Ďakujeme našim partnerom:
![]() |
![]() |
Chcete byť naším partnerom? Kontaktujte nás! |

ČSOB pôsobila ešte v roku 2007 ako pobočka zahraničnej banky. Začiatkom minulého roka sa osamostatnila a teraz si fúziou s Istrobankou upevňuje pozíciu trhovej štvorky s podielom na vkladoch a úveroch 10%. S predsedom predstavenstva ČSOB Danielom Kollárom hovoríme aj o tom, či menej hypoték spôsobila opatrnosť bánk alebo nižší záujem klientov.
Samotná fúzia je náročná z viacerých hľadísk, viete odhadnúť, kedy sa vrátia náklady?
ČSOB na Slovensku prekonala významné míľniky a fúzia s Istrobankou plne zapadala do dlhodobej stratégie získať 10% podiel na trhu v depozitách a úveroch. Teraz chceme využiť tento potenciál a vrátiť akcionárovi vloženú investíciu - náklady spojené s touto fúziou.
Kedy by malo dôjsť k plnému splateniu, je ťažké zhodnotiť, pretože medzitým sa výrazne zmenili podmienky na trhu a došlo ku kríze. Zároveň došlo aj k poklesu zisku bankového sektora o 40% už za prvé štyri mesiace. Určitým spôsobom sa oddialime od pôvodne kalkulovaných čísel, v tejto chvíli sa mi ťažko hovorí o nejakom horizonte, môžem len odhadovať, že návratnosť by nemala byť dlhšia ako 10 rokov.
V súvislosti s fúziou dôjde k prepúšťaniu, museli ste prepúšťať aj v dôsledku krízy?
Môžeme profitovať z veľkosti, pretože keby sme fúziu nemali, tak by sme boli nútení hľadať úsporné opatrenia. Takto úspory vznikajú prirodzeným spôsobom, zvyšuje sa nám počet klientov z 230 tisíc o ďalších 120 tisíc, tak vlastne rastieme a na strane nákladov môžeme robiť efektívne opatrenia.
Dnes ste štvorkou na trhu. Trúfate si v strednodobom horizonte na prvú trojku (Slovenská sporiteľňa, VÚB, Tatra banka)?
Toto nie je naša stratégia, náskok prvej trojky je výrazný. My sme dosiahli to, čo sme chceli z hľadiska veľkosti. Nemáme ambíciu vyrovnať sa prvej trojke. Chceme vyťažiť z potenciálu, to znamená z veľkosti pobočkovej siete, počtu klientov a vybudovať silnú profitabilnú bankovú inštitúciu.
ČSOB spustila kampaň, v ktorej po splnení podmienok ponúka klientovi vedenie účtu bezplatne. Bude cena jednou z hlavných konkurenčných výhod?
Nie, nie je našou stratégiou viesť cenovú vojnu, stratégia je postavená na kvalite a poradenskej činnosti pre klienta. Máme to overené od našej matky z KBC Belgicko, kde úspešne uplatňujú komplexný bankopoisťovací model a týmto spôsobom chceme fungovať aj my. Z tohto dôvodu máme najširšie produktové portfólio na Slovensku pod jedným logom ČSOB.
Doterajší šéf Istrobanky Miroslav Paulen naznačil, že niektorým klientom Istrobanky chýba zaujímavé úročenie pri Maxiknižkách, čo vysvetlil tým, že ČSOB nemá problémy s likviditou a preto nemusí nastavovať úroky nad trhový priemer...
Ako som už spomínal, nejdeme stratégiou cenovej vojny. Bežiaca kampaň na účet zadarmo je cielená na to, aby sme vytvorili s klientom dlhodobý vzťah, aby sa naučil plne využívať naše služby a na oplátku má veľmi dobrú poplatkovú politiku. To je klasicky obojstranne výhodný vzťah.
Čo sa týka ostatných úročení na depozitách, ako povedal pán Paulen, my nie sme nútení za každú cenu priťahovať vklady za príliš konkurenčné sadzby.
Pod značkou ČSOB pôsobí stavebná sporiteľňa, poisťovňa, lízingová spoločnosť, DSS-ka. Krížový predaj ich produktov už ovplyvňuje zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve. Samotné finančno-sprostredkovateľské organizácie nie sú s podobou zákona spokojné. Vnímate zákon ako prekážku?
Nevnímam ho ako významný problém. Je to otázka organizácie a riadenia týchto ľudí, aby prešli všetkými testami a skúškami. Tak, ako asi pred dvoma rokmi takýmto niečím museli prechádzať agenti poisťovne, teraz očakávam niečo podobné.
ČSOB má pomerne širokú sieť externých spolupracovníkov...
Áno, máme dve nezávislé siete. Jedna je sieť sprostredkovateľov ČSOB Poisťovne a druhá je sieť ČSOB Stavebnej sporiteľne. Obidve ponúkajú aj časť produktov ostatných členov skupiny ČSOB napríklad hypotéky.
Zisk bankového sektora poklesol v tomto roku o takmer polovicu. Jedným z dôvodov je aj tvorba vyšších opravných položiek k úverom. Najhoršia situácia príde na budúci rok?
Prvé známky problémov v niektorých firmách sú už známe a samozrejme banky nie sú mimo tohto sveta, banky sú jeho organickou súčasťou. Problémy klienta sa okamžite prenášajú na banky. Napriek tomu, že klient spláca úver, keď sa mu zhoršujú ukazovatele, musí banka začať vytvárať takzvané rezervy v podobe opravných položiek na budúce reálne problémy.
My už indikujeme, že dochádza k zhoršeniu ekonomickej situácie klientov. Tá závisí od intenzity a dĺžky krízy hlavne v západnej Európe, ktorá je pre nás kľúčová a podľa toho uvidíme, čo sa stane. Môže sa stať, že žiaden problém tu nebude, pretože sa môže dopyt zo západnej Európy zdvihnúť a slovenské firmy pôjdu hore. Pokiaľ by však súčasná situácia mala pretrvávať ešte na jar budúceho roka, tak dôjde k zhoršeniu a banky budú musieť odpisovať ďalšie straty.
Hovoríme o korporátnej klientele. Tá je najproblémovejšia...
Samozrejme, korporátna klientela tvorí prvú vlnu pretože, v prvom rade sa to prejaví na korporátnych úveroch. Tie sú z hľadiska tvorby opravných položiek pre banky najnáročnejšie. . V druhom slede dôjde k zníženiu zamestnanosti, k zhoršeniu súkromnej situácie občanov a tí potom môžu mať problém so splácaním.
Na stole je legislatívne riešenie na problémy bežných klientov. (Ak sa klient ocitne v problémoch, najskôr požiada o pomoc vlastnú banku, ktorá napríklad zníži splátky. Po piatich mesiacoch, ak problémy pretrvávajú, preberie na pol roka 70% splátky Slovenská záručná a rozvojová banka. Klient môže požiadať o predĺženie pomoci od SZRB na ďalší polrok.) Je toto riešenie z vášho pohľadu postačujúce?
To či je dostatočné sa ukáže až príde seriózny problém. Tak ako je návrh pripravený, ho považujeme za dobrý. Som toho názoru, že môže významne pomôcť v prípade situácie na Slovensku.
Banky sú dnes prísnejšie v schvaľovaní úverov. Dá sa odhadnúť, kedy sa ich úverová politika uvoľní?
Treba rozdeliť úverovanie občanov a úverovanie podnikov. Pri úverovaní podnikov došlo medziročne k poklesu. Banka poskytuje úvery na objektívnom vyhodnotení všetkých ukazovateľov, keď ukazovatele sú horšie, banka musí rešpektovať zhoršenie a je automaticky reštriktívna.
Čo sa týka občanov, tam som nezaznamenal významné reštrikcie v našej banke ani v iných bankách. Je nižší dopyt. Občania sú opatrnejší, nejdú tak do rapídneho zadlžovania ako to bolo v tom čase, keď bolo všetko ružové. Čo je možné vnímať ako reštrikciu, že banky už neposkytujú úvery do hodnoty 100% nehnuteľnosti. V minulosti to bolo tak, že hodnota nehnuteľností neustále rástla, banka mohla v pozícii veriteľa počítať s rastom cien nehnuteľností., t.j. ak poskytne úver vo výške 100% nehnuteľnosti a jej hodnota pôjde hore o ďalších 20-30% v priebehu piatich rokov, tak má banka stále časť financovanú. Dnes je situácia opačná, odhaduje sa, že ceny nehnuteľností pôjdu mierne dole, to znamená, že banka sa prispôsobuje a poskytuje úvery do 70-80% hodnoty nehnuteľnosti. Ale stále je poskytovaný obrovský objem úverov na bývanie, ten boom tu stále je. Sentiment obyčajných ľudí je podľa mňa veľmi vysoký.
Sú ľudia, ktorí dnes čakajú s hypotékou v nádeji, že o pár rokov bude riziková marža banky nižšia a že si požičajú výhodnejšie. Je to správne uvažovanie?
Ja si myslím, že momentálne sú úrokové sadzby sú veľmi výhodné a to vďaka tomu, že klesajú základné sadzby. ECB išla až na 1%, pred rokom bola na úrovni 4%, to je rozdiel troch percentuálnych bodov a banky z veľkej časti kopírovali tento pokles. Samozrejme si nechávajú určitú časť na krytie úrokových strát, čiže nejaká riziková marža tam existuje.
To či bude nižšia o tri roky, si dnes netrúfa nikto predpovedať. Ja by som skôr uvažoval o tom, či tieto sadzby sú dnes nízke a či budú ešte nižšie. Pretože, keď kríza pominie, základné sadzby pôjdu hore. Podľa mňa sú úrokové sadzby historicky veľmi nízke.
Daniel KollárOd vzniku samostatnej banky ČSOB v roku 2008 je jej generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva, pričom vo vedení celej ČSOB Finančnej skupiny stojí od roku 2007. Od roku 1997 zastával pozíciu predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa v súčasnej dcérskej spoločnosti ČSOB Leasing. V rovnakom čase pôsobil aj na pozícii člena Dozornej rady ČSOB Stavebnej sporiteľne. D. Kollár vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu a Obchodnú fakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave. Je ženatý a má dve deti. |
|---|
Je čas zobrať si hypotéku?
Nové pravidlá sprostredkovania ovplyvňujú aj finančné inštitúcie 26.06.2009 00:10
Týždeň vo financiách: Svet potrebuje radikálne zmeny a nie vojnu bankám! 22.06.2009 00:00
Úver ako pomoc proti kríze: Ktorý sa oplatí čerpať a aké sú riziká? 04.06.2009 00:10
Zákon o finančnom poradenstve: Ešte neplatí a už sa bude meniť? 25.05.2009 00:00
Zákon o finančnom poradenstve a sprostredkovaní už podpísal prezident 20.05.2009 00:10
P. Mozola: Štruktúrované úvery sú z pohľadu banky bezpečnejšie 14.05.2009 00:00
Týždeň vo financiách: Globálnosť krízy je v tom, že zasahuje všetky odvetvia Ľuboslav Kačalka | 06.07.2009 00:00
Dokumentárny akreditív: Zodpovednosť za platbu preberá banka Ľuboslav Kačalka | 24.07.2009 00:00
Úroky v bankách: Oplatí sa dlhšia viazanosť? Ľuboslav Kačalka | 03.09.2009 00:00
Úverový register: Banky si vymieňajú informácie o dlžníkoch Ľuboslav Kačalka | 01.10.2009 00:10
Rok 2009 z pohľadu bánk: Vklady rástli vďaka euru, úvery klesali pre krízu Ľuboslav Kačalka | 22.12.2009 00:00
Spoločnosť Home Credit, ktorá sa zaoberá splátkovým predajom a poskytovaním hotovostných pôžičiek, zostavila rebríček 10 najväčších mýtov o úveroch. Aj keď s väčšinou bodov sa môžeme stotožniť, pri ich čítaní nesmieme zabúdať, že cieľom Home Creditu odkrojiť si čo najväčší kus z trhového koláča. Aj preto prinášame 10 mýtov s redakčným komentárom. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Finančný sektor je najstabilnejšou časťou slovenského biznisu – tvrdí informačno-analytická spoločnosť Bisnode, ktorá po prvý raz pripravila rating firiem zverejňujúcich svoje hospodárske výsledky. Podľa publikovaných dát má 63% finančných inštitúcií vynikajúce hodnotenie, 33% dobré a len 4% finančných inštitúcií nesú potenciálne riziko. Znamená to, že klienti by mali spozornieť? Podľa Investujeme.sk nie. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Banky, poisťovne a správcovské spoločnosti sú proti zavedeniu dane z finančných transakcií. Upozorňujú, že môže predražiť finančné produkty, ale aj štátny dlh. Ministerstvo financií oponuje, že finančníci by sa mali podieľať na účte za krízu. V závislosti od konečnej podoby dane prinesú do štátnej kasy 29 až 46 miliónov eur ročne. Tie však v konečnom dôsledku zaplatia nakoniec klienti. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Úvery na bývanie opäť zlacneli, aktuálna priemerná úroková sadzba vo výške 4,28% sa významne priblížila k historickému minimu z decembra 2012 (4,27%). Priaznivé podmienky podporujú rastúci záujem žiadateľov. 318 miliónov eur, ktoré banky poskytli, predstavuje historicky piaty najsilnejší mesiac. Výrazné objemy sme zaznamenali aj v prípade spotrebiteľských úverov. Poskytnutých 136 miliónov eur sa v rekordných tabuľkách umiestnilo na treťom mieste. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0V pokojných časoch je stabilita bánk považovaná za samozrejmosť, v kríze sa mení na jeden z najsledovanejších faktorov. Aj s ohľadom na nedávne udalosti na Cypre, ktoré zasiahli predovšetkým bežných klientov, sme sa pozreli na stabilitu bánk v jednotlivých krajinách eurozóny. Na základe dostupných kvantitatívnych údajov sme zostavili rebríček krajín s najstabilnejším bankovýmsektorom. Ako medzi nimi obstálo Slovensko? Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Počet kartových transakcií Slovákov v zahraničí v lete stúpa o 27%. Podľa štatistík VÚB sa počas leta najviac zahraničných transakcií s platobnými kartami uskutoční práve v supermarketoch, na čerpacích staniciach a v hoteloch. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Internetová AXA Bank, ktorá mala pomáhať predaju poistných a penzijných produktov skupiny AXA, končí svoje spôsobenie na Slovensku. Jej bankové aktivity preberie UniCredit Bank. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Komerčné banky budú najneskôr od júla povinné poskytovať tzv. „základný bankový produkt“, pričom poplatky nesmú presiahnuť jedno euro mesačne. Ministerstvo financií tvrdí, že pri niektorých opatreniach na ochranu klientov bánk sa Slovensko dostalo o krok pred Európsku komisiu. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Slovenská banková asociácia nie je spokojná s novelou colného zákona, ktorá nastaví povinnosť pre držiteľov dlhopisov podávať daňové priznanie. V súčasnosti sú výnosy z dlhopisov vysporiadané zrážkovou daňou. Zmena sa podľa bankárov dotkne predaja hypotekárnych záložných listov fyzickým osobám. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Od 1. januára 2014 sa ručiteľ včas dozvie aj od banky, že dlžník má problémy a prestal splácať úver. Zmenu v Etickom kódexe schválilo zhromaždenie členov SBA na žiadosť bankovej ombudsmanky. Tá dlhodobo upozorňovala na fakt, že v mnohých prípadoch sa veriteľ o nesplácaní dozvedel neskoro – až pri zosplatnení záväzku. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »Súhlasíte s vyjadrením R. Fica, že ozdravenie verejných financií má ísť na úkor silných a bohatých?
Finančný sektor je najstabilnejšou časťou slovenského biznisu – tvrdí informačno-analytická spoločnosť Bisnode, ktorá po prvý raz pripravila rating firiem zverejňujúcich svoje hospodárske výsledky. Podľa publikovaných dát má 63% finančných inštitúcií vynikajúce hodnotenie, 33% dobré a len 4% finančných inštitúcií nesú potenciálne riziko. Znamená to, že klienti by mali spozornieť? Podľa Investujeme.sk nie. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Banky, poisťovne a správcovské spoločnosti sú proti zavedeniu dane z finančných transakcií. Upozorňujú, že môže predražiť finančné produkty, ale aj štátny dlh. Ministerstvo financií oponuje, že finančníci by sa mali podieľať na účte za krízu. V závislosti od konečnej podoby dane prinesú do štátnej kasy 29 až 46 miliónov eur ročne. Tie však v konečnom dôsledku zaplatia nakoniec klienti. Celá správa »
Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »Reklama | Podmienky používania | RSS