Čo príde po... Budúcnosť a ekonomické cykly

Zostane jedinou ochranou pre investorov jediná skutočná mena - zlato? V predchádzajúcom texte Ekonomické cykly a ich vplyv sme hovorili o Kondratievových vlnách. V tomto komentári si povieme viac o ich možnom vplyve na našu budúcnosť.

Ian Gordon vo svojom newsletteri z novembra 2007 píše: "Kondratievova zima je tu a pokračuje, nič ju nemôže zastaviť. Obrovská expanzia kreditu Maestrom Alanom Greenspanom sa otáča. Následná kreditná kontrakcia bude devastujúca. Zoberie so sebou dlžníkov aj veriteľov v silnej deflačnej špirále. Obrovská monetárna expanzia prispela k najväčšej špekulatívnej bubline v histórií , obrovskej arogancií , chamtivosti a podvodu. To bude náležite potrestané."

Býčí trh skončil a nemôže byť vzkriesený tak ako to spravil Alan Greenspan v roku 2000, keď v následnej reakcií na krízu znížil úrokové sadzby zo 6% na 1% a zaplavil banky peniazmi. Tie zabalili do balíka všetko, čo sa predať dalo a predávali to ako investíciu. Jeden z priateľov Greenspana tvrdí, že v 60-tych rokoch Maestro povedal, že by chcel byť prezident FEDu v čase, keď nastane Kondratievova zima. Pretože cíti, že by túto zimu mohol poraziť obrovským množstvom lacných peňazí. Túto víziu od roku 2000 aj aplikoval.

Takéto správanie zimu na čas zastavilo, avšak za cenu ďalšieho zadlžovania sa, keď ľudia, ktorí nemali mať prístup k úveru, ho bez problémov získali. A teraz nastal čas postupného rozkladu tejto úverovej bubliny. Proces bude hrozivý a neodvratný. Počas tej istej konverzácie Greenspan povedal, že ak sa mu nepodarí zimu zastaviť, tak Kondratievova zima z roku 1929 bude vypadať oproti nadchádzajúcej kríze ako „nedeľný školský piknik“.

Depresia

Dôvodom všetkých paník, krachov a depresií je zneužitie alebo zlé využitie úveru. Nech sa pozrieme na akúkoľvek bublinu v histórií, všetky boli založené na nadmernej ponuke peňazí. A väčšina peňazí prichádza práve vo forme úverov.

Kondratievov cyklus je inflačno-deflačný cyklus. Počas jari je inflácia mierna. V lete sa inflácia zvyšuje spolu s ponukou peňazí. Cenová inflácia dosahuje svoj vrchol počas leta. Počas jesene nastáva deziflácia, kedy sa spomaľuje tempo inflácie. Avšak prudko rastie cena finančných aktív, ktoré sú podporené obrovskou úverovou expanziou. Počas jesene klesajú ceny aktív a masívna úverová kontrakcia prináša deflačnú depresiu.

Nikdy vo svetovej histórií neexistovala úverová bublina takých rozmerov ako v súčasnosti. Tá bola spôsobená monetárnym systémom nekrytých peňazí a hrubou aroganciou politikov. Teraz však bublina stráca vzduch. Opätovne už nemôže byť nafúknutá, nech robí FED čokoľvek. Jej hodnota je totižto nepredstaviteľná, keďže len svetový trh derivátov má objem väčší ako 525 biliónov dolárov.

Kolaps dolára

Počas poslednej Kondratievovej zimy, v septembri 1931, Veľká Británia opustila zlatý štandard. S kolapsom hlavnej svetovej meny prišiel kolaps celého svetového finančného systému.  Momentálne je hlavnou svetovou menou americký dolár a s postupom zimy bude silnieť atak na dolár, kvôli praskajúcej úverovej bubline. Pri porovnaní s britskou librou z 30-tych rokov, dolár skoro určite stratí svoj štatút rezervnej meny. Naopak získa mena najväčšej veriteľskej krajiny. 

Zlato ako konečná forma peňazí

Počas hospodárskej krízy v roku 1929 zlato opätovne získalo veľmi dôležitú funkciu uchovania hodnoty.  V prvej fáze hospodárskej krízy nastalo prasknutie bubliny dlhu a banková kríza. To viedlo k panickému výpredaju rizikovejších cenných ako sú akcie a korporátne dlhopisy a úteku k bezpečným a likvidným cenným papierom ako je hotovosť alebo štátne dlhopisy. Presne túto fázu sme videli vo štvrtom kvartáli 2008.

Ako sa kríza zväčšovala (apríl 1931 - marec 1933) a začali krachovať banky, nastala honba za zlatom. Nielen Američania ale aj cudzinci si začali masívne vymieňať hotovosť a dlhopisy za zlato. To hrozilo zničením amerického zlatého štandardu. Ako prvú vec pri nástupe k moci Roosvelt vyhlásil bankové prázdniny a následnú konfiškáciu zlata.

Počas tejto druhej časti hospodárskej krízy sa ukázalo, že práve zlato je konečná forma peňazí. Vlastníctvo peňazí v akejkoľvek inej forme sa ukázalo podozrivé a rizikové. Hlavným dôvodom je, že zlato nie je dlh niekoho iného, je to hodnota sama o sebe. Zlato sú peniaze poslednej inštancie, ktoré rozkvitajú práve v čase krízy. Na rozdiel od nekrytých peňazí zlato nemôže byť devalvované alebo vyhlásené za bezcenné. Toto je schopnosť, ktorá robí zlato jedinečným.

Nasledujúci graf ukazuje obrátenú pyramídu likvidity Johna Extera. Čím sa kríza prehlbuje, tým sa investori zbavujú vyšších tried aktív a nakupujú nižšie aktíva. V prípade silnej neistoty na trhu sa najžiadanejším aktívom stáva zlato. Zlato je tak najlikvidnejšie a najbezpečnejšie aktívum v čase krízy. 

Dlh ako dôvod zimy

Dôvodom existencie Kondratievovej zimy je očistenie ekonomiky od zlých dlhov. Tento proces je bolestný ako pre veriteľa, tak aj pre dlžníka a má na svedomí krachy na oboch stranách. Dlh a ekonomika pracujú spolu a navzájom sa kŕmia. V začiatočných fázach Kondratievovho cyklu dlh slúži ako páka, ktorá poháňa ekonomický rast. Na jeseň sa však z dlhu stane nástroj na financovanie bublín na akciových a realitných trhoch. Pokiaľ ich ceny rastú, tak je všetko v poriadku, a dlh je udržateľný, keďže tieto aktíva slúžia na zábezpeku rastúceho dlhu. Avšak keď začne ich cena padať, tak táto zábezpeka už nedokáže podporovať úrovne dlhu a bublina začne praskať. Najprv pomaly, avšak s tým ako klesajú ceny akcií a nehnuteľností, tak naberá na sile.

Ekonomická depresia je vždy deflačná. Prasknutie bubliny spôsobuje obrovské bankroty ako veriteľov, tak aj dlžníkov. Celý bankový systém čelí kolapsu a dopyt po peniazoch výrazne rastie. Nezamestnanosť sa zvyšuje a medzinárodný obchod kolabuje. Ceny aktív padajú na zlomkovú hodnotu pôvodnej ceny.

Čo bude nasledovať?

Zlato a papierové aktíva sú takmer vždy v protiklade. Keď jeden z trhov prekvitá, tak druhý je v nemilosti. Akciám sa vždy darí počas Kondratievovej jari a jesene, zlato získava v lete a zime. Práve ich vzájomný pomer môže byť pre nás veľmi zaujímavý.

Priložený graf ukazuje na pomer Dow Jones indexu k zlatu. Napríklad v roku 1929, na konci jesene, mohol Dow Jones Index kúpiť 18 uncí zlata. V zime roku 1932 bol DJI hodný iba dve unce zlata. V roku 1966 na konci jari bola jeho hodnota opäť 28 uncí zlata a na konci inflačného leta sa opäť tento pomer prepadol, teraz k hodnote 1. V súčasnosti je tento pomer menej ako 9, pričom na vrchole krízy bol 42.

Čo nám hovorí pomer DJI a zlata? Že akcie by mali výrazne poklesnúť a zlato narásť. Avšak na akú úrovne? Ceny sa v Kondratievových zimách zvyknú vracať k svojmu počiatočnému stavu na začiatku jesene. To je na grafe poukázané modrými prerušovanými líniami. Pomer DJI a zlata by sa preto mohol opäť dostať na úroveň 1. Ak by teda DJI poklesol na príklad na 5,000 a zlato narástlo na rovnakú hodnotu, potom by pomer dosiahol uvedenú úroveň. Vidíme tak, že nás môžu čakať ešte veľké zmeny...

Vybabral FED s trhom?

FEDu sa pod vedením Greenpana podarilo efektívne odsunúť hospodársku depresiu o 6 rokov. V roku 2001 hrozila prirodzená kríza, avšak tá bola pomocou expanzívnej monetárnej politiky oddialená. Dokáže teraz FED pod vedením Bernankeho hroziacu dlhodobú krízu opäť odsunúť, resp. úplne zažehnať? Mohli by sme povedať, že áno. Vidíme, že každá kríza má byť deflačná. Po krátkej deflácií sa však investori momentálne opäť začínajú zaujímať skôr o infláciu. Keďže nebude deflácia,  nepríde ani hlboká kríza. Dokázal teda FED vybabrať s trhom a prirodzenými ekonomickými cyklami?

Vybabre trh s nami?

Arogancia politikov v ich snahe bezmedzne manipulovať  trhu nemá hraníc. Česť tým, ktorí sa snažia na veci pozerať cez vidinu  4-ročného volebného obdobia, ako napríklad americký senátor Ron Paul. Avšak toto sú veci, ktoré môžeme ovplyvniť len sotva. Optimistický a pozitívny obraz budúcnosti politikov však naráža na našu pesimistickú víziu ďalších rokov. Nechceme vytvárať katastrofické obrazy budúcnosti, avšak  treba si byť vedomý všetkých možných rizík, ktoré pred nami stoja. A rozhodne ich nie je málo. Čo nás teda môže čakať?

FED začal veľmi nevinne, keď chcel pomocou zásahov do správaniu trhu zabrániť prirodzenému očisteniu ekonomiky. Dokázal tak síce oddialiť nevyhnutné, avšak iba za cenu väčšieho dlhu a väčších bublín, ktoré musia opäť spľasnúť. Každým jeho zásahom sa následky krízy budú zhoršovať. Silnejšia recesia, ktorá mohla prebehnúť pomerne rýchlo a bezbolestne, sa za Greenspana dostala do štádia najväčšej hospodárskej krízy od Veľkej hospodárskej depresie. Bernanke prispieva svojou deštruktívnou monetárnou politikou a americká vláda fiškálnou politikou k tomu, že zo súčasnej krízy sa stane vôbec najväčšia hospodárska kríza v histórií. Prečo si to myslíme?

Dlh sa rozhodne nedá vymazať novým dlhom. Centrálnym bankám a vládam sa síce pravdepodobne úspešne podarilo zabrániť krachom komerčných bánk avšak iba za cenu nastavenia vlastného krku. Tým, že bolo povedané, že určité inštitúcie sú príliš veľké na to, aby skrachovali, sa tak zabránilo vyčistiť od insolventných inštitúcií odsúdených na zánik. Celým týmto správaním sa dlh neznížil, ale naopak, zvýšil sa, a len sa previedol z bánk na vládu. Nezabudnime však, že ekonomika nezačne rásť pokiaľ sa neočistí od najhorších dlžníkov.

Kto sú tí najhorší dlžníci, ktorých čas sa každým dňom kráti? Vlády vo svojej nadutosti prevzali na seba záväzky, ktoré sú už vopred stratové. Veď vlády garantujú bankové depozity či nalievajú peniaze do stratových firiem. Tým síce dokázali zabrániť okamžitému kolapsu bánk a Veľká hospodárska kríza sa tak nebude opakovať. Čaká nás však oveľa horšia kríza. Tá už nebude o bankách ale bude o vládach, pretože vládu už nezachráni nikto. Táto kríza preto neprerastie do obyčajného kolapsu bánk, ale kolapsu vlád a štátov, čo z krízy spraví peklo na zemi...

Najprv však centrálne banky budú chcieť zachrániť vlády tlačením peňazí a monetizáciou dlhu. Tá však nebude mať dlhú platnosť, keďže verejnosť ich plány včas odhalí. Vysokou infláciou, ktorá prerastie do hyperinflácie tak FED „zachráni“ svet od deflácie. Uvedomme si však,  že následok hyperinflácie a deflácie je ten istý. V Zimbabwe nám nikto úver nedá, všetky peniaze v obehu sú len hotovosťou. V konečnom dôsledku tak FED svojou naivitou nezničí len zlé úvery ale zničí všetky úvery. A americká vláda zachráni bankový sektor iba za cenu svojho vlastného bankrotu.

Avšak tento problém nemusí byť iba problémom USA. Svet je globálny a krajiny G7 konajú ruka v ruke. Celý moderný svet preto môže za pár dní skolabovať. Možno sa to nestane nikdy, možno sa to stane za pár rokov a možno aj skôr. Avšak našliapnuté touto cestou rozhodne máme. Nezabudnime, že svet nie je taký ružový ako počúvame, a ak veci pôjdu veľmi zle, tak našou jedinou ochranou bude jediná skutočná mena – zlato...

Autor je senior analytik CI Komodity.