Daňová kontrola: Hitom bude transferové oceňovanie

Daňové úrady pri kontrole najčastejšie, v takmer polovici prípadov, spochybňujú náklady týkajúce sa dlhodobého majetku ako je odpisovanie, náklady na údržbu a oblasť rezerv. Podľa prieskumu Deloitte Slovensko sa zatiaľ málo pozornosti venuje transferovému oceňovaniu, ktoré sa však v blízkej budúcnosti pravdepodobne stane z pohľadu početnosti daňových kontrol "hitom".

Medzinárodné podnikanie mení trendy aj v oblasti daňových kontrol

Senior manažér daňového oddelenia spoločnosti Deloitte Miroslav Tain predpokladá, že počet daňových kontrol zameraných na transferové oceňovanie bude v blízkej budúcnosti pravdepodobne rásť nielen v dôsledku rozvoja globalizácie, ale aj v dôsledku nových požiadaviek týkajúcich sa transferového oceňovania, ktoré nedávno vstúpili do platnosti či nízkej miery kontrolnej činnosti v tejto oblasti v súčasnosti.

Čo je transferové oceňovanie?

Transferové oceňovanie sa týka vnútropodnikových transakcií majetkovo alebo personálne prepojených spoločností. Základným princípom transferového oceňovania je v podstate potreba oceniť transakcie medzi prepojenými spoločnosťami obvyklou cenou na trhu. Obvyklou cenou na trhu je možné označiť aj cenu, ktorou by obdobná transakcia bola ocenená medzi neprepojenými spoločnosťami.

Dôvodom existencie transferového oceňovania je teda spravodlivé rozdelenie príjmov medzi dotknuté daňové jurisdikcie príslušných prepojených spoločností pre účely zdanenia. Má zabrániť zneužívaniu optimalizačných činností prostredníctvom manipulácie s cenami vnútropodnikových transakcií s cieľom špekulatívne presúvať zisky do iných daňových jurisdikcií s nižšou mierou zdanenia.

Prím majú DPH a externí poradcovia

S globálnou ekonomickou krízou a poklesom ekonomickej aktivity podnikov súvisí aj zníženie ich ziskovosti, či ich upadnutie do strát. Väčšina podnikov z týchto dôvodov odviedla do štátneho rozpočtu menej daní ako pred krízou. V období od marca do mája roku 2010 uskutočnila spoločnosť Deloitte prieskum v oblasti daňových kontrol, ktorého sa zúčastnilo 100 respondentov. Vyše 85 percent respondentov dosiahlo ročný obrat vo výške viac ako 10 mil. eur. Hlavnými cieľmi prieskumu bolo zistiť, či sa na Slovensku zvýšil počet daňových kontrol, na ktoré dane sa kontroly najčastejšie zameriavali a do akej miery namietali platitelia dane voči zisteniam správcu dane.

Ktoré oblasti daňovej kontroly boli spochybnené správcom dane

Zdroj: Prieskum spoločnosti Deloitte

Najčastejšie bola predmetom daňovej kontroly podľa odpovedí respondentov daň z pridanej hodnoty (66 prípadov), nasledovaná daňou z príjmu právnických osôb.

Ďalej z prieskumu vyplynulo, že správca dane sa pri kontrole zameriava skôr na obmedzený počet konkrétnych oblastí. V 57 percentách prípadov sa potvrdilo, že predmetom kontroly boli menej ako tri oblasti. Len v približne 5 percentách prípadov bolo predmetom kontroly až päť oblastí.

Počet daňových kontrol v rôznych oblastiach

Zdroj: Prieskum spoločnosti Deloitte.

Podľa výsledkov prieskumu prevažná väčšina respondentov (až 94 percent) konzultuje svoje daňové záležitosti so svojimi externými poradcami. Najčastejšie im pomáhajú daňoví poradcovia. Spolu s audítormi poskytujú daňové poradenstvo až v 80 percentách prípadov. V ostávajúcich prípadoch sa respondenti radia s právnikmi a externými účtovníkmi.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že len 21 percent respondentov využíva služby daňového poradcu v prípade daňovej kontroly. Pričom až 48 percent opýtaných zabezpečuje daňovú kontrolu najmä interne a s daňovými poradcami konzultuje iba vybrané problémy.

Počet kontrol klesal, efektivita rástla...

Podľa údajov Štatistického úradu SR sa počet daňových kontrol od roku 2005 kontinuálne znižoval. Do roku 2009 klesol ich počet o takmer 44 percent. Napriek tomu sa v „poreformných“ rokoch príjmy z dodatočne vyrubených daní kontinuálne zvyšovali. Efektivita daňových kontrol preto vďaka rastúcim príjmom z kontrol rástla.

Štatistické údaje o kontrolách

	2004	2005	2006	2007	2008	2009
Príjmy z daňových kontrol (v tis. Eur)	278686	261865	289523	278815	380868	435549
Efektivita daňových kontrol (v %)	51,7	57,8	62,1	59,5	59,4	59,5
Počet daňových kontrol	33747	35333	31243	24711	21357	19820

Zdroj: Štatistický úrad

Z prieskumu spoločnosti Deloitte vyplynulo, že 38 percent respondentov v uplynulých 5 rokoch nemalo žiadnu daňovú kontrolu, 33 percent uviedlo, že sa kontrola vzťahovala iba na jedno zdaňovacie obdobie a takmer 16 percent respondentov uviedlo, že sa kontrola týkala dvoch zdaňovacích období. Ukázalo sa, že výsledky prieskumu potvrdzujú zverejnené údaje ŠÚ SR.

Miroslav Tain sumarizuje prezentované výsledky a štatistické údaje: „Znižovanie daňových príjmov zvyšuje tlak na efektivitu pri vyrubovaní dodatočnej dane, najmä s nástupom krízy. Platitelia dane odviedli do štátneho rozpočtu menší objem daní ako v minulosti, keď dosahovali vyššie zisky. S rastúcou nezamestnanosťou do štátnej kasy prichádza nižší objem daní z príjmov zo závislej činnosti, pričom aktuálny plán výberu daní za rok 2010 sa ešte znížil o 833 mil. eur.“

Ako vidíme na grafe, absolútna väčšina daňových kontrol skončí do 6 mesiacov od jej začiatku. Iba 18 percent respondentov uviedlo, že daňová kontrola trvala dlhšie ako 6 mesiacov. Dokonca až 67 percent daňových kontrol skončilo do 3 mesiacov. Ako uspokojivé hodnotilo postupy daňovej kontroly a správanie daňových kontrolórov až 81 percent opýtaných.

Dôležité sú dobré vzťahy so správcom dane

Jednoznačná väčšina respondentov (98%) sa snaží budovať dobrý vzťah. Ich kvalita vraj závisí predovšetkým od konkrétneho pracovníka. Potvrdilo to až 89% opýtaných.

Napriek dobrým vzťahom sa  jednoznačná väčšina daňovníkov voči správcovi dane nezvykne brániť. Miroslav Tain vysvetľuje: „Napriek dobrým vzťahom medzi správcom dane a podnikmi, takmer štyri pätiny firiem, ktorým správca dane dorubil dodatočnú daň, nepoužilo žiadny opravný prostriedok. Z tých firiem, ktoré tak urobili, sa však polovici aspoň čiastočne znížila výška dodatočne vyrubenej dane.“

Daňová istota je slabá...

Daňovú istotu vníma väčšina (59%) respondentov na Slovensku za nižšiu než v iných vyspelých krajinách. Iba 1% respondentov považuje daňovú istotu v SR za vyššiu ako v ostatných rozvinutých krajinách.

Dvoma hlavnými príčinami daňovej neistoty sú podľa prieskumu spoločnosti Deloitte časté zmeny v daňovej legislatíve a nedostatky a protichodné interpretácie správcu dane. Len 10% respondentov nepovažuje uplatňovanie nových prijatých zákonov v prebiehajúcom zdaňovacom období za problém. Prieskum spoločnosti Deloitte dedukuje nasledovné odporúčania: „V záujme zlepšenia súčasnej situácie by správca dane mal prijať opatrenia a postupy na priebežnú aktualizáciu písomných interpretácií a ich poskytnutie daňovníkom, promptné poskytovanie písomných stanovísk a nemennosť právnych predpisov, aby sa predišlo ich retroaktívnej účinnosti.“

Príčiny daňovej neistoty podľa respondentov

Zdroj: Prieskum spoločnosti Deloitte.