Bankový ombudsman má dva roky, už čoskoro dostane konkurenciu

Už dva roky sa môžu nespokojní klienti bánk obracať na špecializovaného ombudsmana zriadeného Slovenskou bankovou asociáciou. Ministerstvu financií však samoregulačný orgán bánk nestačí, navrhuje zriadiť štátneho finančného ombudsmana.

Navrhovaný úrad na ochranu finančného spotrebiteľa je súčasťou pripravovaného zákona o ochrane spotrebiteľa na finančnom trhu. Zvlášnosťou návrhu je, že úrad bude mať v kompetencii inšpekčnú aj mediačnú činnosť. To sa nepáči napríklad Najvyššiemu kontrolnému úradu, podľa ktorého je vytvorenie takejto inštitúcie nadbytočné: „Podľa nášho názoru sú už existujúce orgány dohľadu a kontroly (najmä všeobecné súdy, Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, orgány činné v trestnom konaní) schopné plniť účel uvádzaný v návrhu zákona o ochrane práv spotrebiteľa na finančnom trhu.“ Oponentov k návrhu je z radov finančých inštitúcií, profesných asociácií aj štátnych orgánov oveľa viac.

• Prečítajte si podrobnosti o pripomienkovom konaní k zákonu o ochrane spotrebiteľa

Ani Slovenská banková asociácia nepovažuje za potrebné vytvoriť úrad finančného ombudsmana. Aspoň pre banky určite nie. Výkonný riaditeľ asociácie Ladislav Unčovský pre Investujeme.sk uviedol, že ak aj finančný ombudsman začne pôsobiť, banky si ponechajú aj svojho: „My urobíme všetko preto, aby aspoň v  prvom roku paralelne bežal aj bankový, aby sa v realite otestovalo, ktorému dajú klienti prednosť.“

O práci už existujúcej bankovej ombudsmanky Evy Černej sa tak verejnosť bude dozvedať ešte viac ako doteraz. S doterajšou činnosťou je L. Unčovský spokojný: “Úrad bankového ombudsmana významne zlepšuje postavenie spotrebiteľa na finančnom trhu. Bankový ombudsman rieši podnety klientov z pohľadu Etického kódexu bánk, čiže z ešte prísnejšieho pohľadu akým je súlad s právnymi predpismi. A preto je jeho zriadenie a úspešná činnosť pre bankový sektor tak dôležitá. Sme spokojní, že sa nám darí napĺňať tieto ciele efektívne a dôsledne. Dva roky úspešnej činnosti úradu nás uisťujú v tom, že toto je jedna z ciest ako skvalitniť služby a komunikáciu medzi bankou a klientom.

Samotná E. Černá dodáva, že klienti sa na ňu najčastejšie obracajú v prípade nespokojnosti s úvermi: „V posledných dvoch rokoch sme zaznamenali zvýšený nárast podaní podnetov z oblasti investičných služieb ako aj zvýšenú potrebu klientov konzultovať svoje problémy bez toho aby pokračovali podaním podnetu. Konzultáciou často pomôžeme významne urýchliť proces riešenia problému klienta bez zbytočnej byrokracie a administratívnych peripetií.

Kedy ombudsman sťažnosť zamietne?

Nie všetky sťažnosti klientov bankový ombudsman vyrieši. 45% zo všetkých doterajších podaní bolo odmietnutých. Ako vidíme na grafe, z doteraz ukončených podnetov, bolo v prospech klientov vyriešených 13%.

Prehľad riešených a zamietnutých podnetov (zdroj: SBA)

Najčastejšie dôvody zamietnutia podnetu ombudsmanom:

• podávateľom podnetu bola právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ
• podanie smerovalo na banku, ktorá nie je členom SBA, nebankového subjektu alebo poisťovne
• v danej veci prebiehalo súdne konanie, resp. v danej veci už súd právoplatne rozhodol
• z podnetu bolo zrejmé, že neprebehlo vnútrobankové reklamačné konanie (podnety boli v takýchto prípadoch po dohode s klientom väčšinou postúpené banke na priame vybavenie)
• podnet sa netýkal osoby, ktorá ho podala a táto osoba nepredložila písomné splnomocnenie konať vo veci
• podanie nebolo podnetom v zmysle Postupu, ale podávateľ žiadal iba o poskytnutie právneho poradenstva.

Aké podnety rieši ombudsman?

Najviac podentov na bankového ombudsmana sa týka hypotekárnych a spotrebných úverov. V poslednom čase stúpol počet stažností na investičné služby. To však súvisí s prepadom na akciových trhoch, keď klienti prišli o významnú časť svojich úspor. Ako v správe o činnosti za rok 2008 hovorí Eva Černá: „Na ombudsmana sa v tejto súvislosti obracajú najmä klienti, ktorí majú pomere nízku úroveň finančnej gramotnosti (prevažnú časť tvoria ľudia v dôchodkovom veku), kde po krátkom rozhovore s nimi okamžite zisťujeme, že často vôbec nepochopili podstatu investovania do podielových fondov a ani fakt, že každá investícia je spojená s určitým rizikom, a že aktuálna výnosnosť fondu sa vždy odvíja od momentálnej situácie na finančných trhoch a od zvolenej investičnej stratégie.“

Klienti nepochápu rozdiel medzi podielovými fondami a termínovanými vkladmi: „Klienti vložili do podielového fondu svoje úspory, pretože podielový fond sľubuje vyšší výnos ako by mali na vkladnej knižke, či bežnom termínovanom vklade, no vôbec si neuvedomili a neuvedomujú, že v tomto prípade nejde o klasický vklad s „veľmi dobrým“ výnosom, ale o rizikové investovanie, kde tento výnos nie je garantovaný, ale závisí od vývoja na finančnom trhu.“

Štruktúra podnetov (zdroj: SBA)

Ako však dodáva L. Unčovský, vyskytli sa prípady, keď pochybila banka: „Mali sme prípad, keď, jedna banka predala investičné produkty pani, ktorá mala 80 rokov, MIFID ešte neplatil, takže banka neporušila žiaden zákon. Ale naša ombudsmanka povedala, že jej sa zdá je neetické takému starému človeku predávať produkt v horizonte 10-tich rokov. Banka to po konzultácii uznala.“

Aj z posledného prípadu viedieť, že ombudsmana finančný trh určite potrebuje. Či však potrebuje dvoch, je otázka na zamyslenie. Najmä ak vezmeme do úvahy, že oboch v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia.  

Bankový ombudsman má dva roky, už čoskoro dostane konkurenciu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet