Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

To čo bolo pred pár rokmi fikciou, je dnes realitou. Ide o fakt, že dlžníci nemusia za to, že si požičajú platiť úrok, ale naopak dostanú zaplatené od veriteľov. Centrálne banky sa tak snažia rozbehnúť ekonomiky a obnoviť rast cien. Podarí sa im to? Prenesú sa záporné sadzby až ku konečným prijímateľom – firmám a spotrebiteľom?

Od polovice roka 2011 sa spolu s poklesom cien ropy začala znižovať aj dynamika rastu spotrebiteľských cien. Ukazovateľ, ktorý sa centrálne banky a najmä tá európska, zaviazali udržiavať na stabilnej úrovni okolo dvoch percent. Za posledný rok sa však inflácia prakticky zastavila a ECB je tak výrazne odchýlená od svojho cieľa.

Aby ECB otočila tento trend a vyhla sa tak obávanej deflácii, rozhodla sa využiť aj netradičné nástroje. Rôzne formy kvantitatívneho uvoľňovania boli odskúšané 
v Japonsku či USA, no zavedenie negatívnej depozitnej sadzby dovtedy žiadna veľká centrálna banka ešte neuskutočnila. Ako reakciu na politiku lacných peňazí ECB však zaviedli negatívne úrokové sadzby v nejakej forme už dávnejšie vo Švédsku, Dánsku a Švajčiarsku.

ECB sa týmto krokom vydala do neznámych vôd, do ktorých ju nedávno nasledovala už aj japonská centrálna banka. Neistotu ohľadom efektov takéhoto opatrenia netaja aj niektorí centrálni bankári. Jedným dychom dodávajú, že potreba opatrení na uvoľnenie menovej politiky je tak veľká, že sú ochotní podstúpiť aj istú mieru rizika.

uroky-centralnyh-bank

História negatívnych sadzieb

Negatívne úrokové sadzby sa v ekonomickej teórii objavili už koncom 19 storočia. Trvalo viac ako sto rokov kým sa táto myšlienka stala realitou. „Aj matematici si dlho mysleli, že existencia záporných čísel je absurdná.“ To sú slová, ktoré vo svojej prezentácii o záporných sadzbách použil jeden z členov ECB. Podľa neho sa nachádzame v zlomovom období, keď požičať niekomu 100 jednotiek a dostať od neho naspať napríklad 95, bude normálne.

Táto situácia so sebou prináša veľa nových a neznámych následkov, či už v správaní spotrebiteľov alebo bánk. Retailoví zákazníci v krajinách kde už boli zavedené negatívne úrokové sadzby to zatiaľ na svojich úsporách v bankách necítia vôbec alebo len minimálne. Situácia sa môže líšiť v prípade veľkých korporátnych klientov, kde sú banky pripravené aplikovať na ich vklady aj záporné sadzby. 

Medzibankový trh, kde si banky medzi sebou požičiavajú/ukladajú prebytočné zdroje je v mínuse už dlhšie. Dôvodom prečo banky zatiaľ neprenášajú negatívne sadzby na väčšinu zákazníkov, je riziko odlevu vkladov. V situácii, keď sú sadzby centrálnej banky v zápore relatívne krátko a nie sú až tak hlboko, nie sú banky ochotné podstúpiť toto riziko a radšej znášajú zvýšené náklady. Holandská ING urobila  medzi 13 000 spotrebiteľmi prieskum zameraný na ich reakciu v prípade záporného úročenia ich vkladov na sporiacich účtoch. 

Až 77 % respondentov tvrdilo, že by svoje peniaze presunuli inde. Viac ako tretina by dokonca bola ochotná svoje peniaze vybrať v podobe hotovosti a odložiť si ich tak povediac pod matrac.

Ako žiť v prostredí negatívnych sadzieb

Negatívne sadzby na depozitných produktoch sú pre spotrebiteľa na prvý pohľad zlá správa. No aj pri negatívnych nominálnych úrokových sadzbách sa dá dosahovať reálne zhodnotenie peňazí. Ak pri klesajúcej cenovej hladine 0,5 % medziročne budú vklady úročené –0,3 percenta ročne, v reálnom vyjadrení sa vaše úspory zhodnotili o 0,2 percenta.

Ešte zaujímavejšie to môže byť v prípade právnickej osoby, ktorej zhodnotenie vkladov je nominálne v mínuse. Tomuto subjektu vzniká nárok na zníženie daňového základu. Z tohto pohľadu to je pre firmu výhodnejšia situácia ako napríklad 5% úrok a 6% inflácia. Pretože reálne zhodnotenie peňazí je záporné a firma platí taktiež daň z kapitálového zisku.

Ako už bolo naznačené, profitabilita bankového sektora je pre záporné sadzby pod tlakom. Z toho dôvodu sa objavujú aj obavy ohľadom stability finančného sektora. Keď k tomu pripočítame negatívny vplyv zvýšených kapitálových nárokov z titulu Basel III čaká bankový sektor v Európe veľmi náročné obdobie. Práve schopnosť tvoriť zisk je prirodzeným spôsobom ako spĺňať nové kapitálové kritériá a zároveň nemusieť dramaticky obmedzovať úverovú aktivitu a dusiť aj tak krehký ekonomický rast.

Druhá strana tejto mince sú akcionári bánk. Tí taktiež očakávajú, že ich vložený kapitál sa primerane zhodnotí. V prípade, že tomu tak dlhodobejšie nebude, zabrániť odlevu kapitálu do ziskovejších sektorov bude ťažké.

Penalizovanie prebytočnej likvidity predstavuje taktiež riziko v podobe vyššej tolerancie komerčných bánk preberať kreditné riziko. Tie v snahe umiestniť voľné zdroje a vyhnúť sa tak plateniu úrokov môžu byť ochotné pristúpiť aj na riskantnejšie obchody. Na toto riziko sa dá pozerať aj ako na pozitívnu externalitu, ktorá by mala zdynamizovať úverový trh, ale aj ako na hrozbu vyššej miery nesplácaných úverov. Tu sa centrálne banky spoliehajú na regalatórne mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vývoju ohrozujúcemu stabilitu bankového sektora.

Najpodstatnejšou otázkou je aké plusy a mínusy majú negatívne záporné úrokové sadzby pre samotné ekonomiky. Najmä v eurozóne bolo ich zavedenie motivované potrebou naštartovať rast a infláciu. Teoreticky by transmisia (mechanizmus prenosu zmeny sadzieb do ekonomiky) zníženia sadzieb do záporného pásma mala fungovať rovnako ako štandardné zníženie úrokových sadzieb. 

Hypotézy a realita

Záporné úroky centrálnej banky motivujú komerčné banky požičiavať a znížiť tak trhové úrokové sadzby. Zlepšiť by sa mal následne sentiment v ekonomike a ochota spotrebovať a investovať. Mala by sa zatvárať produkčná medzera a naštartovať inflácia. Čo ak súčasná úroveň sadzieb nebude postačovať? Kam až záporné sadzby môžu klesnúť? Ako už bolo vyššie napísané pri záporných sadzbách sa ochota uložiť si peniaze doma pod matrac výrazne zvýši. Pri klientoch s relatívne nízkymi úsporami to môže byť racionálne rozhodnutie aj keď stále veľmi riskantné. No pri veľkých korporátnych klientoch je podobný spôsob vylúčený. 

Kľúčové však je, kedy bude pre samotné komerčné banky výhodnejšie držať všetky svoje prebytky v hotovosti namiesto ich uloženia v centrálnej banke. Vtedy prichádza na rad úvaha, kam s prebytočnými peniazmi a aké budú náklady takéhoto riešenia. Keď budeme vedieť vypočítať výdavky spojené s držbou hotovosti, tak budeme blízko odpovede, kam až môžu negatívne sadzby zájsť.

Viacero inštitúcií sa pokúsilo vyčísliť hranicu, kedy je už výhodnejšie držať hotovosť namiesto uloženia peňazí na účte centrálnej banky. Goldman Sachs pri výpočte vychádzal z kalkulácie nákladov na trezory, bezpečnostnú službu, transport hotovosti a poistenia v prípade krádeže. Výsledkom tohto cvičenia bol odhad fixných nákladov pre banku alebo inú spoločnosť vo výške 50 miliónov EUR len na trezory a ochranku, ktoré sú potrebné na uloženie 5 až 250 miliárd EUR na jeden rok.

Ak započítame odhadovanú dopravu tak sa tieto náklady zdvojnásobia. Pochopiteľne čím väčší objem hotovosti, tým budú relatívne náklady vyjadrené v percentách nižšie. V niektorých prípadoch môže byť táto hranica aj blízko 0,5 %.

Capital Economics sa tiež pokúsili odhadnúť náklady spojené s držaním hotovosti. Ako pomôcku použili náklady na úschovu a transport zlata. Tie sa pohybujú na úrovni 0,2 percenta z hodnoty samotného zlata. Pochopiteľne náklady na uschovanie a transport veľkých objemov hotovosti budú pravdepodobne vyššie.

Jedným z dôvodov je hodnota bankoviek, ktorú vieme uložiť na metri štvorcovom. Práve  v tomto prípade je v poslednej dobe kritizovaná 500eurová bankovka výhodou. Keďže na uschovanie väčšej hodnoty stačí aj menej priestoru.

Ďalším faktorom je väčšia náchylnosť bankoviek na ich poškodenie alebo zničenie. Finálny odhad Capital Economics hovorí o predpokladaných nákladoch vo výške 1,5 percenta až dve percentá z hodnoty uložených peňazí.

Na základe toho sa dá predpokladať, že existuje priestor na ďalší pokles negatívnych sadzieb. Vo všeobecnosti prevažuje názor, že pozitíva negatívnych sadzieb zatiaľ prevyšujú ich nedostatky no jedným dychom treba dodať, že hranica môže byť veľmi tenká. Na lepšie využitie potenciálu tohto nástroja by sme potrebovali obmedzenie alebo úplné odstránenie hotovosti.

