Banky vs. nebankovky: Treba vyčistiť trh s úvermi a pôžičkami?

Ministerstvo financií SR pred časom pripravilo návrh Zákona o spotrebiteľských úveroch. Po tom, čo 13. januára návrh schválila vláda a informovali o ňom médiá, sa v odbornej i laickej verejnosti rozprúdila diskusia. Cieľom návrhu je totiž legislatívne zabezpečiť, aby úvery a pôžičky mohli poskytovať len registrované subjekty.

Inak a zjednodušene povedané, ak zákon schváli parlament, na poskytovanie spotrebiteľských úverov už nebude stačiť len živnostenský list, ale potrebná bude povinná registrácia v Národnej banke Slovenska (NBS).

Podľa návrhu by sa každý poskytovateľ spotrebiteľských úverov, vrátane nebankových subjektov, musel pred začatím svojej činnosti povinne zaregistrovať. Táto registrácia by mala "prispieť k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi a zároveň byť prínosom nielen pre orgány kontroly, ale i pre orgány činné v trestnom konaní," píše sa v predkladacej správe k návrhu zákona.

Nebankové subjekty môžu v súčasnosti poskytovať spotrebiteľské úvery, ak im bolo vydané živnostenské oprávnenie v rozsahu voľnej živnosti, pričom sa vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti, konštatuje navrhovateľ. Naproti tomu, uvádza sa v predkladacej správe Ministerstva financií SR, komerčné banky potrebujú na svoju činnosť povolenie od centrálnej banky a musia spĺňať mnohé ďalšie (a veľmi prísne) zákonné podmienky.               

Viacero noviniek v oblasti úverov

Novinkou oproti doteraz platnej právnej úprave je povinnosť veriteľa v každom jednotlivom prípade posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Tým by sa podľa Ministerstva financií SR mal právne zakotviť prirodzený záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Malo by to "prispieť k obmedzeniu dlhu tých domácností, ktoré by sa mohli ocitnúť v sociálnej núdzi."

Návrh Zákona o spotrebiteľských úveroch pomerne podrobne upravuje aj možnosti a podmienky predčasného splatenia úveru. V návrhu sa hovorí "objektívne odôvodnených" nákladoch spojených s predčasným splatením úveru.

Na základe návrhu by spotrebiteľ mal mať aj právo odstúpiť od úverovej zmluvy, a to do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Odstúpenie od zmluvy by spotrebiteľ nemusel nijako odôvodňovať, nemusel by nič vysvetlovať a veriteľ by v takomto prípade nesmel voči nemu uplatniť žiadnu sankciu.

V správe, ktorú ministerstvo predložilo spolu s návrhom nového zákona, sa uvádza, že "chce vytvoriť právny rámec pre racionálnejšie a efektívnejšie fungovanie trhu spotrebiteľských úverov v rámci harmonizovaného vnútorného trhu spoločenstva". Cieľom je, aby spotrebiteľ mal možnosť lepšie posúdiť, či navrhovaná úverová zmluva zodpovedá jeho potrebám, možnostiam, jeho finančnej situácii.

Diskusie o povinnosti zaregistrovať sa

V laickej i odbornej verejnosti sa diskutuje o tom, či je potrebné, aby každý, kto chce poskytovať pôžičky musel byť zaregistrovaný v centrálnej banke. Laická verejnosť, pokiaľ v médiách zachytila správy o navrhovanej právnej úprave a má s niektorými nebankovými subjektmi naozaj zlé skúsenosti, takýto návrh víta v nádeji, že by mohol pomôcť vyčistiť trh od rôznych pochybných a nepoctivých subjektov.

Nebankové spoločnosti: Rôznosť názorov

Na návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a na potrebu registrácie všetkých poskytovateľov úverov nie je ani u samotných predstaviteľov nebankových spoločností jednotný názor.

"Sprehľadniť a vyčistiť trh od rôznych pochybných subjektov, prosím! Ale naozaj neviem, či práve registrácia subjektov tomu pomôže. Veď my ako nebankovky nepracujeme s peniazmi iných, ale požičiavame výlučne svoje vlastné peniaze. A tak sa pýtam: Keď sa nezaregistrujem u Národnej banky Slovenska, to už nebudem môcť požičať svoje vlastné peniaze ani svojmu švagrovi?!" rozvinul diskusiu predseda predstavenstva nebankovej spoločnosti Plenkall Miroslav Bezděk.

Ako ďalej uviedol, celá tá snaha vlády registrovať zrejme vyplýva z nepochopenia.

"Je potrebné si uvedomiť, že banky a nebankové subjekty fungujú na úplne inom princípe. Banky narábajú s peniazmi klientov. To znamená, že požičiavajú peniaze, ktoré nie sú ich, ale ich tam uložili klienti alebo tam klientom prišli ich výplaty. Naopak nebankové subjekty výhradne požičiavajú len a len vlastné peniaze. Na základe toho je úplne iný uhol pohľadu na ich hospodárenie."

Ak banka požičiava peniaze ktoré si u nej uložili klienti, rozvíja ďalej diskusiu Miroslav Bezděk, potom by tu malo fungovať akési pravidlo na rozdelenie zisku z tejto finančnej operácie. Ak banka zarobí povedzme 10% p. a., mala by dať z tohto obchodu napríklad jednu tretinu tomu, koho peniaze na ten obchod použila, teda klientovi.

"Nebankové subjekty narábajú len so svojimi vlastnými prostriedkami. Zákon im zakazuje na takéto účely akýmkoľvek spôsobom zhromažďovať finančné prostriedky. Ak by sme chceli byť celkom spravodliví, tak navrhovaná regulácia nebankových subjektov by potom mala zasiahnuť aj pôžičky, ktoré si poskytujú subjekty navzájom a teda napríklad aj dodávateľské úvery a prípadne aj barterové obchody s rozloženou dobou návratnosti," zdôraznil.

Registrácia vs. kriminalizácia podnikateľského prostredia

Na otázku, čo môže registrácia nebankových subjektov priniesť a do akej miery je potrebné vyčistiť a sprehľadniť trh s úvermi a pôžičkami, PR manažér spoločnosti Profi Credit Slovakia Ján Mažgút uviedol:

"Zámerom registrácie nebankových subjektov je sprehľadnenie trhu so spotrebiteľskými úvermi. Podľa nášho názoru to dáva spotrebiteľovi možnosť výberu, ale najmä istotu akejsi spoľahlivosti či dôveryhodnosti."

Podobný názor prezentovala hovorkyňa spoločnosti Cetelem Slovensko Andrea Trebuľová:

"Pripravovanej registrácii sa nebránime. Do akej miery bude mať dopad na trh s úvermi, ukáže čas. V prípade, že prispeje k skvalitneniu služieb zákazníkom a sprehľadneniu ponuky úverov, radi túto zmenu uvítame."

Hlbšie do problematiky načrel Miroslav Bezděk (Plenkall):

"Osobne si myslím, že terajšia vláda sa na sklonku svojho vládnutia rozhodla regulovať všetko, čo sa len dá. Ja osobne z návrhu zákona a zo snahy za každú cenu všetko regulovať cítim ako vláda kriminalizuje celé podnikateľské prostredie, neuvedomujúc si, že podnikatelia sú chrbticou spoločnosti. Nehovoriac už o tom, že vláda un bloc dáva biľag na nebankovky a pritom neberie do úvahy, že nebankové subjekty sú nevyhnutnou a organickou súčasťou finančného trhu v každej vyspelej krajine."

Kontrola nad kontrolu a všetko je kontrola

Stará latinská múdrosť hovorí Vanitas vanitatum et omnia vanitas, čo v doslovnom preklade do slovenčiny znamená Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť. Dnes by sme - parafrázujúc starú, vekmi overenú múdrosť - mohli smelo povedať: Kontrola nad kontrolu a všetko je kontrola. Moderný štát má totiž snahu všetko (neraz prehnane a zbytočne) kontrolovať, riadiť, regulovať...

K otázke, nakoľko je potrebná ďalšia kontrola podnikateľských subjektov, s ktorou ráta pripravovaný Zákon o spotrebiteľských úveroch, sa vyjadril Miroslav Bezděk (Plenkall) takto: 

"Naša spoločnosť je akciová spoločnosť, teda kontrolujú nás samotní akcionári spoločnosti, to v prvom rade, ďalej dozorná rada, účtovnícka organizácia, ktorá pre nás robí, daňový úrad, audítor ako štátom poverená osoba... Pýtam sa, načo nás má ešte kontrolovať aj Národná banka Slovenska a navyše aj nový úrad, ktorý vznikne na tento účel. Neviem presne, ako sa bude volať, veď zákon je ešte vždy len v štádiu návrhu, ale mal by to byť tuším Úrad finančnej kontroly alebo tak nejako."

Nebankovky: Musia odhadnúť schopnosť klienta

V pripravovanom zákone sa ráta s povinnosťou veriteľa vždy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a tým odhadnúť jeho schopnosť splácať úver, čo by podľa Ministerstva financií SR mohlo prispieť k obmedzeniu dlhu tých domácností, ktoré by sa mohli ocitnúť v sociálnej núdzi.

Andrea Trebuľová (Cetelem Slovensko): "Ako medzinárodne pôsobiaca spoločnosť, ktorá je členom bankovej skupiny, sa riadime stratégiou zodpovedného úverovania a transparentného podnikania. Skóringové modely sú nastavené tak, aby chránili klienta pred nadmerným zadĺžením a miera rizika pri poskytovaných úveroch je dôkladne sledovaná."

V súvislosti s tým, že pripravovaný zákon by mal veriteľovi ukladať povinnosť vždy (v každom jednotlivom prípade) posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a tým odhadnúť jeho schopnosť splácať úver, Ján Mažgút (Profi Credit Slovakia) uviedol:

"Individuálne posudzovanie bonity klienta patrí v našej spoločnosti dlhodobo medzi základné prvky pri procese schvaľovania žiadosti o úver. Na základe skóringových metód dokážeme včas posúdiť, či bude potenciálny klient schopný svoj úver v budúcnosti splácať. Predchádzame tým riziku vystavovať klienta insolventnosti."

Miroslav Bezděk (Plenkall): "Ak má klient dostatočný príjem, jeho majetok je vysoko ohodnotený, nemá žiadny záznam v bankovom registri, má výborný zdravotný stav a vekom nedosahuje na vrchnú hranicu, určite je vhodný kandidát na čerpanie úveru v banke. Prípadne môže poškuľovať po bonifikácii od štátu. Ruku na srdce. Koľko je takýchto klientov? A je tu otázka, ak má klient všetkého dosť, tak načo úver?"

Banky dnes v snahe vyhnúť sa rizikám, postavili latku tak vysoko, že je takmer nemožné pre bežného smrteľníka získať úver. Podľa Miroslava Bezděka sa tak stráca samotná podstata toho, prečo banky vlastne existujú.

"Namiesto toho aby vklady klientov zhodnocovali a poskytovali úvery, z čoho by vytvárali zisk, postavili svoju obchodnú politiku na rôznych poplatkoch. Ak EU zakáže bankám dajaký druh poplatkov, okamžite premietnu tieto poplatky do niečoho iného. V podstate je to stále to isté. Jeden poplatok zrušia a ďalší navŕšia..."

Omnoho dostupnejšie sú podľa diskutujúcich pôžičky od nebankových spoločností, pre ktoré spravidla jediným hodnotiacim kritériom je bonita klienta.

"Pri posudzovaní neskúmame bankový ani nebankový register. Nie je potrebné predkladať žiadne výplatné pásky ani potvrdenia. Máme vlastný systém hodnotenia a navyše všetko je postavené na vzájomnom dialógu, na vzájomnej dôvere medzi nami a klientom. Nechápem prečo by do tohto vzťahu, do tejto dôvery mal vstupovať štát," uzatvára Miroslav Bezděk.

Stanovisko Slovenskej bankovej asociácie

K problematike navrhovanej registrácie nebankových subjektov poskytujúcich úvery a pôžičky sa vyjadril analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia, ktorý má na starosti aj styk s médiami:

"Registrácia môže napomôcť k sprehľadneniu situácie na trhu spotrebiteľských úverov a pôžičiek, kde okrem bánk dnes pôsobia aj iné, „nelicencované“ subjekty (právnické aj fyzické osoby). Keďže trh spotrebiteľských úverov a pôžičiek je v Európe pomerne silne regulovaný, takáto registrácia umožní štátu vykonávať lepšiu kontrolu nad dodržiavaním príslušného zákona."

Marcel Laznia však vzápätí zdôrazňuje: "Nazdávame sa, že samotná registrácia bez kontroly dnes nelicencovaných subjektov určite nie je postačujúca na „vyčistenie trhu“."

Namiesto pointy

Všeobecne sa očakáva, že o vládou schválenom návrhu by sa v parlamente mohla rozprúdiť celkom zaujímavá diskusia a najmä opoziční poslanci by niektoré ustanovenia mohli právom podrobiť kritike. Predpokladá sa však aj to, že parlament, keďže vládna koalícia má v ňom pohodlnú väčšinu, predložený Zákon o spotrebiteľských úveroch hravo schváli ešte v tomto volebnom období.

Napokon aj Ministerstvo financií SR v samotnom návrhu ráta s tým, že zákon by mal nadobudnúť účinnosť už začiatkom júna 2010.

Parlamentné voľby budú v sobotu 12. júna.