Daňová optimalizácia: Legálna možnosť ako neplatiť odvody do Sociálnej poisťovne

Poistné odvody do Sociálnej poisťovne považujú individuálni podnikatelia –živnostníci často za demotivujúce pre ich podnikanie. Vzhľadom na ich výšku dostanú mnohokrát chuť podnikanie „zabaliť“, resp. cítia, že musia „niečo urobiť“. Práve sociálnym odvodom sa budeme tentoraz venovať v seriáli o daňovej optimalizácii.

Odvody do Sociálnej poisťovne na rozdiel od zdravotného poistenia nie je povinný platiť každý automaticky. Pri začatí podnikania platí „amnestia“ vzťahujúca sa na prvý rok až poldruha roka podnikania, kedy sa poistné neplatí vôbec. Poistné za už ukončený rok podnikania sa platí až od júla nasledujúceho roka so splatnosťou do 8. augusta. Aj to iba po splnení základnej podmienky.

Hranica pre platenie poistného za rok 2009 sa vypočítava po novom

Platiteľmi sociálneho poistenia sa stávajú tí podnikatelia, ktorých príjem z podnikania za posudzovaný rok presiahol zákonom stanovenú hranicu. Od budúceho roka sa pre rok 2009  mení spôsob jej posudzovania. Už nepôjde od 12-násobok minimálnej mzdy, ako to bolo doteraz. Rozhodujúcou hranicou pre rok 2009 je 12-násobok 44,2% z priemernej mzdy v SR spred dvoch rokov. V praxi ide o sumu 3 834,96 EUR (12 x 44,2% x 723,03). Každý podnikateľ s príjmami z podnikania prevyšujúcimi túto sumu sa stáva platiteľom do SP. Každý podnikateľ s príjmami pod touto hranicou bude ďalší rok – t.j. do júla 2011 – opäť amnestovaným. Podotýkame, že do sumy pre posúdenie pre registráciu sa berie len príjem z podnikania, a nie príjmy z iných činností, napr. zo zamestnania a pod..

Príklad

Pán Branislav je počas roka 2009  zamestnaný v trvalom pomere a od 1.7.2009 zároveň podniká ako finančný sprostredkovateľ. V r. 2009 dosiahol tieto druhy príjmov:

1. príjem z podnikania – 3 500 EUR.
2. príjem zo závislej činnosti (zamestnania) – 8 500 EUR.

Súčet príjmov pána Branislava presahuje hranicu 3 834,96 EUR. Avšak rozhodujúcim je príjem z podnikania, ktorý je v sume 3 500 EUR nižší než hranica 3 834,96 EUR. Pán Branislav sa nestáva platiteľom do Sociálnej poisťovne a ďalší kalendárny rok nie je povinný platiť poistné.

Aj v prípade, že príjmy z podnikania presiahnu zákonom stanovenú hranicu, existuje niekoľko legálnych možností a ich kombinácií, ktorými je možné povinnosti platiť zbytočné vysoké, resp. akékoľvek poistné do SP, sa vyhnúť.

Rôzne právne formy dosahovania príjmov znížia hranicu pre platenie odvodov

Prvou základnou skupinou odporúčaní je: dosahujte príjmy rôznymi spôsobmi. Zopakujeme, že pre posúdenie povinnosti byť platiteľom do SP sa skúma suma príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti. Iné príjmy túto povinnosť neovplyvňujú. To znamená, že ideálnym je mať viac druhov príjmov, ktoré majú spadajú pod rôzne spôsoby zdaňovania. Aké iné spôsoby príjmov existujú? Zopakujme si:

1. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Príjmy z takýchto dohôd do výšky 165,97 EUR sú zdanené tzv. zrážkovou daňou. Tým, že váš zamestnávateľ-zadávateľ za vás zrazí daň z príjmov vo výške 19% (bez uplatnenia nezdaniteľnej časti), vaša daňová povinnosť je splnená. Suma príjmov, zdanených zrážkovou daňou, sa nemusí uvádzať do daňového priznania, nech už je akákoľvek. Tým pádom ani nevstupuje do základu dane, ktorý podnikateľ uvádza vo výpise z daňového priznania pre Sociálnu poisťovňu. A teda neovplyvňuje hranicu pre posúdenie registrácie.

Príklad

Pani Anna poskytuje účtovnícke služby pre viacerých podnikateľov. Od niektorých z nich poberá príjmy na svoju činnosť na základe zmluvy a fakturácie – dokopy ide o sumu 3 800 EUR ročne. S časťou svojich odberateľov sa však dohodla na poberaní príjmov prostredníctvom dohody o vykonaní práce. Suma mesačného príjmu na jednu dohodu je 165,97 EUR, ktorá je zdanená daňou vo výške 31,53 EUR bez uplatnenia nezdaniteľnej časti a bez uplatnenia nákladov. Za rok 2009 išlo spolu o 1 513,65 EUR (od 4 odberateľov). Pani Anna si na túto sumu nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť (4 025,07 EUR) ani náklady. Keďže však príjmy z podnikania vo výške 3 800 EUR nepresahujú hranicu pre registráciu do SP, pani Anna sa nestáva platiteľkou.

2. podiely na zisku v spoločnosti s ručením obmedzeným

Spoločník s.r.o. dostáva svoje podiely na jej zisku, ktoré už boli zdanené spoločnosťou. Neplatí z nich teda už ani daň z príjmu ani poistné odvody. Bez ohľadu na ich výšku teda neovplyvňujú povinnosť platiť odvody do SP. Spoločnosť s ručením obmedzeným si môže založiť aj jedna osoba, teda táto forma dosahovania príjmov môže byť pre individuálneho podnikateľa veľmi efektívna. Ideálne je kombinovať príjmy zo živnosti a príjmy z vlastnej „eseročky“ - o jednotlivých kombináciách si povieme bližšie nabudúce.

3. Zmluvy na základe Občianskeho zákonníka

Po splnení zákonných podmienok môže podnikateľ dosahovať príjem od určitého odberateľa aj ako občan-nepodnikateľ a to na základe napr. zmluvy o dielo . Z tohto príjmu  neodvádza odvody ani zhotoviteľ, ani zadávateľ a do sumy 894,60 EUR ročne pri príležitostných príjmoch je takýto príjem oslobodený aj do dane z príjmov.

Inkaso pohľadávky v nasledujúcom roku

SZČO preukazujú svoje príjmy prevažne jednoduchým účtovníctvom. V rámci tejto evidencie tvorí základ dane rozdiel medzi skutočne obdržanými príjmami a skutočne vynaloženými výdavkami v danom roku. V niektorých prípadoch „pomôže“ aj obyčajné posunutie inkasa pohľadávky z konca daného roka na rok nasledujúci, resp. jeho začiatok.

Príklad

Pán Ladislav, pracuje od 1.8.2009 ako advokát. Má 2 klientov, z ktorých každý mu platí paušálnu odmenu 500 EUR mesačne. Do novembra takto získal 3 000 EUR za služby v mesiacoch august až október. V decembri má opäť dostať 2 x 500 EUR za mesiac november. 500 EUR od prvého odberateľa zinkasuje. Druhého odberateľa požiada o úhradu začiatkom januára. Jeho zinkasovaný príjem za rok 2009 teda bude 3 500 EUR. Hranicu pre SP nepresahuje, pán Ladislav sa na jeden a pol roka plateniu poistného vyhol.

Prerušenie a zrušenie živnosti obíde povinnosť platiť odvody bez ohľadu na výšku príjmu

Nemocenské a dôchodkové poistenie vzniká SZČO od 1. júla daného roka, ak jej príjem za posudzovaný minulý rok presiahol zákonom stanovenú hranicu – pre rok 2009 sumu 3 834,96. Sumu príjmu preukazuje SZČO už spomínaným výpisom z daňového priznania za daný rok, ktorý musí predložiť najneskôr do 1. júla nasledujúceho roka.

Samostatne zárobkovo činnou osobou je v zmysle zákona o sociálnom poistení fyzická osoba, ktorá má v danej chvíli oprávnenie prevádzkovať živnosť, resp. inú registrovanú činnosť(ide napr. o advokátov). Osobe bez oprávnenia táto povinnosť nevzniká.

Registráciu teda obíde každá SZČO, ktorá k 1. júlu oprávnenie nemá – teda živnosť buď pozastavila alebo úplne zrušila. A to bez ohľadu na výšku príjmu – ak aj príjem zákonnú hranicu presiahol, tým že SZČO svoje oprávnenie preruší, resp. zruší, poistné za minulý rok už platiť nemusí. Ak živnosť po čase obnoví, resp. znovu založí, opäť mu beží jeden až jeden a polročná amnestia, počas ktorej poistné neplatí. Povinnosť registrácie sa bude znovu posudzovať až 1. júla roka, ktorý nasleduje po roku, v ktorom opäť začal podnikať.

Podotýkame, že živnostenské oprávnenie je možné:

1. prerušiť – toto je možné len na dobu minimálne 6 mesiacov. Po jej skončení sa však živnosť obnoví automaticky, bez oznámenia zo strany akéhokoľvek úradu.
2. zrušiť – po úplnom zrušení je možné požiadať o živnostenské oprávnenie znova. Podnikateľ sa pri zrušení odhlási zo zdravotnej poisťovne a daňového úradu. Po pridelení nového oprávnenia sa s novými IČO-m na zdravotnú poisťovňu a daňový úrad znovu prihlási.

Príklad

Pán Andrej dosiahol za r. 2009 príjmy z podnikania vo výške 12 000 EUR. 20. júna 2010 však živnostenské oprávnenie preruší až do 20. decembra 2010. Za rok 2009 mu nevzniká povinnosť platiť poistné do SP. Sociálnu poisťovňu navštívi až opäť 1. júla 2011, keď sa mu bude posudzovať výška príjmu za r. 2010. V prípade, že živnosť opäť preruší, tejto povinnosť sa znova vyhne.

Príklad

Slečna Jana dosiahne za r. 2009 príjmy zo sprostredkovania predaja finančných produktov prostredníctvom živnosti vo výške 15 000 EUR. 25. júna 2010 živnostenské oprávnenie úplne zruší a za r. 2009 jej povinnosť registrácie nevzniká. 2. júla 2010 požiada opäť o založenie živnosti a s novým IČOM podniká ďalej.

Tento spôsob legálneho vyhnutia sa plateniu odvodov nemôže samozrejme použiť každý podnikateľ. Je mnoho oblastí, ktoré sú zmluvne viazané do tej miery, že akékoľvek prerušenie oprávnenia na určitú dobu, resp. až 6 mesiacov, by bolo komplikované  a odberatelia nemusia byť k tejto procedúre pozitívne naklonení. Týka sa to aj finančných sprostredkovateľov. Po prerušení živnosti  zároveň nie je možné dosahovať akékoľvek príjmy z podnikania – išlo by o nedovolené podnikanie. Preto môžu toto riešenie použiť najmä podnikatelia s menej pravidelnými príjmami bez  zmluvného vzťahu s odberateľom. Navyše pri prerušení je veľmi nevýhodné nemať legálnu možnosť dosahovať podnikateľské príjmy 6 mesiacov. Núkajú sa však niektoré z vyššie uvedených možností a najmä kombinácia s „eseročkou“. O nej nabudúce.