Nielen v akademických kruhoch sa už dnes o plusoch a mínusoch bezhotovostnej ekonomiky vedú živé diskusie. Predstava negatívnych úrokových sadzieb bola pred niekoľkými rokmi takmer ako sci-fi. Z dnešnej optiky tak momentálne vyzerá zrušenie hotovosti.

Autor je analytik Tatra bank.

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Miroslav Kriak | 25.04.2017 00:00 Veľká časť Slovákov stále považuje za investíciu vkladnú knižku

Investovanie je na Slovensku stále opradené príbehmi a domnienkami. Napokon, ešte donedávna veľká časť Slovákov považovala za investíciu aj životné poistenie. Na úplne opačnej strane sú alternatívne aktíva ako umenie, autá, či víno, ktoré sú často skôr hedonizmom ako premysleným investičným rozhodnutím. Poslednou skupinou, ktorá sa teší pozornosti neprávom je 26 miliárd eur uložených na vkladných knižkách, termínovaných vkladoch a bežných účtoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.04.2017 00:00 Dlhopisy slovenských firiem - čo treba vedieť pred ich kúpou

Pri hľadaní možností zhodnotiť finančné prostriedky aspoň nad hranicou inflácie, sa mnohí investori ohliadajú po dlhopisoch slovenských firiem. Tie aj po odpočítaní poplatkov predstavujú vyššie zhodnotenie ako termínované vklady a zdanlivo istejšie peniaze ako akciové fondy. Hoci majú mnoho výhod, obsahujú aj niekoľko rizík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 19.04.2017 00:00 Svetový deň investičných fondov pomáha v popularizácii kolektívneho investovania

Investovanie do podielových fondov už ani na Slovensku nie je ničím výnimočným. Objavuje ho stále viac ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov je príležitosť pozrieť sa trochu do štatistík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Jozef Beständig | 13.04.2017 00:00 Sú Slováci opatrní, alebo len nevzdelaní investori?

Slováci finančné trhy dlho nepotrebovali. A preto ani nepoznali. Štát im “garantoval všetko”. Od narodenia v podobe predškolskej opatery, vzdelávacieho systému, zamestnania, bývania, sociálnych dávok až po dôchodok. Zjednodušene, “všetci mali všetko”. Ak aj cítili potrebu niečo si bokom odložiť alebo sa poistiť, mali na to presne jednu banku a jednu poisťovňu.  Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 19.04.2017 14:25Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

28.04.2017 14:01 Prehľad trhov 28. 4. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 10:41 M. Draghi vylúčil predčasné ukončenie stimulov

Šéf ECB Mario Draghi sa na tlačovej konferencii po zasadnutí banky vyjadril proti predčasnému ukončeniu monetárnych stimulov. Vylúčil tak špekulácie, podľa ktorých mala centrálna banka na základe dobrých výsledkov európskej ekonomiky začať ukončovať výkup dlhopisov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 09:58 Deficit rozpočtu by mal tento rok dosiahnuť 1,29 %

Deficit verejných financií dosiahol vlani, podľa notifikovaných údajov, úroveň 1,68 percenta. Je to najnižší schodok v histórii Slovenska. Za dobrými číslami je najmä relatívne vysoký ekonomický rast a nárast zamestnanosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 08:27 Finanční gramotnost

Finanční gramotnost je soubor znalostí a dovedností, které člověku umožňují porozumět financí a správně s nimi zacházet. A Finanční gramotnost je obsáhlá kniha Miroslava Škváry uvádějící čtenáře či studenta do celého finančního světa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.04.2017 13:42 Ranný prehľad trhov 27. 4. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 19.04.2017 00:00 Svetový deň investičných fondov pomáha v popularizácii kolektívneho investovania

Investovanie do podielových fondov už ani na Slovensku nie je ničím výnimočným. Objavuje ho stále viac ľudí. Pri príležitosti Svetového dňa investičných fondov je príležitosť pozrieť sa trochu do štatistík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 20.04.2017 00:00 Dlhopisy slovenských firiem - čo treba vedieť pred ich kúpou

Pri hľadaní možností zhodnotiť finančné prostriedky aspoň nad hranicou inflácie, sa mnohí investori ohliadajú po dlhopisoch slovenských firiem. Tie aj po odpočítaní poplatkov predstavujú vyššie zhodnotenie ako termínované vklady a zdanlivo istejšie peniaze ako akciové fondy. Hoci majú mnoho výhod, obsahujú aj niekoľko rizík. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Miroslav Kriak | 25.04.2017 00:00 Veľká časť Slovákov stále považuje za investíciu vkladnú knižku

Investovanie je na Slovensku stále opradené príbehmi a domnienkami. Napokon, ešte donedávna veľká časť Slovákov považovala za investíciu aj životné poistenie. Na úplne opačnej strane sú alternatívne aktíva ako umenie, autá, či víno, ktoré sú často skôr hedonizmom ako premysleným investičným rozhodnutím. Poslednou skupinou, ktorá sa teší pozornosti neprávom je 26 miliárd eur uložených na vkladných knižkách, termínovaných vkladoch a bežných účtoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »