedy bude pre samotné komerčné banky výhodnejšie držať všetky svoje prebytky v hotovosti namiesto ich uloženia v centrálnej banke. Vtedy prichádza na rad úvaha, kam s prebytočnými peniazmi a aké budú náklady takéhoto riešenia. Keď budeme vedieť vypočítať výdavky spojené s držbou hotovosti, tak budeme blízko odpovede, kam až môžu negatívne sadzby zájsť.

Viacero inštitúcií sa pokúsilo vyčísliť hranicu, kedy je už výhodnejšie držať hotovosť namiesto uloženia peňazí na účte centrálnej banky. Goldman Sachs pri výpočte vychádzal z kalkulácie nákladov na trezory, bezpečnostnú službu, transport hotovosti a poistenia v prípade krádeže. Výsledkom tohto cvičenia bol odhad fixných nákladov pre banku alebo inú spoločnosť vo výške 50 miliónov EUR len na trezory a ochranku, ktoré sú potrebné na uloženie 5 až 250 miliárd EUR na jeden rok.

Ak započítame odhadovanú dopravu tak sa tieto náklady zdvojnásobia. Pochopiteľne čím väčší objem hotovosti, tým budú relatívne náklady vyjadrené v percentách nižšie. V niektorých prípadoch môže byť táto hranica aj blízko 0,5 %.

Capital Economics sa tiež pokúsili odhadnúť náklady spojené s držaním hotovosti. Ako pomôcku použili náklady na úschovu a transport zlata. Tie sa pohybujú na úrovni 0,2 percenta z hodnoty samotného zlata. Pochopiteľne náklady na uschovanie a transport veľkých objemov hotovosti budú pravdepodobne vyššie.

Jedným z dôvodov je hodnota bankoviek, ktorú vieme uložiť na metri štvorcovom. Práve  v tomto prípade je v poslednej dobe kritizovaná 500eurová bankovka výhodou. Keďže na uschovanie väčšej hodnoty stačí aj menej priestoru.

Ďalším faktorom je väčšia náchylnosť bankoviek na ich poškodenie alebo zničenie. Finálny odhad Capital Economics hovorí o predpokladaných nákladoch vo výške 1,5 percenta až dve percentá z hodnoty uložených peňazí.

Na základe toho sa dá predpokladať, že existuje priestor na ďalší pokles negatívnych sadzieb. Vo všeobecnosti prevažuje názor, že pozitíva negatívnych sadzieb zatiaľ prevyšujú ich nedostatky no jedným dychom treba dodať, že hranica môže byť veľmi tenká. Na lepšie využitie potenciálu tohto nástroja by sme potrebovali obmedzenie alebo úplné odstránenie hotovosti.

Nielen v akademických kruhoch sa už dnes o plusoch a mínusoch bezhotovostnej ekonomiky vedú živé diskusie. Predstava negatívnych úrokových sadzieb bola pred niekoľkými rokmi takmer ako sci-fi. Z dnešnej optiky tak momentálne vyzerá zrušenie hotovosti.

Autor je analytik Tatra bank.

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Andrej Zeman | 22.02.2017 00:00 Opatrnejší investori ako Slováci sú v Európe len Gréci

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v minulosti, aj teraz držia Slováci väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, resp. vkladoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

21.02.2017 22:22 Prvý odchodný deň tohto týždňa pre Ameriku

V utorok k nám z Japonska prišli predbežné odhady indexu nákupných manažérov vo výrobe. Tie prekonali očakávania na úrovni 52,1 bodu a boli dokonca oproti minulému mesiacu vyššie o 0,8 bodu. Zverejnená bola aj medzi mesačná aktivita všetkých priemyselných odvetví Japonska a s o niečo menším poklesom –0,3%, než bol ten minulý mesiac, nenaplnila očakávania –0,2%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 13:33 Ceny bytov s väčšou rozlohou už prekonali predkrízovú úroveň

Za posledné tri roky sa priemerná cena bytov zvýšila o 20 percent, kým priemerná nominálna mzda len o desať percent a to pri zápornej inflácii jedno percento. „Ak bude tento vývoj pokračovať, realitná bublina je tu čo nevidieť,“ myslí si Maroš Ďurik zo spoločnosti Across Private Investments. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 12:12 Donald Trump je pod tlakom a preto je nebezpečný

Vnútorný súboj Donalda Trumpa medzi snahou udržať ekonomický rast krajiny a regresiou k „Trumpovi-kandidátovi“ ukazuje na obmedzený dosah a výkon jeho vlády. Touto dobou mali už všetci Trumpovi predchodcovia v prezidentskej funkcii pripravený a zverejnený svoj ekonomický program a agendu. D. Trump však nemá ani len smer či stratégiu, s výnimkou jeho útokov na Twitteri. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 10:54 Slovenská ekonomika si vlani pripísala slušný rast

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka 3,1 percenta medziročne. Oproti predchádzajúcemu kvartálu je to iba veľmi mierne zrýchlenie. Odhad trhu na koniec roka bol mierne nižší. Celkovo sa počítalo s rastom len tesne pod tromi percentami a to pre vysokú bázu z roka 2015 a negatívny príspevok investícií v súvislosti s návratom na nižšiu mieru čerpania EÚ fondov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 09:56 Ranný prehľad trhov 21. februára

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »