Ďakujeme našim partnerom:
 |
 |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |
Európska komisia už chce socializovať nielen vládne dlhy zavedením eurodluhopisov, ale aj bankové dlhy vyhlásením „bankovej únie“. Socializácia bankových dlhov bude mať len jeden dôsledok, vyústi v nesprávnu alokáciu zdrojov.
Banková únia znamená, a to naprieč hranicami, že súkromné výpožičné náklady v určitej krajine sa umelo znížia pod trhovú mieru, pretože poistenie (vo forme swapov úverového zlyhania) poskytnú zdarma iné krajiny. Kapitálové toky z jadra (tzn. krajín ako je Nemecko) na periférie (do krajín ako je Španielsko, Grécko, Taliansko) by tak naďalej prekračovali optimálny rozsah, čo by podkopalo rast v Európy ako celku.
História ponúka nespočetné množstvo príkladov zlej alokácie zdrojov, ktorá môže vyplynúť zo socializácie bankových dlhov. Koniec koncov, máme s tým svoju vlastnú skúsenosť. Po ruskej kríze v roku 1998, keď investori húfne sťahovali svoje prostriedky zo stredo a východoeurópskeho regiónu, sa do značných problémov dostal český bankový sektor. Ten bol navyše veľa zaťažený privatizačnými úvermi, ktoré nie vždy boli poskytnuté podľa najlepšieho rozhodnutia banky.
Celú situáciu vtedy navyše komplikovalo, že najväčšie tuzemské banky boli v štátnych rukách. Stalo sa teda len to, čo sa stať muselo. Bilancia bánk bola zaťažená zlými, mnohokrát nesplatitelnými, úvermi. Vládni politici sa rozhodli banky zachrániť a vznikla konsolidačná banka, do ktorej boli presunuté zlé aktíva. Vrcholom potom bolo, že táto banka bola pod priamym vplyvom politikov, ale to už je iný príbeh. Vyzerá to, že si politici nezobrali z kolapsov bánk poučenie a ďalej veselo socializujeme straty.
| Prečítajte si |
|---|
Avšak európski politici v tom nie sú sami. História ponúka nespočetné množstvo prípadov socializácie strát, ktorá má za následok zlú alokáciu zdrojov. Trebárs kríza stavebných sporiteľní v USA v 80. rokoch minulého storočia stála amerických daňových poplatníkov viac ako 100 mld USD.
Pod dáždnikom spoločného poistenia vkladov (americké sporiteľne mohutne požičiavali peniaze rizikovým podnikom s vedomím, že potenciálne zisky budú môcť vyplatiť akcionárom ako dividendy, kým potenciálne straty sa socializujú (aj v Európe máme ochranu vkladov, ktorá má urobiť banky dôveryhodnejšie v očiach klientov, avšak jediné, k čomu tento proces vedie, je hazard bánk so zverenými vkladmi – prečo by to tiež nerobili, keď straty zaplatí niekto iný).
Inými slovami, súkromné zisky sa tvorili zo spoločensky nehospodárnych činností. A nemusíme chodiť ani tak veľmi „ďaleko“ do histórie. Úplne rovnaká situácia bola príčinou zatiaľ poslednej ekonomickej (teda najprv finančnej) krízy v roku 2007 a je aj príčinou súčasných obrovských problémov španielskych bánk. V oboch prípadoch na seba banky brali prílišné riziká s očakávaním, že ich vlády finančne sanujú. Sú predsa príliš veľké na to, aby padli (Too big to fail). A navyše, keď tak činili všetky banky, štátu v rámci „zachovanie bankového systému“ v podstate nezostalo nič iné ako banky zachrániť.
Za súčasné problémy Španielska môžu do značnej miery banky. Tie totiž okrem iného špekulovali na pokračujúci vzostup cien realít, ktorý by ich klientom zaistil výnos. Často potom majiteľom nehnuteľností požičiavali viac ako 100% hodnoty založenej nehnuteľnosti. Ako kompenzáciu škôd, ktoré ich správanie spôsobilo, dostali od ECB 30 pomoc 30 mld. eur. Väčšina týchto peňazí sa nikdy nevráti.
Keď už sa politici rozhodli banky silou mocou zachrániť, nie je lepším spôsobom ich rekapitalizovať? Teda vymeniť dlh za akcie? Namiesto prenesenia bremena strát ECB a ESFS na európskych daňovníkov by sa veritelia bánk (štáty, súkromné subjekty) mohli časti pohľadávok vzdať výmenou za akcie od vlastníkov. Ideálne by veritelia bánk netratili, pretože ich pohľadávky s fixným úrokom by sa previedli na akcie so zodpovedajúcou hodnotou.
To by platilo v prípade, že straty bánk nedosiahnu výšky ich vlastného kapitálu. Veritelia by tým stratili v prípade, že straty bánk by boli väčšie ako ich vlastný kapitál. Ale aj tak by to pre európskych daňových poplatníkov bolo lepšie (najmä v prípade, že by veriteľmi boli súkromné subjekty), pretože by sa pod tlakom nových vlastníkov banky správali oveľa obozretnejšie.
Pre krajiny EMU, ktoré sú doteraz relatívne stabilné, predstavuje socializácia strát bánk veľké riziko. To môžeme vidieť na príklade Írska, ktoré sa rozhodlo zachrániť svoje banky, pričom toto rozhodnutie viac ako zdvojnásobilo doterajší írsky dlh a zapríčinilo, že výnosy írskych štátnych dlhopisov dosiahli také výšky, že tieto museli byť stiahnuté z trhu.
Vysoký objem bankových dlhov znamená, že vlády by sa mali socializácii bankových rizík vyhýbať, pretože by to potopilo celé štáty. A navyše aj tak už rozsiahle vládne intervencie podlomili princípy fungovania kapitalizmu a veľkú časť zdedeného bohatstva pravdepodobne zničili. Politici by si mali prestať hrať na všemocných a urobiť zodpovedných tých, ktorí za straty (nielen) bánk môžu. A nechať tak na veriteľoch, či danú banku (či iný subjekt) zachránia alebo nie.
Autor pôsobí v spoločnosti GPM Invest. Článok vyšiel na Investujeme.cz, ilustračné foto: sxc.hu.
Nikdy som nič nedostal zadarmo, prihovára sa herec v televíznej reklame. Režisér ho však stopne a upozorní na tablet od ČSOB pre nových klientov. Ako sa v 30 sekundovom spote ďalej dozvieme, ani ten však nie je zadarmo – ale ako protihodnota za aktívne využívanie účtu. A tiež za vzdanie sa práva slobodne si preniesť účet do inej banky. Celá správa »
Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 17.06.2013 10:00Podľa aktuálnych štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) sa vklady obyvateľstva v bankách vyšplhali v závere prvej tretiny tohto roka na takmer 25,5 mld. EUR. Táto hranica pritom nebola ešte nikdy predtým atakovaná. Celkové vklady obyvateľstva tak boli medziročne vyššie o viac ako 1,2 mld. EUR, resp. o 5,1%. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Zdá sa, že Európska únia začína mať zľutovanie. Nekonečná vlna úsporných opatrení mala za následok len to, že nás zahnala do kúta. Napríklad juhoeurópske ulice sa zaplavili protestujúcimi, čo zrejme bude aj naďalej pokračovať. Čo je však horšie, zúfalí Európania začali po svojich vládach požadovať, aby sa vzdali eura alebo dokonca vystúpili z Európskej únie. Tieto myšlienky začali najprv šíriť populisti, ktorých postihla protinemecká horúčka. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Sme v právnickej epoche – každý každého žaluje. To je dôvod, prečo sa treba chrániť. Ideálne podpisom, že protistrana so všetkými požiadavkami súhlasí a upozorneniam rozumie. Je pritom jedno, či ide o mobilného operátora, zdravotnícke zariadenie alebo kúpu nábytku. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Slováci si na bývanie požičiavajú historicky najlacnejšie. Čerstvo zverejnená priemerná úroková sadzba za apríl dosiahla 4,13%, čo je výrazný pokles oproti doterajšiemu historickému minimu z decembra 2012 (4,27%). Lacné peniaze na bývanie sa prejavili aj vo vysokom záujem klientov. Poskytnutých 336 miliónov znamená štvrtý historicky najsilnejší mesiac. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Investície vo výške 3,3 mld. eur do protipovodňových opatrení a včasné prípravné práce pomohli Erste Group významne znížiť finančné straty. Povodne budú mať zanedbateľný krátkodobý dopad na HDP v dôsledku výpadku produkcie – v strednej a východnej Európe nebol povodňami zasiahnutý žiadny významný výrobný podnik. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0V eurozóne by prvé júnové kolo prieskumov dôvery mohlo potvrdiť jej zlepšenie, ktoré sme pozorovali počas predošlých dvoch mesiacov. Pridať by sa zrejme mal aj index ZEW, ktorý bol naopak predošlé obdobie skôr slabším. ZEW index hodnotiaci súčasnú situáciu by mohol vzrásť opäť nad úroveň dlhodobého priemeru, hoci stále pravdepodobne neprekoná úroveň z marca toho roku. Predbežný odhad kompozitného PMI indexu by mohol vzrásť na 48,3 bodu z predošlých 47,7. Rast by pritom mal ťahať tak sektor služieb (ostatná hodnota: 47,2, odhad:47,5) ako aj sektor priemyselnej výroby (ostatná hodnota: 48,6, odhad:48,3). Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Spotrebiteľské ceny (podľa údajov Štatistického úradu SR) vzrástli v máji medzimesačne o 0,1%, v medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu nezmenila, t.j. ostala na úrovni 1,7%. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Slovenská ekonomika by mala v tomto roku podľa MF rásť v stálych cenách o 0,5%, NBS odhaduje rast na úrovni 0,6%. Vyplýva to z aktuálne zverejnených prognóz oboch inštitúcií. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Banky, stavebné sporiteľne a ďalší veritelia poskytujúci spotrebiteľské úvery už nesmú žiadať od klientov poplatky za vedenie úverových účtov. Zákaz poplatkov, ktorý prináša novela zákona o bankách vypracovaná rezortom financií, sa vzťahuje na poplatky splatné po 9. júni 2013. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Podľa aktuálnych štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) sa vklady obyvateľstva v bankách vyšplhali v závere prvej tretiny tohto roka na takmer 25,5 mld. EUR. Táto hranica pritom nebola ešte nikdy predtým atakovaná. Celkové vklady obyvateľstva tak boli medziročne vyššie o viac ako 1,2 mld. EUR, resp. o 5,1%. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Sme v právnickej epoche – každý každého žaluje. To je dôvod, prečo sa treba chrániť. Ideálne podpisom, že protistrana so všetkými požiadavkami súhlasí a upozorneniam rozumie. Je pritom jedno, či ide o mobilného operátora, zdravotnícke zariadenie alebo kúpu nábytku. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Slováci si na bývanie požičiavajú historicky najlacnejšie. Čerstvo zverejnená priemerná úroková sadzba za apríl dosiahla 4,13%, čo je výrazný pokles oproti doterajšiemu historickému minimu z decembra 2012 (4,27%). Lacné peniaze na bývanie sa prejavili aj vo vysokom záujem klientov. Poskytnutých 336 miliónov znamená štvrtý historicky najsilnejší mesiac. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Zdá sa, že Európska únia začína mať zľutovanie. Nekonečná vlna úsporných opatrení mala za následok len to, že nás zahnala do kúta. Napríklad juhoeurópske ulice sa zaplavili protestujúcimi, čo zrejme bude aj naďalej pokračovať. Čo je však horšie, zúfalí Európania začali po svojich vládach požadovať, aby sa vzdali eura alebo dokonca vystúpili z Európskej únie. Tieto myšlienky začali najprv šíriť populisti, ktorých postihla protinemecká horúčka. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Nikdy som nič nedostal zadarmo, prihovára sa herec v televíznej reklame. Režisér ho však stopne a upozorní na tablet od ČSOB pre nových klientov. Ako sa v 30 sekundovom spote ďalej dozvieme, ani ten však nie je zadarmo – ale ako protihodnota za aktívne využívanie účtu. A tiež za vzdanie sa práva slobodne si preniesť účet do inej banky. Celá správa »
Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »Reklama | Podmienky používania | RSS
