Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

To čo bolo pred pár rokmi fikciou, je dnes realitou. Ide o fakt, že dlžníci nemusia za to, že si požičajú platiť úrok, ale naopak dostanú zaplatené od veriteľov. Centrálne banky sa tak snažia rozbehnúť ekonomiky a obnoviť rast cien. Podarí sa im to? Prenesú sa záporné sadzby až ku konečným prijímateľom – firmám a spotrebiteľom?

Od polovice roka 2011 sa spolu s poklesom cien ropy začala znižovať aj dynamika rastu spotrebiteľských cien. Ukazovateľ, ktorý sa centrálne banky a najmä tá európska, zaviazali udržiavať na stabilnej úrovni okolo dvoch percent. Za posledný rok sa však inflácia prakticky zastavila a ECB je tak výrazne odchýlená od svojho cieľa.

Aby ECB otočila tento trend a vyhla sa tak obávanej deflácii, rozhodla sa využiť aj netradičné nástroje. Rôzne formy kvantitatívneho uvoľňovania boli odskúšané 
v Japonsku či USA, no zavedenie negatívnej depozitnej sadzby dovtedy žiadna veľká centrálna banka ešte neuskutočnila. Ako reakciu na politiku lacných peňazí ECB však zaviedli negatívne úrokové sadzby v nejakej forme už dávnejšie vo Švédsku, Dánsku a Švajčiarsku.

ECB sa týmto krokom vydala do neznámych vôd, do ktorých ju nedávno nasledovala už aj japonská centrálna banka. Neistotu ohľadom efektov takéhoto opatrenia netaja aj niektorí centrálni bankári. Jedným dychom dodávajú, že potreba opatrení na uvoľnenie menovej politiky je tak veľká, že sú ochotní podstúpiť aj istú mieru rizika.

uroky-centralnyh-bank

História negatívnych sadzieb

Negatívne úrokové sadzby sa v ekonomickej teórii objavili už koncom 19 storočia. Trvalo viac ako sto rokov kým sa táto myšlienka stala realitou. „Aj matematici si dlho mysleli, že existencia záporných čísel je absurdná.“ To sú slová, ktoré vo svojej prezentácii o záporných sadzbách použil jeden z členov ECB. Podľa neho sa nachádzame v zlomovom období, keď požičať niekomu 100 jednotiek a dostať od neho naspať napríklad 95, bude normálne.

Táto situácia so sebou prináša veľa nových a neznámych následkov, či už v správaní spotrebiteľov alebo bánk. Retailoví zákazníci v krajinách kde už boli zavedené negatívne úrokové sadzby to zatiaľ na svojich úsporách v bankách necítia vôbec alebo len minimálne. Situácia sa môže líšiť v prípade veľkých korporátnych klientov, kde sú banky pripravené aplikovať na ich vklady aj záporné sadzby. 

Medzibankový trh, kde si banky medzi sebou požičiavajú/ukladajú prebytočné zdroje je v mínuse už dlhšie. Dôvodom prečo banky zatiaľ neprenášajú negatívne sadzby na väčšinu zákazníkov, je riziko odlevu vkladov. V situácii, keď sú sadzby centrálnej banky v zápore relatívne krátko a nie sú až tak hlboko, nie sú banky ochotné podstúpiť toto riziko a radšej znášajú zvýšené náklady. Holandská ING urobila  medzi 13 000 spotrebiteľmi prieskum zameraný na ich reakciu v prípade záporného úročenia ich vkladov na sporiacich účtoch. 

Až 77 % respondentov tvrdilo, že by svoje peniaze presunuli inde. Viac ako tretina by dokonca bola ochotná svoje peniaze vybrať v podobe hotovosti a odložiť si ich tak povediac pod matrac.

Ako žiť v prostredí negatívnych sadzieb

Negatívne sadzby na depozitných produktoch sú pre spotrebiteľa na prvý pohľad zlá správa. No aj pri negatívnych nominálnych úrokových sadzbách sa dá dosahovať reálne zhodnotenie peňazí. Ak pri klesajúcej cenovej hladine 0,5 % medziročne budú vklady úročené –0,3 percenta ročne, v reálnom vyjadrení sa vaše úspory zhodnotili o 0,2 percenta.

Ešte zaujímavejšie to môže byť v prípade právnickej osoby, ktorej zhodnotenie vkladov je nominálne v mínuse. Tomuto subjektu vzniká nárok na zníženie daňového základu. Z tohto pohľadu to je pre firmu výhodnejšia situácia ako napríklad 5% úrok a 6% inflácia. Pretože reálne zhodnotenie peňazí je záporné a firma platí taktiež daň z kapitálového zisku.

Ako už bolo naznačené, profitabilita bankového sektora je pre záporné sadzby pod tlakom. Z toho dôvodu sa objavujú aj obavy ohľadom stability finančného sektora. Keď k tomu pripočítame negatívny vplyv zvýšených kapitálových nárokov z titulu Basel III čaká bankový sektor v Európe veľmi náročné obdobie. Práve schopnosť tvoriť zisk je prirodzeným spôsobom ako spĺňať nové kapitálové kritériá a zároveň nemusieť dramaticky obmedzovať úverovú aktivitu a dusiť aj tak krehký ekonomický rast.

Druhá strana tejto mince sú akcionári bánk. Tí taktiež očakávajú, že ich vložený kapitál sa primerane zhodnotí. V prípade, že tomu tak dlhodobejšie nebude, zabrániť odlevu kapitálu do ziskovejších sektorov bude ťažké.

Penalizovanie prebytočnej likvidity predstavuje taktiež riziko v podobe vyššej tolerancie komerčných bánk preberať kreditné riziko. Tie v snahe umiestniť voľné zdroje a vyhnúť sa tak plateniu úrokov môžu byť ochotné pristúpiť aj na riskantnejšie obchody. Na toto riziko sa dá pozerať aj ako na pozitívnu externalitu, ktorá by mala zdynamizovať úverový trh, ale aj ako na hrozbu vyššej miery nesplácaných úverov. Tu sa centrálne banky spoliehajú na regalatórne mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vývoju ohrozujúcemu stabilitu bankového sektora.

Najpodstatnejšou otázkou je aké plusy a mínusy majú negatívne záporné úrokové sadzby pre samotné ekonomiky. Najmä v eurozóne bolo ich zavedenie motivované potrebou naštartovať rast a infláciu. Teoreticky by transmisia (mechanizmus prenosu zmeny sadzieb do ekonomiky) zníženia sadzieb do záporného pásma mala fungovať rovnako ako štandardné zníženie úrokových sadzieb. 

Hypotézy a realita

Záporné úroky centrálnej banky motivujú komerčné banky požičiavať a znížiť tak trhové úrokové sadzby. Zlepšiť by sa mal následne sentiment v ekonomike a ochota spotrebovať a investovať. Mala by sa zatvárať produkčná medzera a naštartovať inflácia. Čo ak súčasná úroveň sadzieb nebude postačovať? Kam až záporné sadzby môžu klesnúť? Ako už bolo vyššie napísané pri záporných sadzbách sa ochota uložiť si peniaze doma pod matrac výrazne zvýši. Pri klientoch s relatívne nízkymi úsporami to môže byť racionálne rozhodnutie aj keď stále veľmi riskantné. No pri veľkých korporátnych klientoch je podobný spôsob vylúčený. 

Kľúčové však je, kedy bude pre samotné komerčné banky výhodnejšie držať všetky svoje prebytky v hotovosti namiesto ich uloženia v centrálnej banke. Vtedy prichádza na rad úvaha, kam s prebytočnými peniazmi a aké budú náklady takéhoto riešenia. Keď budeme vedieť vypočítať výdavky spojené s držbou hotovosti, tak budeme blízko odpovede, kam až môžu negatívne sadzby zájsť.

Viacero inštitúcií sa pokúsilo vyčísliť hranicu, kedy je už výhodnejšie držať hotovosť namiesto uloženia peňazí na účte centrálnej banky. Goldman Sachs pri výpočte vychádzal z kalkulácie nákladov na trezory, bezpečnostnú službu, transport hotovosti a poistenia v prípade krádeže. Výsledkom tohto cvičenia bol odhad fixných nákladov pre banku alebo inú spoločnosť vo výške 50 miliónov EUR len na trezory a ochranku, ktoré sú potrebné na uloženie 5 až 250 miliárd EUR na jeden rok.

Ak započítame odhadovanú dopravu tak sa tieto náklady zdvojnásobia. Pochopiteľne čím väčší objem hotovosti, tým budú relatívne náklady vyjadrené v percentách nižšie. V niektorých prípadoch môže byť táto hranica aj blízko 0,5 %.

Capital Economics sa tiež pokúsili odhadnúť náklady spojené s držaním hotovosti. Ako pomôcku použili náklady na úschovu a transport zlata. Tie sa pohybujú na úrovni 0,2 percenta z hodnoty samotného zlata. Pochopiteľne náklady na uschovanie a transport veľkých objemov hotovosti budú pravdepodobne vyššie.

Jedným z dôvodov je hodnota bankoviek, ktorú vieme uložiť na metri štvorcovom. Práve  v tomto prípade je v poslednej dobe kritizovaná 500eurová bankovka výhodou. Keďže na uschovanie väčšej hodnoty stačí aj menej priestoru.

Ďalším faktorom je väčšia náchylnosť bankoviek na ich poškodenie alebo zničenie. Finálny odhad Capital Economics hovorí o predpokladaných nákladoch vo výške 1,5 percenta až dve percentá z hodnoty uložených peňazí.

Na základe toho sa dá predpokladať, že existuje priestor na ďalší pokles negatívnych sadzieb. Vo všeobecnosti prevažuje názor, že pozitíva negatívnych sadzieb zatiaľ prevyšujú ich nedostatky no jedným dychom treba dodať, že hranica môže byť veľmi tenká. Na lepšie využitie potenciálu tohto nástroja by sme potrebovali obmedzenie alebo úplné odstránenie hotovosti.

Nielen v akademických kruhoch sa už dnes o plusoch a mínusoch bezhotovostnej ekonomiky vedú živé diskusie. Predstava negatívnych úrokových sadzieb bola pred niekoľkými rokmi takmer ako sci-fi. Z dnešnej optiky tak momentálne vyzerá zrušenie hotovosti.

Autor je analytik Tatra bank.

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby?

Až ako hlboko môžu klesnúť negatívne úrokové sadzby? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Peter Apolen | 01.07.2016 00:00 Tento rok zlacnie Slovákom dovolenka najmä v Británii a v Bulharsku

Cesty Slovákov sa už opäť rozbehli do sveta, čo znamená vyšší nápor na naše peňaženky. Pozreli sme sa preto na to, v ktorých krajinách sa môžu slovenskí dovolenkári cítiť ako boháči, a v ktorých naopak ako chudobní príbuzní. Dobrou správou je, že v desiatich obľúbených destináciách sa dá za sto eur kúpiť podobný rozsah tovarov ako za rovnakú sumu doma.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 30.06.2016 00:00 Najväčší neopracovaný diamant na svete sa nepodarilo predať

Dražba, v ktorej sa túto stredu predával najväčší neopracovaný existujúci diamant na svete, sa skončila neúspešne. Záujem investorov síce vyhnal cenu až na 61 miliónov dolárov, majiteľovi kameňa, spoločnosti Lucara Diamond, sa to však zdalo málo. Obrí diamant tak nepredala. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Katarína Muchová | 28.06.2016 00:00 Referendum - čo prinieslo, a čo vzalo

Referendum rozdalo nové karty, na ktoré nebol nikto pripravený. Libra prudko prepadla. Akcie britských bánk padajú takmer voľným pádom. Dôvodom je neistota, ktorú výsledok hlasovania vyvolal. D. Cameron sa rozhodol rezignovať a potenciálni noví lídri zatiaľ nepredstavili ucelenú koncepciu budúcnosti krajiny. Niektorí občania berú moc do vlastných rúk a útočia na poľských prisťahovalcov. Aká budúcnosť čaká Britániu a aká zvyšok Európy rozoberáme v komentári. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 27.06.2016 00:00 Od indexu DAX po možnú hnačku zo žinčice (Svet financií očami komentátora)

Finančné trhy dostali fajne po papuli. Doplatili na svoju, ak už nechcem napísať, že hlúposť, tak napíšem, že doplatili na prehnanú dôverčivosť. Tak im treba! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

01.07.2016 08:16 Trhy pokračujú v trende

Štvrtok bol bohatý predovšetkým na fundamentálne dáta. Na začiatku sa vyhlasovala priemyselná produkcia v Japonsku. Tá potvrdzuje predpoklad o recesií v priemyselnom odvetví, ktorý by mal dosahovať –2,3 %, zatiaľ čo očakávania analytikov boli na úrovni 0,2 %. Tieto dáta, tak pravdepodobne zabrzdili rast indexu Nikkei, ktorý si pripisuje 0,06 %. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

30.06.2016 10:10 Scenár opakovania finančnej krízy z roku 2008 je vylúčený

Začiatkom týždňa došlo pri viacerých aktívach na finančných trhoch k prudkému poklesu, no zdá sa, že paniku už máme za nami. Rýchla a efektívna intervencia niekoľkých centrálnych bank, najmä Bank of England a Swiss National Bank, totiž pomohla začiatkom týždňa stabilizovať trhy.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

30.06.2016 09:10 Ranný prehľad trhov 30. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.06.2016 22:32 Trhy opäť v zelenom

V stredu, sa na akciových trhov opäť zaznamenal býčí sentiment, čo je druhý ziskový deň po Brexite. Investori tak opäť upierali svoje pohľady skôr na dianie okolo Brexitu, ako na fundamentálne dáta.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.06.2016 10:19 Dôchodkové fondy rástli na základe pozitívnych očakávaní pred britským referendom

Týždeň pred britským referendom priniesol fondom mierne zisky. Keďže trhy očakávali potvrdenie zotrvania v únii, rástli s nimi i dôchodkové fondy. Platí to takmer na všetky, až na fondy od NN, kde indexový fond dokázal za týždeň spadnúť až o štyri percentá. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 14.06.2016 00:00 Neurofinancie - nová vedná disciplína, ktorá skúma investorov

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín – ekonomiky, psychológie a neurovedy. Vznikla tak nová disciplína – neurofinanie, ktorá skúma činnosť mozgu pri investičných rozhodnutiach. Odhaľuje napríklad to, že človek je menej ostražitý v prípade pozitívnych skúseností, alebo že sa snaží vyhnúť ľútosti z premárnených príležitostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »