Daňová optimalizácia: Daňovú stratu je možné odpočítať od zisku v lepších rokoch

Zarobiť menej, než sme minuli, nie je v podnikaní dôvodom na radosť. Niekedy sa to však stane a daňová legislatíva ponúka sama možnosť, ako využiť takýto „mínus“ vo svoj prospech. Neplatí to však vždy. Napríklad peniaze, ktoré sme prerobili na kapitálových trhoch, nám nepomôžu znížiť daňový základ z podnikania.

Daňová strata je rozdiel medzi daňovými príjmami a daňovými výdavkami – a to rozdiel záporný. Teda stav, keď daňové náklady (výdavky) sú vyššie než daňové výnosy (príjmy). Ľudovo povedané, keď je podnikateľ v mínuse. Ak však firma dosiahne stratu a zachytí ju vo svojom účtovníctve a daňovom priznaní, daňový zákon mu umožňuje v nasledujúcich rokoch využiť ju na zníženie svojej dane. Ak v týchto rokoch dosiahne zisk, môže si od tohto zisku odpočítať daňovú stratu dosiahnutú v prechádzajúcom roku alebo rokoch viacerých. Daň takto zaplatí len z takto zníženého základu dane.

Daňová strata sa dá odpočítať až v prvom roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom strata vznikla. A túto stratu zo stratového roku je možné odpočítať až počas 7 nasledujúcich rokov. Je teda možné využiť to, aj keď podnikateľ dosahuje stratu niekoľko rokov po sebe a ziskový je až niektorí z tých ďalších.

Príklad

Firma dosiahla v týchto rokoch takéto výsledky (straty):
2006	- 5000 EUR
2007	- 3000 EUR
2008	- 1100EUR
2009	- 900 EUR
2010	+ 6000 EUR

Od kladného základu dane – teda zisku – v roku 2010 si môže firma odpočítať daňovú stratu dosiahnutú v predchádzajúcich rokoch. A to takto:

Celková strata, ktorú možno odpočítať = 5 000 + 3 700 + 1 100 + 900 = 10 700 EUR

Celkový zisk, ktorý možno znížiť o stratu z prechádzajúcich rokov = 6 000 EUR

HV upravený o najvyššiu možnú stratu = 6 000 – 6000 EUR = 0 EUR

Daň z prímov = 0 EUR

Strata, ktorá ostáva neodpočítaná a je možné ju odpočítať v nasledujúcich rokoch = 10 700 – 6 000 = 4 700 EUR

V prípade, keby firma dosahovala záporné hospodárske výsledky viac ako 7 rokov, časť z nich si už nemôže odpočítať:

Firma dosiahla v týchto rokoch takéto výsledky (straty):
2006	– 5000 EUR
2007	– 3 700 EUR
2008	– 1 100 EUR
2009	– 900 EUR
2010	– 1 000 EUR
2011	– 800 EUR
2012	- 2 000 EUR
2013	- 1 500 EUR
2014	+ 12 000 EUR

V roku 2014 si od kladného výsledku 12 000 EUR nemôže odpočítať stratu z roku 2006, lebo od roku 2006 už prešlo viac ako 7 zdaňovacích období, v ktorom stratu bolo možné odpočítať. V roku 2014 si môže odpočítať len celková stratu 3 700 + 1 100 + 900 + 1000 + 800 + 2 000 + 1 500 = 11 000 EUR.

Hospodársky výsledok upravený o najvyššiu možnú stratu = 12 000 – 11 000 = 1 000 EUR.

Daň z príjmov = 19% x 1 000 EUR = 190 EUR

V nasledujúcich rokoch 2014 a viac si už firma nemôže odpočítať žiadnu stratu z rokov 2006 – 2013, lebo už bola všetka strata odpočítaná.

Vo verejnej obchodnej a komanditnej spoločnosti si môžu stratu odpočítať len niektorí spoločníci

Daňovú stratu si nemôže odpočítať verejná obchodná spoločnosť. Rovnako nie je odpočítateľná daňová strata, ktorá za zistí za komplementárov komanditnej spoločnosti. Spoločníci VOS si však môžu vo svojich daňových priznaniach odpočítať ich podiel na strate VOS – z daňového hladiska majú totiž rovnaké postavenie ako SZČO. Rovnako sú na tom komplementári komanditnej spoločnosti. Tí si môžu od svojho základu dane odpočítať podiel na časti stratu komanditnej spoločnosti určenej pre komplementárov.

Odpočítavať sa dá len strata z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti

Daňovú stratu si nemožno uplatniť pri príjmoch zo závislej činnosti. Teda ak niekto dosiahol stratu z podnikania, nemôže si o ňu znížiť základ dane dosiahnutú v zamestnaní. Platí to aj naopak, zo zamestnania nie je ani možné dosiahnuť stratu a teda ani ju využiť na zníženie daňového základu napr. z podnikania či z kapitálového majetku.

Daňovú stratu je možné dosiahnuť iba z podnikania – teda z príjmov v zmysle § 6 zákona o dani z príjmov. Ide tu teda o príjmy SZČO, autorov, športovcov, ale aj spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti či komplementárov komanditnej spoločnosti. Patria tu taktiež aj príjmy z prenájmu. Túto je možné odpočítať od všetkých ostatných druhov príjmov fyzických osôb s výnimkou závislej činnosti.

Naopak: daňovú stratu nie je možné vykázať pri príjmoch z kapitálového majetku ani pri ostatných príjmoch. Tieto je však možné znížiť o stratu z podnikania.

Príklad

Pán Andrej dosiahol v roku 2010 takéto príjmy:
1. príjmy zo závislej činnosti (znížené o odvody)	8 000 EUR
2. strata z podnikania	- 5000 EUR
3. príjem z kapitálového majetku	+ 10 000 EUR
4. ostatné príjmy	+ 1 000 EUR

Príjem zo závislej činnosti 8 000 EUR pán Andrej o stratu neupravuje. Všetky ostatné príjmy však môže spočítať: teda od sumy 10 000 + 1 000 EUR odpočíta stratu z podnikania – 5000 EUR. Daň zaplatí len zo sumy 6 000 EUR + 8 000 EUR zo závislej činnosti.

Ako na stratu z kapitálového majetku

Ako sme už spomínali, keďže z kapitálového majetku (§ 7) či z príjmy prevodu cenných papierov (ostatné príjmy § 8) nie je možné dosiahnuť stratu, neexistuje teda ani možnosť znížiť si o ňu príjmy z podnikania ani žiadne iné. Navzájom nie je ani možné kompenzovať medzi sebou pomocou straty napr. príjmy z úrokov a príjmy z prevodu cenných papierov.

Výhody uplatnenia odpočítania straty

• zníženie daňovej povinnosti v ziskových rokoch
• zníženie odvodov, resp. platenie odvodov v minimálnej výške - v prípade samostatne zárobkovo činných osôb
• zníženie preddavkov na daň v nasledujúcich rokoch v prípade, ak je firma povinná platiť tieto preddavky
• daňovú stratu si môže odpočítať aj ten, kto v danom roku uplatní paušálne výdavky
• stratu z podnikania si môžu odpočítať fyzické i právnické osoby

Nevýhody uplatnenia odpočítania straty

• v roku, v ktorom daňovník dosiahol stratu, nemá nárok na daňový bonus – každá fyzická osoba, ktorá si nárokuje daňový bonus na dieťa musí dosiahnuť príjem vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a zároveň nevykázať stratu
• daňovník, ktorý vykázal stratu, je povinný podať daňové priznanie
• daňovú stratu nie je možné odpočítať od príjmov zo závislej činnosti, ale len z príjmov v zmysle § 6 – 8 zákona o dani z príjmov – nie je teda možné znížiť si príjmy v zamestnaní o stratu z podnikania z predchádzajúcich rokov, rovnako ani o stratu z investovania.
• daňová strata sa nesmie odpočítať, ak pomôže znížiť daňovú povinnosť pri prechode spoločnosti na inú spoločnosť, tzv. právneho nástupcu
• daňovú stratu pre ďalšie obdobia nemôže vo väčšine prípadov vykázať ten, kto si uplatňuje tzv. paušálne výdavky – z logicky veci dosiahne kladný základ. V niektorých prípadoch to však možné je – ak podnikateľ nedosiahol žiadne, resp. len symbolické príjmy a v danom roku platil poistné odvody.

Odpočítať si daňovú stratu nie je povinnosť, ale len zákonom daná možnosť, ktorú firma či podnikateľ využiť môže i nemusí. Všetko závisí od jeho jednotlivých parametrov a schopnosti ich kombinovať, aby svoju daňovú povinnosť optimalizoval. Dokonca je možné odpočítanie daňovej straty kombinovať s inými zákonnými možnosťami – napr. odpisy a ich prerušenie.