Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Čo by sa stalo, ak by francúzske voľby naozaj vyhrala M. Le Penová

Vo francúzskych prezidentských voľbách je veľmi zarážajúce, že väčšina kandidátov, najmä François Fillon a Emmanuel Macron, predložili na nadchádzajúcich päť rokov pomerne opatrný rozpočtový rámec. Pravdepodobne sa poučili z príkladu François Hollanda, ktorý vo svojej kampani v roku 2012 odprezentoval veľmi optimistické ekonomické prognózy, ktoré sa neskôr ukázali ako odtrhnuté od reality a s katastrofálnymi ekonomickými dôsledkami.

Súčasný prezident predpovedal rast HDP krajiny od roku 2014 na úrovni dvoch percent. Reálny rast však dosiahol len 0,9 percenta. Čo sa týka deficitu verejných financií, v roku 2017 bolo cieľom prezidenta dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Podľa oficiálnych prognóz by však realita mala byť na úrovni 2,7 percenta. V dôsledku zlého pochopenia ekonomickej situácie začal François Hollande zavádzať neprimeranú hospodársku politiku, pretože pod tlakom Európskej komisie bol nútený masívne zvýšiť dane.

Nerálny optimizmus

Podobné negatívne dôsledky očakávam aj v prípade programu Marine Le Penovej. Až doteraz sa kandidátka krajnej pravice vyhýbala prezentácii svojho podrobného rozpočtového rámca, čo je jasným signálom, že strana si svojou hospodárskou politikou stále nie je istá. Jediné dáta, ktoré už boli zverejnené, potvrdili optimizmus založený na nereálnych a nevierohodných faktoch.

Národný front napríklad očakáva, že ekonomika na konci ďalšieho päťročného volebného obdobia porastie rýchlosťou dve až 2,5 percenta. Je dosť ťažké vysvetliť si, ako Národný front prišiel k tak vysokej úrovni rastu, hoci aj pri naplánovaných výdavkoch 86,5 miliardy eur. Neboli totiž predstavené žiadne reformy, ktoré by mohli nakopnúť hospodársku aktivitu a ktoré by napríklad pomohli vyriešiť kľúčový problém francúzskej ekonomiky – nízku produktivitu. V nadchádzajúcej päťročnici bude rast HDP pravdepodobne oveľa nižší. Senát očakáva priemerný rast ekonomiky do roku 2021 na úrovni 1,2 percenta.

Navyše, rozpočet neobsahuje niekoľko dôležitých výdavkov. Ide napríklad o desať percentné zníženie dane z príjmu, zníženie dane z nehnuteľností, alebo zvýšenie príspevku pre dospelých zdravotne postihnutých. Národný front sa snaží reagovať na kritiku a zdôraznil, že plánuje posilniť boj proti podvodom a daňovým únikom.

Táto iniciatíva v roku 2014 vrátila do rozpočtu 20 miliárd eur a takmer 21 miliárd v roku 2015, čo je významná suma, no predstavuje asi len jednu dvadsatinu súčasných výdavkov štátneho rozpočtu. Dokonca aj keby došlo k tomu najoptimistickejšiemu scenáru, nebude to stačiť na to, aby Národný front prefinancoval všetky svoje nové opatrenia.

V kontexte slabého rastu je preto takmer nemožné, aby sa deficit verejných financií zvýšil v prvej päťročnici len o jeden bod a aby následne začal klesať až na úroveň 1,3 percenta v roku 2022. Zníženie oficiálneho veku odchodu do dôchodku naspäť na 60 rokov, oproti súčasným 62 rokom, predstavuje sociálne opatrenie, ktoré bude mať na verejné výdavky pravdepodobne najhorší dopad a Európska komisia môže aktivovať procedúru nadmerného deficitu.

Zaviesť znovu frank by bolo veľmi drahé

Najväčším problémom z pohľadu ekonóma je fakt, že je takmer nemožné zmerať ekonomický efekt programu Národného frontu. V skutočnosti sa náklady na vystúpenie krajiny z eurozóny nedajú merať ekonometrickými modelmi. Takáto „čierna labuť“ sa v novodobej histórii ešte neudiala. Isté však je, že odchod z eurozóny by viedol k prevodu štátneho dlhu na nový frank. Táto otázka ani tak nesúvisí s verejným dlhom, ale skôr so súkromným zahraničným dlhom domácností a firiem, ktorý dosahuje takmer 150 percent HDP (t.j. viac ako verejný dlh).

Je zrejmé, že zahraniční veritelia nebudú ľahko prijímať odchod od eura a jeho nahradenie tzv. opičími peniazmi, ktoré by spôsobili rad sťažností na medzinárodných jurisdikciách, čo by zablokovalo vstup kapitálu do krajiny.

Okrem toho by vystúpenie z eurozóny neprinieslo Francúzsku menovú nezávislosť a suverenitu. Marine Le Penová opakovane zdôraznila, že nový frank by sa začlenil do koša mien podobne ako dnes euro. Avšak táto mena by nebola imúnna voči špekuláciám. V prípade ak si trh bude myslieť, že kurz neodráža reálnu ekonomickú situáciu krajiny, investori na menu zaútočia, podobne ako tomu bolo v prípade britskej libry v roku 1992.

Za týchto okolností by nový frank devalvoval aspoň o 20 percent. Francúzsko by sa rýchlo dostalo do neudržateľnej situácie. Krajiny by už nemala nad sebou ochranný štít ECB a bola by voči medzinárodným špekuláciám úplne bezmocná.

Vždy keď je strana Národný front konfrontovaná s otázkou, že nový frank by mohol rapídne zdevalvovať, odpoveďou je, že by to umožnilo znovuzískať konkurencieschopnosť. Domnieva sa, že by to bolo najlepším riešením, ako predísť znehodnoteniu domácich platov, ako tomu bolo v prípade Portugalska a Španielska.

Áno, nemožno poprieť, že Francúzsko má problém konkurencieschopnosťou, avšak devalvácia meny by do ekonomiky priniesla len dočasný závan čerstvého vzduchu (s vedomím zvýšených nákladov dovozu, najmä pokiaľ ide o ropné výrobky, čo by malo negatívny dopad na ekonomiku ako celok). Krajina v tejto chvíli nečelí žiadnym znepokojujúcim inflačným tlakom, ale devalvácia by jednoznačne zvýšila tlak na zvyšovanie cien. Národný front sa paradoxne stavia do pozície „obrancu kúpnej sily francúzskeho ľudu“. No pri pohľade na odchod krajiny z eurozóny by došlo k presne opačnému javu. V dôsledku inflácie by sa kúpna sila obyvateľov Francúzska znížila.

Protekcionizmus ako riešenie

Protekcionizmus nie je v rámci programu Národného frontu novou témou. Nie sme ďaleko od pravdy, ak povieme, že protekcionizmus Marine Le Penovej bol inšpiráciou pre Donalda Trumpa. Dlhé roky sa protekcionizmus spomína ako najlepšie riešenie, ako zastaviť francúzsku deindustrializáciu. Podiel priemyslu na HDP sa totiž v krajine od roku 1960 znížil z 25 percent na dnešných desať percent. Novinkou ale je, že protekcionizmus sa tiež vníma aj ako prostriedok na financovanie sociálnych opatrení. Strana navrhuje v podstate dve reformy:

  • Daň z nových zmlúv podpísaných zahraničnými zamestnancami na účely financovania podpory v nezamestnanosti. Táto myšlienka naozaj nie je nová a je zdieľaná niekoľkými francúzskymi politickými stranami (vpravo aj vľavo) v boji proti Bolkesteinovej smernici a pracovnej mobilite v rámci EU. Napríklad mnohí politici z „Les Républicains“ (pravé krídlo) silno podporujú zavedenie zákona, ktorý donúti zamestnancov na stavbách hovoriť po francúzsky, alebo aspoň zabezpečiť prekladateľa, ktorý automaticky zvýši mzdové náklady. Postoj Národného frontu je však zavádzajúci z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé, príchod zahraničných pracovníkov do krajiny sa považuje za prejav atraktivity ekonomiky.  Po druhé, Francúzsko pociťuje nedostatok pracovných síl v mnohých odvetviach. Podľa Francúzskej asociácie zamestnávateľov sa takmer tretina firiem v priemyselnom sektore stretáva s problémami náboru. Francúzskym cieľom (alebo chybou) bolo vzdelávať študentov v odboroch profesor, psychológ, alebo dokonca ekonóm, zatiaľ čo krajina potrebuje viac inžinierov, IT vývojárov a zváračov. Ak spoločnosti nenájdu zručnosti na domácom trhu, je úplne normálne, že firmy hľadajú vhodných pracovníkov za hranicami.

  • Daň na dovoz tovarov a služieb vo výške troch percent, ktorá by sa vzťahovala na krajiny, ktoré nerešpektujú sociálne štandardy, ako je napríklad Čína. Národný front dúfa, že táto daň prinesie približne 15 miliárd eur, ktoré sa použijú na kompenzáciu nízkych miezd a malých dôchodkov. Ako je už u Národného frontu bežné, ten predpokladá dohodnutie nových obchodných aj colných pravidiel na európskej úrovni. Tento krok by mal bezprostredne dva negatívne dopady. Cieľová krajina by mohla zaviesť podobné odvetné opatrenia, ktoré by mohli poškodiť francúzske obchodné vzťahy, išlo by najmä o Čínu. Navyše dodatočné náklady tejto dane by pravdepodobne znášali spotrebitelia, čo by nakoniec znížilo plánovaný pozitívny dopad na pracujúcu triedu a kúpnu silu dôchodcov.

Christopher Dembik, ekonóm Saxo Bank

Čo by sa stalo, ak by francúzske voľby naozaj vyhrala M. Le Penová

Čo by sa stalo, ak by francúzske voľby naozaj vyhrala M. Le Penová >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z EURO

Redakcia | 20.07.2017 00:00 Finančné trhy v 3. kvartáli - návrat vysokej volatility

Hlavný rizikom pre menové trhy v prebiehajúcom letnom období bude narastajúca volatilita. V tejto chvíli prevláda na trhoch kombinácia spomaľujúcej sa inflácie a slabšieho dolára. Avšak najväčším rizikom pre globálny ekonomický rast bude v najbližšej budúcnosti sprísňovanie čínskej monetárnej politiky. Jediným ostrovom pozitívneho sentimentu by mohla byť v treťom kvartáli Európa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Michael Boye | 11.07.2017 00:00 Taliansko zachránilo banky. Opäť z daní od občanov

Na záver minulého mesiaca boli nútene hodiť ručník do ringu ďalšie dve banky – Banco Popolare di Vicenza a Veneto Banca. Talianska vláda povolila druhej najväčšej a údajne nazdravšej talianskej banke – Intesa Sanpaulo, kúpiť aktíva týchto dvoch regionálnych a potápajúcich sa inštitúcií. „Zlé“ dlhy sa presunú do štátnej banky, teda na placia štátu. Záchranu talianskeho bankového sektore tak opäť zaplatia bežní občania. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 10.07.2017 00:00 Rozdiely v kurze eura dokážu dovolenkový rozpočet riadne nafúknuť

Slováci ani tento rok neplánujú vynechať zo svojich cestovateľských plánov Chorvátsko a Česko, ktoré sa radia medzi TOP dovolenkové destinácie. Spoločná európska mena však voči obidvom lokálnym menám  oslabila. To v praxi znamená, že Slováci získajú za jedno euro v krajine menej ako vlani. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 03.07.2017 00:00 Rozhodnú o budúcnosti eurozóny frustrovaní vojaci a bude mať každá slovenská firma vlastné pohrebníctvo?

Oslovila ma susedka z vedľajšieho paneláku, žena krátko po štyridsiatke, či by som nemohol pomôcť jej synovi s notebookom: „Voľajako mu nefunguje, náhle sa prestal nabíjať, syn hovorí, že je tam vo vnútri asi nejaký zlý kontakt alebo čo…“  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 21.06.2017 00:00 Bitcoin láme rekordy. Ťaží najmä z podpory v Ázii

Hodnota virtuálnej meny bitcoin pred nedávnom atakovala hranicu tri tisíc amerických dolárov. Ešte koncom minulého roka pritom stál tisíc dolárov. Je to teda nárast na viac ako trojnásobok. Jednou z hlavných príčin tejto rely je podpora z Ázie. Najprv Japonsko uznalo menu ako legálny platobný prostriedok a pred nedávnom Čína zrušila limit na obchodovanie s touto menou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z EURO

25.07.2017 11:27 Grécko emituje dlhopisy

Grécko sa rozhodlo vrátiť na kapitálové trhy. Emituje päťročné dlhopisy. Úspešné prijatie emisie investormi by znamenalo opätovný návrat Grécka medzi dôveryhodné krajiny. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.07.2017 16:25 Šéfka Fedu vie zamávať trhmi, aj keď veľa nepovie

Ostro sledovanou udalosťou uplynulého týždňa bolo vystúpenie šéfky Fedu Janet Yellenovej v americkom Kongrese. Podľa jej slov Fed plánuje pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb a taktiež chce začať redukovať portfólio dlhopisov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 12:24 Miera nezamestnanosti je po prvý krát pod 7 %

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v júni tohto roka historicky najnižšiu úroveň 6,9 percenta. Oproti predchádzajúcemu roku je to zlepšenie o 2,55 percentuálneho bodu.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 10:23 Social Watch: Západní země nedoženeme?

Médii proběhla vcelku masivně (takže v podstatě všude) zpráva sociální sítě Social Watch o vývoji v České republice. Vyspělé země podle ní nedoženeme. Přes vznosný cizojazyčný název organizace jde ale o domácí a ryze české hodnocení domácích a ryze českých problémů. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.07.2017 09:34 Grécko by sa rado vrátilo na dlhopisové trhy

Sága gréckej dlhovej krízy sa vracia do pozornosti finančných trhov od momentu, kedy boli odhalené dlhové problémy tejto krajiny, a prebehol prvý bailout v roku 2010, zas a znova opakovane. Pri rôznych príležitostiach predstavuje táto téma, ktorá takmer spôsobila rozpad eurozóny, permanentnú hrozbu pre stabilitu Európy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z EURO za posledných 14 dní

Redakcia | 20.07.2017 00:00 Finančné trhy v 3. kvartáli - návrat vysokej volatility

Hlavný rizikom pre menové trhy v prebiehajúcom letnom období bude narastajúca volatilita. V tejto chvíli prevláda na trhoch kombinácia spomaľujúcej sa inflácie a slabšieho dolára. Avšak najväčším rizikom pre globálny ekonomický rast bude v najbližšej budúcnosti sprísňovanie čínskej monetárnej politiky. Jediným ostrovom pozitívneho sentimentu by mohla byť v treťom kvartáli Európa. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 10.07.2017 00:00 Rozdiely v kurze eura dokážu dovolenkový rozpočet riadne nafúknuť

Slováci ani tento rok neplánujú vynechať zo svojich cestovateľských plánov Chorvátsko a Česko, ktoré sa radia medzi TOP dovolenkové destinácie. Spoločná európska mena však voči obidvom lokálnym menám  oslabila. To v praxi znamená, že Slováci získajú za jedno euro v krajine menej ako vlani. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Michael Boye | 11.07.2017 00:00 Taliansko zachránilo banky. Opäť z daní od občanov

Na záver minulého mesiaca boli nútene hodiť ručník do ringu ďalšie dve banky – Banco Popolare di Vicenza a Veneto Banca. Talianska vláda povolila druhej najväčšej a údajne nazdravšej talianskej banke – Intesa Sanpaulo, kúpiť aktíva týchto dvoch regionálnych a potápajúcich sa inštitúcií. „Zlé“ dlhy sa presunú do štátnej banky, teda na placia štátu. Záchranu talianskeho bankového sektore tak opäť zaplatia bežní občania. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »