Bežný Slovák si priplatí na daniach 164 eur, mnohí živnostníci odvedú ešte viac

Predpokladané zníženie nezdaniteľnej časti dane na 3559,30 eur a zrušenie daňovej podpory sporenia zvýši ročnú daňovú povinnosť bežného daňovníka o 164,29 eur. Oveľa viac zrejme budú musieť na vyrovnanie deficitu štátneho rozpočtu prispieť SZČO, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky. Premiérka Iveta Radičová však už naznačila možnú zmenu.

Bežný daňovník zaplatí o 164 eur viac

Ročná daňová povinnosť bežného daňovníka sa v dôsledku zníženia nezdaniteľnej časti základu dane zo sumy 4025,70 eura na 3559,30 eura zvýši o 88,61 eura. Daňovníkovi, ktorý využíva daňovo uznateľné účelové sporenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové sporenie v maximálnej  výške 398,33 eura, sa daň zvýši o ďalších 75,68 eura. Spolu ide o sumu o 164,29 eura. Samozrejme, táto čiastka sa nedá úplne paušalizovať, keďže nie každý daňovník naozaj využíva aj daňovo uznateľné sporenie alebo životné poistenie.

Zníženie nezdaniteľnej časti základu dane v budúcom roku bolo očakávané, jeho úroveň sa vráti na 19,2 násobok životného minima. V rokoch 2009-2010 sme si mohli odpočítať až 22,5 násobok ako „protikrízové“ opatrenie. Zníženie teda nie je návrhom „reformného dua“ Ivan Mikloš – Jozef Mihál, ale v konečnom dôsledku prispeje k medziročnému zvýšeniu daňovej povinnosti všetkých daňovníkov, ktorých príjem presahuje nezdaniteľnú časť.

Živnostník: Viac papierov alebo vyššie dane

Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré si daňové výdavky uplatňujú percentom z príjmu, musia počítať s vyššou daňovou povinnosťou. Vláda navrhuje, aby si namiesto 40% (respektíve 60% pri remeselných činnostiach) mohli uplatniť paušálne výdavky len vo výške 30%. V praxi to znamená, že SZČO postihne zvýšenie daní dvoma spôsobmi: podobne ako pracujúci zaplatia viac až o 164,29 eura ročne a vyššie dane budú mať aj pre nižšie paušálne výdavky.

Vyhnúť sa tomu môžu evidenciou skutočných výdavkov, to je však administratívne náročnejšie a preto sa mu mnohí podnikatelia chceli vyhnúť. Hrozba vyšších daní ich názor môže zmeniť. V takom prípade sa nedá vylúčiť, že sa pokúsia o dosiahnutie nulového daňového základu a to v krajnom prípade aj za cenu zatajovania príjmov.  

Čo urobí zníženie paušálnych výdavkov na 30% si môžeme ilustrovať hypotézou, že vláda by ponechala paušálne výdavky na súčasnej úrovni 40% a 60%, ale upravila by sadzbu dane. V takom prípade platí:

• Zníženie paušálnych výdavkov remeselníkov zo 60% na 30% má na daňovú povinnosť  rovnaký vplyv, ako keby paušálne výdavky ponechali a daňová sadzba by sa zvýšila na 33,3%.
• Zníženie paušálnych výdavkov ne-remeselníkov zo 40% na 30% má na daňovú povinnosť  rovnaký vplyv, ako keby paušálne výdavky ponechali a daňová sadzba by sa zvýšila na 22,2%.
• Každá SZČO zároveň musí počítať so zvýšením daňovej povinnosti v dôsledku zníženia nezdaniteľnej časti a zrušenia daňovej podpory účelového sporenia o vyššie spomenutých až 164,29 eur.

Na základe predchádzajúcich výpočtov si môžeme odvodiť jednoduchý vzorec platný pre všetkých živnostníkov, ktorý vyjadruje o koľko sa v roku 2011 zvýši ich daňová povinnosť oproti roku 2010.  

Efektívna sadzba dane 

Optimálny pohľad na dopad akýchkoľvek zmien v oblastí daní a odvodov ponúka efektívna daňová sadzba, teda percento obdržaného (priznaného) príjmu, ktoré občan odvedie štátu. V prípade SZČO vidieť prudký dopad zníženia paušálnych výdavkov na daňovú povinnosť. Remeselníkovi, ktorý si v roku 2009 uplatnil výdavky 60% príjmu, vzniká daňová povinnosť až pri príjme približne 1250 eur, SZČO s výdavkami 40% už od približne 700 eur. Plánované zníženie na 30% v roku 2011 by túto hranicu posunulo už na 600 eur.

Výhrady voči vyššiemu daňovému zaťaženiu živnostníkov už vyjadrili predstavitelia ďalších dvoch koaličných strán KDH a Mostu-Híd a možnosť zmeny pripustila aj premiérka Iveta Radičová.

Keďže zamestnanci si od príjmu nemôžu odpočítať žiadne výdavky, zníženie paušálu sa ich nedotkne, čo potvrdzuje aj graf efektívneho zaťaženia v roku 2009 a projekcia pre rok 2011. Projekcia zatiaľ nezohľadňuju plánované zjednotenie maximálnych vymeriavacich základov, keďže ešte nebola zverejnená konkrétna výška. Zobrazený model predpokladá, že daňovníci si neuplatnili v roku 2009 zníženie daňového základu o účelové sporenie.

Problémom predovšetkým odvody

Kým vyššie daňové zaťaženie robí vrásky predovšetkým SZČO, oveľa viac občanov bude mať starosti z vyšších odvodov. Zamestnanci budú po novom platiť odvody aj z hodnoty nepeňažných výhod ako sú poukazy na šport, či služobné auto na súkromné účely.

Zároveň sa rozšíri okruh príjmov, z ktorých sa budú platiť odvody, pôjde o prácu na dohodu, príjmy štatutárov a konateľov a autorské honoráre. Takýmto spôsobom sa majú kompenzovať chýbajúce peniaze v rozpočte Sociálnej poisťovne. Premiérka Iveta Radičová naznačila možnosť vyňať z tejto povinnosti prácu na dohodu, pri ostatných príjmoch je však neoblomná a dokonca možno otvorí aj tému platenia odvodov z podielov na zisku kapitálových spoločností. S ich odvodovým zaťažením ministri Mikloš a Mihál zatiaľ nepočítajú.

Samotné reformy v oblastí daní a odvodov majú zatiaľ len podobu návrhov a tak sa tá predpokladať, že ich výsledná podoba bude nakoniec úplne iná.

Výpočty a grafy k efektívnej daňovej sadzbe vytvoril Tomáš Gavenda. Model počíta so situáciou, že daňovník nevyužil daňové zvýhodnenie účelového sporenia. Projekcia pre rok 2011 nezohľadňuje plánované zjednotenie maximálnych vymeriavacich základov, keďže ešte neboli zverejnené presné čísla.

Bežný Slovák si priplatí na daniach 164 eur, mnohí živnostníci odvedú ešte viac >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet