Ceny energií pre domácnosti: Ekonomické výpočty často nahrádza politický tlak

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) informoval o možných scenároch ďalšieho vývoja cien energií pre slovenské domácnosti, pričom nevylúčil možný pokles cien plynu a elektrickej energie. Zároveň však upozornil, že domácnosti by mali v budúcom roku rátať s mierne vyšším vodným a stočným.

V situácii, kedy náklady na bývanie vrátane výdavkov na energie tvoria jednu z najväčších výdajových položiek rozpočtov našich domácností, sa o údajoch a informáciách, ktoré ÚRSO začiatkom júna poskytol novinárom, rozprúdila živá diskusia. A to tak medzi laikmi, ako aj medzi odborníkmi. Nie div, veď ako vyplýva z výsledkov nedávneho prieskumu Štatistického úradu SR, v očakávaní následkov svetovej finančnej krízy chcú slovenské domácnosti najviac šetriť na energiách - až 57 percent opýtaných uviedlo, že sa rozhodli šetriť na výdavkoch za plyn, elektrinu, vodu, kúrenie.

V záujme objektívnej pravdy treba uviesť, že aj keď ceny energií pre konečného spotrebiteľa podliehajú regulácii , na ich výšku viac ako seriózne ekonomické analýzy vplývajú úlohu rôzne spoločensko-politické fatory, vrátane populizmu politikov... Po príklady netreba zrejme chodiť ďaleko.

Za všetky hádam možno spomenúť neutíchajúce taženia premiéra Fica proti energetickým monopolom, vrátane opakovaných vyhrážok o ich vyvlastnení, dodatočnom zdanení, resp. o ich „lepšej kontrole“ a podobne. Predchádzali im zväčša nereálne predvolebné sľuby v roku 2006 o tom, že ak SMER-Sociálna demokracia vyhrá voľby, znížia sa ceny energií pre obyvateľstvo. Inak povedané, energetické monopoly už ďalej "ebudú ožobračovať náš ľud"

Verejný záujem vs. záujem monopolov?

Faktom je, že už v prvej polovici augusta 2006 sa minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek na rokovaní s predstaviteľmi energetických firiem dohodol na na vytvorení expertnej skupiny, ktorá mala do konca mesiaca pripraviť konkrétne kroky a návrhy na riešenie otázok cien energií. „Je to posledný termín, do ktorého budeme ešte brať do úvahy názory energetických monopolov. Po 31. auguste ministerstvo hospodárstva v spolupráci s rezortom financií urobí návrh ako riešiť situáciu v oblasti cien energií," uviedol vtedy Jahnátek a dodal, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako nezávislý orgán žiaľ nevyvíja na energetické formy podľa jeho slov „žiadny tlak“.

Ťaženie proti energetickým firmám sa neskôr rozpútalo naplno. Predsedníctvo strany SMER-Sociálna demokracia podľa slov Róberta Fica totiž nevidelo žiadne rozumné dôvody na naháňanie ďalšieho zisku na úkor slovenských domácností. "Verejný záujem Slovenskej republiky na zabezpečení stabilných a cenovo dostupných energií pre domácnosti musí byť vyšší ako záujem sprivatizovaných monopolov na čo najvyšších ziskoch za každú cenu.“ A ďalej: „My sme pripustili v programovom vyhlásení vlády aj dodatočné zdaňovanie energetických monopolov za predpokladu, že tieto nebudú zohľadňovať záujmy SR a ľudí. Nechávame si to ako možnosť. Predsedníctvo upozorňuje energetické monopoly, že máme aj takúto otvorenú alternatívu.“

Premiér Fico na rôznych fórach viackrát spomenul, že mu ide o nadpríjmy , ktoré “naozaj majú energetické monopoly, ale tu treba sa pozrieť, ako sa vyvíja zisk týchto monopolov.“ A pokračoval: "mal som na mysli najmä obrovské príjmy, ktoré majú energetické monopoly z nárastu cien. Poprosím vás ešte raz o pochopenie, a to nie je vyviňovanie sa, ja sa staviam k problémom čelom a nie chrbtom.“

Čo je spravodlivá cena?

Podľa Zákona o o regulácii v sieťových odvetviach číslo 276/2001 regulácii štátom podliehajú ceny pitnej vody a odvedenia odpadovej vody, ceny plynu, elektrickej energie a tepla. Úlohu regulátora plní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) tým, že v oblasti, kde neexistuje prirodzená konkurencia, monopolom, teda výrobcom a dodávateľom elektriny, plynu, tepla a vody, vytvára prostredie blízke konkurenčnému prostrediu. Musí pritom rovnako dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, ako aj na záujmy investorov.  

„Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad musí preto vytvárať takú atmosféru, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal alebo inak povedané, aby boli ceny spravodlivé pre obe strany,“ uvádza sa na oficiálnych stránkach ÚRSO.

V tejto súvislosti sa v laických i odborných diskusiách často používa pojem spravodlivá cena. Ukazuje sa však, že chápanie pojmu je viac ako nejednoznačné a jeho obmieľanie v médiách nijako neprispieva k jeho upresneniu. ÚRSO preto zdôrazňuje, že pre predávajúceho je spravodlivá cena pravdepodobne tá, ktorú musí ponúknuť, aby mu priniesla primeraný zisk. Spravodlivá cena sa z pohľadu zákazníka týka určitej všeobecnej predstavy o finančnej dostupnosti tovarov v spojení s ich skutočnou hodnotou, s predchádzajúcimi skúsenosťami a príplatkovou zložkou. Obidve strany sa pri vzájomnej výmene usilujú dosiahnuť z nej maximálny profit pre seba. Predávajúci chcú dosiahnuť vyššie príjmy ako náklady, kým kupujúcim ide o vyššiu mieru uspokojenia z tovarov alebo služieb.

A preto - zjednodušene povedané - musí vstúpiť do hry regulačný orgán.Ten jednak vytvára príslušnú legislatívu, ktorá musí reflektovať trh a zmeny, ktoré sa na ňom odohrávajú, a jednak svojimi rozhodnutiami má vytvárať prostredie, ktoré by malo byť blízke konkurenčnému prostrediu. Rozmenené na drobné to v prvom rade znamená kontrolovať dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže a zneužívanie dominantného postavenia na trhu s energiami a v druhom rade – akékoľvek porušenie zákona postihovať všetkými možnými prostriedkami. Toľko dikcia zákona.

Sieťové odvetvia

V zmysle zákona sa sieťovými odvetviami rozumejú:

• výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny
• výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu
• výroba a rozvod tepla
• vodné hospodárstvo výroba a dodávka pitnej vody a hromadné odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou.

Pod pojem sieťové odvetvia zároveň spadajú všetky s nimi priamo súvisiace podporné a systémové služby, vrátane služieb na vyrovnanie sústavy alebo vyváženie siete.

Aj keď ÚRSO má zo zákona široký záber činností, bežného spotrebiteľa azda najviac zaujímajú otázky cenovej regulácie. Regulačná prax u nás i vo svete pozná viacero metód cenovej regulácie, ako napríklad :

• priame určenie maximálnej ceny alebo minimálnej ceny, resp. minimálnej ceny a maximálnej ceny zároveň ;
• stanovenie pevnej ceny alebo porovnateľnej ceny alebo tarify,
• určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny , pevnej ceny, porovnateľnej ceny alebo tarify
• zohľadnenie oprávnených nákladov a primeraného zisku vrátane rozsahu investícií, ktoré možno do ceny započítať
• priame určenie rozsahu oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať
• priame určenie výšky primeraného zisku a podobne
• menej používanou metódou cenovej regulácie, ktorú umožňuje aj slovenská legislatíva, je určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú napríklad aukcie.

Poväčšine maximálna alebo priama cena

Jednotlivé spôsoby cenovej regulácie možno spájať alebo kombinovať, a to napríklad tak, že v právnom predpise sa priamo určí maximálna cena alebo pevná cena, pričom sa definuje, že maximálnou cenou je cena, ktorú nie je možné prekročiť , kým pevnou cenou je zasa cena, ktorú za žiadnych okolností nie je možné meniť.  

Žiada sa ešte doplniť, že konanie o cenovej regulácii sa začína podaním návrhu ceny regulovaným subjektom (tzv. monopolom) alebo z podnetu samotného úradu. Skúsenosti zo Slovenska, ale i ďalšch európskych krajín však ukazujú, že v tom druhom prípade treba pod “vlastným podnetom úradu“rozumieť predovšetkým priamy tlak vlády a najmä jej premiéra. Napokon Slovensko nie je v Európe v tomto smere žiadnou výnimkou. Zákon o regulácii v sieťových odvetviach hovorí, že ÚRSO ako orgán štátnej správy, ktorý zabezpečuje „transparentnú, nediskriminačnú a efektívnu hospodársku súťaž v sieťových odvetviach“, je rozpočtovou organizáciou. Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda.

Možné scenáre vývoja

Čo vlastne vyplýva z odprezentovaných možných scenárov vývoja cien energií pre domácnosti? Podľa predsedu ÚRSO Jozefa Holjenčíka by cena plynu mohla klesnúť ešte v tomto roku a cena elektrickej energie by mala výraznejšie klesnúť od začiatku budúceho roka. Pokiaľ ide o ceny vodného a stočného, tie by naopak mali podľa jeho slov v budúcom roku mierne narásť.

Z hľadiska bežného spotrebiteľa nejasnosti by v tomto smere mohli byť okolo cien vodného a stočného a predovšetkým okolo plynu. Čo sa týka elektrickej energie, spotrebiteľovi by malo byť všetko jasné a navyše ÚRSO celú záležitosť spriehľadnil tým, že rozhodol o zrušení kategorizácie domácností na tzv. veľké a tzv. malé. Toto delenie bolo v istom zmysle anachronizmom. Po novom budú účty za elektrickú energiu dodávatelia vystavovať už len na základe skutočnej spotreby za predchádzajúci rok a súčasné rozdelenie "podľa veľkosti" zanikne. Takzvané "veľké domácnosti", ktoré pôvodne mali platiť viac, môžu teda podľa novej úpravy ušetriť. Holjenčík nepredpokladá, že by sa ÚRSO ešte k tamétuto deleniu domácností niekedy v budúcnosti vrátil. Podľa neho by nová úprava nemala mať na hospodárenie distribučných spoločností závažnejší negatívny dopad.

Iný názor na tieto úpravy však odprezentovali samotné distribučné spoločnosti. Podľa ich predstaviteľov si nová úprava vyžiada dodatočné náklady spojené so zásahmi do systému a s dodatočnou komunikáciou so zákazníkmi. Nepáči sa im tiež, že sa pravidlá menia „za chodu“ - v priebehu roka.

Vodné a stočné

Ceny vodného a stočného by podľa ÚRSO mali od budúceho roka mierne vzrásť. Predseda úradu spresnil, že sa očakáva „mierny nárast cie a nemalo by to byť dramatické“. Dôvodom pre reguláciu sieťových odvetví je podľa ÚRSO to, že Slovensko sa zaviazalo plniť európsku legislatívu v oblasti odkanalizovania, čo pre vodárenské spoločnosti znamená vyššie investície.

V zmysle zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách číslo 442/2002 Z.z. sa cena pitnej vody skladá z dvoch neoddeliteľných zložiek – vodné a stočné. Toto chápanie konečnej ceny vody pre spotrebiteľa je postavené na logickom princípe – ak voda do domácnosti priteká, musí z nej aj odtiecť, pričom náklady na odvedenie (odkanalizovanie) a následné čistenie odpadovej vody tvoria jednu z rozhodujúcich položiek v rozpočtoch vodárenských spoločností.

Vodné - cena za výrobu a dodávku pitnej vody. Množstvo vody odobratej z verejnej vodovodnej siete sa meria vodomerom, ktorý je spravidla umiestnený vo vodomernej šachte, alebo na vstupe do objektu. Ak dodávaná voda nie je meraná, stanoví sa množstvo dodanej vody podľa smerných čísel.

Stočné - cena za odvedenie (odkanalizovanie) a čistenie odpadovej vody. Všeobecne platí, že pokiaľ nie je množstvo vypúšťaných vôd merané, určuje sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd podľa množstva vody odoberanej z verejného vodovodu s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov (vlastný zdroj, dažďová voda atď.), alebo z výpočtov na základe predložených technických podkladov. V zmysle zákona právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. V praxi toto ustanovenie často vyvoláva rozpory medzi spotrebiteľom (najmä majiteľom rodinného domu) a dodávateľom pitnej vody. „Prečo mám platiť za dažďovú vodu?“ - pýta sa majiteľ domu. V takýchto prípadoch sa to zvyčajne rieši nejakým pokusom - napríklad pracovníci vodárenskej spoločnosti za dažďa vylejú na strechu domu výrazne sfarbenú, ekologicky však neškodnú tekutinu a spolu s majiteľom domu sledujú, kde tekutina skončí. Ak vo verejnej kanalizácii, má smolu.

Zo Stariny do Košíc

Pri kreovaní cien vodného a stočného hrajú veľkú úlohu viaceré faktory, napríklad zdroje vody, z ktorých vodárenská spoločnosť odoberá vodu na ďalšie spracovanie (podzemné alebo povrchové zdroje), ďalej kvalitatívne parametre vody vrátane pH a stupňa jej tvrdosti, z čoho vyplývajú ďalšie náklady na jej spracovanie a predovšetkým zemepisné charakteristiky regiónu - vzdialenosť vodného zdroja od aglomerácie, členitosť terénu, prekonávanie výškových rozdielov a pod. Typickým príkladom je rozdiel medzi vodárenskými spoločnosťami, ktoré pôsobia na pomerne úzkom teritóriu, spravidla v jednom meste a jeho blízkom okolí (Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., KOMVaK - Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s. ) a spoločnosťami, ktoré pôsobia na veľkom území. Typickým príkladom tých druhých je Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.,  , ktorá pôsobí na území troch krajov (Košický, Prešovský a čiastočne aj Banskobystrický), pričom na prepravu vody k spotrebiteľom treba prekonávať značné výškové rozdiely i veľké vzdialenosti rátajúce desiatky kilometrov (napríklad vodný zdroj Starina – mesto Košice).

Požadujú zreálnenie cien

Ak sme spomenuli príklad Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s. Košice, tak aj preto, že jej predstavitelia permanentne upozorňujú na to, že cena pitnej vody na Slovensku nezodpovedá reálnym ekonomickým nákladom.

ÚRSO 25.novembra 2008 schválil na rok 2009 pre túto spoločnosť maximálnu cenu za výrobu a dodávku pitnej vody 38,08 a za odvedenie a čistenie odpadovej vody 24,99 (pre ľahšie porovnanie uvádzame ceny v SKK vrátane DPH) Dňa 30. januára 2009 ÚRSO znova rozhodol, a to tak, že od 3. februára sa ceny pre túto vodárenskú spoločnosť na tento rok zvyšujú na 41,17 (vodné) a 25,47 (stočné). Spoločnosť však krátko na to (tlačová konferencia 16. marca) oznámila, že „ani s touto druhou tohtoročnou úpravou cien nie je spokojná“ a opätovne požiada ÚRSO o ďalšiu úpravu ceny smerom hore. Podľa predstaviteľov spoločnosti totiž „aj doterajšie cenové nárasty nie sú adekvátne nákladom.“ Spoločnosť chce dosiahnuť ich zreálnenie, „pretože len reálne ceny vodného a stočného umožnia spoločnosti dosiahnuť zisk a tak aj viac investovať do rozvoja vodárenskej infraštruktúry.“

V tejto súvislosti spomeňme ešte odbornú konferenciu Súčasnosť a budúcnosť vodárenských spoločností na Slovensku, ktorá sa 5.mája uskutočnila v Bratislave. Jej účastníci sa jednoznačne zhodli na tom, že cena pitnej vody podľa ich slov nezodpovedá reálnym nákladom na jej výrobu a spracovanie a preto požadujú zvýšenie jej ceny „uplatnením ekonomických princípov regulácie“.

Nejasné pozadie okolo plynu

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík prostredníctvom médií oznámil verejnosti, že cena zemného plynu pre domácnosti by mohla klesnúť ešte tento rok - v jeseni. Nechcel však nič bližšie konkretizovať a tak pre médiá povedal: „"Regulačný úrad nie je na to, aby špekuloval. Myslím si, že v polovici júla budú známe všetky analýzy a budeme sa k danej problematike vedieť bližšie vyjadriť. Celoročný vývoj v oblasti cien ropy na svetových trhoch poukazuje na to, že existuje určitý priestor na zmenu cenového rozhodnutia v prospech cien zemného plynu pre domácnosti.“

Zároveň zdôraznil, že konečné rozhodnutie závisí od mnohých faktorov. „"Pokiaľ budú ceny priaznivé, to znamená pokiaľ sa bude cena komodity priaznivo vyvíjať na svetových trhoch a vzťah dolára a eura bude pozitívny, tak je na zníženie ceny vysoký predpoklad. Ale počkajme radšej na polročný vývoj.“

V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že na cenu plynu v rozhodujúcej miere vplývajú medzinárodno-politické súvislosti i politicko-ekonomická nestabilita v zainteresovaných krajinách. Typickým príkladom sú snahy Ruska hrať čoraz významnejšiu úlohu v Európu a vnútorné problémy Ukrajiny.

Na plynovú vojnu medzi týmito dvomi krajinami začiatkom roka v čase nebývalo treskúcich mrazov kruto doplatila veľká časť Európy. Treba však povedať, že v plynovej vojne naďalej zohrávajú významnú úlohu vnútroukrajinské záležitosti, predovšetkým mocenské spory medzi premiérkou a prezidentom, ako aj nejasné pozadie udalostí nasledujúcich krátko po januárovom výpadku v dodávkach ruského plynu ,vrátane nie celkom objasnenej úlohy uniformovaných zložiek a tajných služieb.

Rusko, Ukrajina a... Turecko

Rusko v snahe obísť Ukrajinu ako tranzitnú krajinu pripravuje projekty Severná vetva a Južná vetva . Severná vetva má viesť z Ruska cez Baltské more do Nemecka a Južná vetva cez Čierne more na Balkán. Európa v snahe zbaviť sa závislosti na ruskom plyne už roky pripravuje vlastný plynovod nazvaný  Nabucco.  

Podľa niektorých odborníkov je to však projekt „dosť nererálny“ a „vidieť na ňom, že je to iba trucpodnik voči ruským projektom“. V každom prípade výstavba plynovodu Nabucco, ktorý má viesť z Turecka cez Bulharsko, Rumunsko do Maďarska a Rakúska, však dosť stagnuje. O potrebe Nabucca totiž nie sú presvedčené viaceré členské krajiny EÚ – napríklad Francúzsko či Taliansko, ale ani Nemecko, ktorá má záujem o čím skoršie dobudovanie Severnej vetvy.

V realizácii projektu plynovodu Nabucco, okrem Ruska, ktorému nie je očividne po vôli a okrem Ukrajiny, ktorá sa oprávnene bojí, že by prišla o výhody tranzitnej krajiny, môže výrazne zamotať karty aj postoj Turecka, cez ktoré má prechádzať rozhodujúca časť plynovodu Nabucco. Z 3.300 kilometrov plynovodu kilometrov má totiž viac ako polovica (2.000 km) viesť práve tureckým územím. Pritom Turecko je krajina, ktorá svoje energetické potreby zo 67-tich percent kryje dovozom plynu z Ruska.

Turecko sa dlhodobo uchádza o členstvo v Európskej únii, no všetky jeho snahy bojkotujú niektoré politické kruhy v Európe, u nás najmä Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Dôvodia predovšetkým tým, že Turecko nie je kresťanská, katolícka krajina. Skutočnosťou ale je, že Turecko je výrazne sekularizovaná krajina s prevažujúcim moslimským náboženstvom. Sekularizmus spočívajúci okrem iného aj v prísnom oddelení cirkví od štátu je neodmysliteľným a základným princípom tureckej ústavy. Podľa premiéra Recep Tayyip Erdogana ak sa konečne nerozbehnú prístupové rokovania pre vstup do EU, bude musieť Turecko ako kľúčový hráč prehodnotiť podporu projektu Nabucco.

Tým by sa všetky snahy Európy o zníženie závislosti na ruskom plyne zasa na dlhý čas rozplynuli ako ranná hmla.