Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Čas rozmýšľať nad rozpadom eurozóny

Autor: Ronald Ižip | 15.05.2012 00:10 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Tagy: rozpad eurozóna
Čas rozmýšľať nad rozpadom eurozóny

Sú mnohí ľudia, ktorí euro považujú za veľké pozitívum, napríklad z dôvodu podpory kontinentálneho obchodu. A potom sú mnohí, ktorí hovoria, že Európa bez eura by na tom bola omnoho lepšie. Bez snahy sa postaviť na jednu alebo druhú stranu, poďme sa pozrieť na to, ako to s jednotnou menou a spoločnou Európou vyzerá.

Nech sa pozrieme na voľby v takmer akejkoľvek európskej krajine zistíme, že politické strany stredu sa prepadávajú. Ľudia pod tlakom neustále sa zhoršujúceho ekonomického prostredia začínajú voliť nielen ľavicové strany, ale najmä krajné strany, a je jedno, či je to Strana Pirátov v Nemecku, Hnutie Piatich hviezd v Taliansku, Praví Fíni vo Fínsku alebo Národný front vo Francúzsku. Ukazuje to, že prichádza ďalšia fáza krízy – kríza politická.

Politická elita pod tlakom domácich ekonomických problémov stráca legitimitu. A čo je pre Európsku úniu horšie, legitimitu stráca ešte rýchlejšie samotná Európska únia. Rast nacionalizmu tak ide ruka v ruke s tým, ako sa zväčšujú ekonomické nerovnováhy na starom kontinente. A to aj napriek tuctom summitov, keď každý z nich skončil fiaskom. Gréci tak aj naďalej žijú na úkor deficitu obchodnej bilancie platenej Nemeckom. A nie sú sami.

Nepatrná snaha sa vôbec priblížiť k dlhodobo udržateľným úrovniam spôsobuje veľké sociálne napätie. Na to, aby sa stalo konkurencieschopné, Grécko by malo znížiť svoje reálne mzdy o desiatky percent. Napriek tomu však už malé škrty výdavkov spôsobujú protesty na uliciach. Ľudia si zvykli žiť mimo reality a nechcú spraviť krok späť. Takýmto tempom by trvalo roky, kým následky eurovej bubliny v podobe iluzórnej prosperity pominú. No čas tlačí.

Prečítajte si

Pre Európu preto neexistuje rýchle riešenie v inej podobe ako okamžitá fiškálna únia. Tá by však priniesla vzdanie sa suverenity všetkých štátov, najmä však Nemecka, s čím s najväčšou pravdepodobnosťou nebude domáca politická elita súhlasiť. Európa tak postupne vyčerpáva všetky svoje riešenia. Ostáva iba dlhodobá stagnácia v zmysle života na infúziách ECB. Zhoršujúcu sa víziu však nemienia akceptovať európski voliči, nech je cena akákoľvek.

Zdá sa, že existuje iba jeden jediný reálny spôsob, ako nerovnováhy v rámci eurozóny vyrovnať – odstrániť kazajku eura. Rigidita eura priniesla neschopnosť spontánneho vyrovnávania sa ekonomických rozdielov. Pri existencií eura sa môžu vyrovnávať rozdiely iba politicky, čo narazilo na vlnu odporu a s víťazstvom Hollanda táto možnosť reálne prestala existovať. Prevaha socializmu na európskej politickej scéne znamená, že nerovnováhy sa nebudú riešiť, iba sa zväčšovať. Avšak nebude trvať dlho a socializmus tiež narazí na stenu, tento krát nacionalizmu a jeho hegemónia skončí.

Potom už nebude iné riešenie ako nechať eurozónu rozpadnúť sa. Zdá sa, že jediná voľba, pred ktorou stojíme je, či ju nechať rozpadnúť sa spontánne alebo riadene. Vysoké náklady prestávajú byť podstatné, a schopnosť politikov udržať status quo sa začína výrazne znižovať. Preto či chceme alebo nie, je čas sa pripraviť na plán B. Tak ako zlyhala politická utópia socializmu, zlyháva aj politická utópia jednotnej európskej meny. Otázkou je, či aj kolaps eurozóny bude rovnako pokojný.

Čím skôr eurooptimisti pochopia, že cesta k jednotnej Európe nevedie cez politický projekt eura, ale cez prirodzenú kooperáciu jednotlivcov, tým rýchlejšie sa z problémov dostaneme. Spoločná Európa musí byť založená na slobodnej kooperácií a obchodnej výmene, nie na diktáte Bruselu či Frankfurtu. A z tejto cesty sme sa posledné roky výrazne vychýlili. Ak sa na ňu rýchlo nenavrátime, sociálne následky môžu byť vskutku obrovské.

Autor je hlavný analytik spoločnosti TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Ilustračné foto: europa.eu.

Čas rozmýšľať nad rozpadom eurozóny

Čas rozmýšľať nad rozpadom eurozóny >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Juraj Valachy | 05.09.2016 00:00 V slovenská ekonomika zamestnáva najviac ľudí v histórii

Na Slovensku pracuje najviac ľudí v histórii. Dostupní potenciálni sa zamestnanci sa rýchlo míňajú. Firmy tak môžu mať onedlho vážny problém s nachádzaním nových zamestnancov, čo v krajnom prípade môže vyústiť k odmietaniu zákaziek a teda spomaleniu rastu ekonomiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 26.08.2016 00:00 Trhy 2 mesiace po brexite - katastrofa sa nekoná

Kto si odnesie negatívne dôsledky brexitu najviac? Ktoré odvetvia naopak môžu z neho ťažiť? Ako by mali s informáciou narábať bežní investori v podielových fondoch? O otázkach súvisiacich s britským referendom a jeho dopadom na trhu sa rozprávame s portfólio manažérom spoločnosti Fidelity International Eugenom Philalithisom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 25.08.2016 00:00 Aké správy prídu v piatok z Jackson Hole?

Dlhodobá snaha médií odhadnúť pravdepodobnosť a načasovanie ďalšieho zvýšenia sadzieb zo strany Fedu už nikoho nebaví. Zredukovala sa totiž len na jednu otázku: či Fed v najbližšej dobe zvýši sadzby aspoň raz, alebo či vôbec nie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 22.08.2016 00:00 Ktorá nechce, nech sa zakrýva a ktorá chce, mi svoje vnady rada ukáže! (Svet financií očami komentátora tentoraz na letné témy)

Finančným svetom netočia iba ekonomické fundamenty, ale aj špekulácie. Vývoj v eurozóne i celej EÚ ohrozujú viaceré voľby i ženské plavky nepodliehajúce len móde, ale i politike. Možno niečo o tom vie belgická kapela Vaya Con Dios. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

John Hardy | 17.08.2016 00:00 Trhová bublina sa nafukuje a investičný svet je hore nohami

Počas tohtoročného leta globálne trhy vďaka náklonnosti centrálnych bánk významne vzrástli. Odštartovala to Bank of England, ktorá začala s novým kolom kvantitatívneho uvoľňovania s cieľom utlmiť šok po referende o Brexite. Výsledok hlasovania tak nedokázal vykoľajiť dôveru investorov v štátne dlhopisy Veľkej Británie a v britské akcie z miery a globálne trhy si s úľavou vydýchli. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

22.09.2016 08:23 Sadzby nezmenené

Obchodovanie na trhoch sa počas stredy nieslo v očakávaní dát z centrálnych bánk z USA a Japonska. V Európe bol deň na makroekonomické dáta chudobný a nevyhlasovali sa dáta najvyššej dôležitosti, ktoré by výraznejšie zahýbali trhom.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.09.2016 11:46 Kedy sa česká koruna vráti na prirodzenú úroveň

Čas umelo oslabenej českej koruny sa kráti. Pôvodne navrhovaný termín – leto 2017, sa však pravdepodobne bude posúvať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 13:51 Tento týždeň bude pre trhy kritický

Bank of Japan  - japonská centrálna banka a komisia FOMC – kľúčový orgán americkej centrálnej banky Fed už túto stredu oznámia nové smerovanie ich politík. Môžeme očakávať vysokú volatilitu trhov. Z vyhlásení predstaviteľov centrálnych bánk je totiž zrejmé, že dospeli na hranicu svojich možností. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.09.2016 09:53 Slovensko emitovalo dlhopisy za 0,39 %

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) v pondelok v dvoch aukciách predala štátne dlhopisy v hodnote 269,4 milióna eur. Pri desaťročných dlhopisoch predstavoval priemerný úrok 0,3939 percenta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

19.09.2016 10:01 Priemerná mzda v Poľsku medziročne rastie o takmer 5 %

Priemerná hrubá mzda v poľskom súkromnom sektore v auguste dosiahla 4212,56 zlotých (973,91 eura). Mzda v celom hospodárstve, teda i vrátane verejné sektora, dosiahla v druhom kvartály 4019,08 (931 eur). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »