Daňová optimalizácia: Práca na živnosť môže byť výhodná pre obe strany

Možnosť pracovať pre zamestnávateľa na živnosť bola v čase predošlej verzie Zákonníka práce pre neznalých strašiakom. V čase krízy a súvisiacich úsporných opatrení firiem, je táto forma práce opäť aktuálna. Ukážeme si, že môže mať aj nesporné výhody, a to nielen pre zamestnávateľa.

Výhody pre zamestnávateľa

Na prvom mieste sa ako beneficient vždy uvádza zamestnávateľ. V poriadku, zhrňme si, prečo je zbavenie sa zamestnanca nesporným plus:

1. Výrazná úspora na odvodoch do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne - zamestnávateľ platí z vlastného vrecka poistné vo výške viac než 35 % z hrubej mzdy každého zamestnanca.
2. nižšia administratívna záťaž pri spracovávaní miezd a vedení personálnej agendy – po prechode na zmluvný vzťah sa zamestnávateľ, po novom zadávateľ resp. objednávateľ, nemusí starať o evidenciu mzdových listov, spracovanie miezd, dôchodkovú evidenciu, zápočtové listy, pracovnú neschopnosť, ročné zúčtovanie dane či ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, dochádzku, dovolenku a pod.
3. Firma už nemusí za zamestnanca prispievať do sociálneho fondu
4. Firma nie je povinná prispievať zamestnancovi na stravu
5. Firma nie je povinná platiť dávky pri pracovnej neschopnosti zamestnanca (prvých 10 dní)
6. Firma nie je povinná platiť zamestnancovi dovolenku.

Výhody pre zamestnanca

Čo môže vyťažiť z práce na živnosť pracovník – po novom živnostník, resp. zhotoviteľ?

1. Náklady – zamestnanec platí daň z príjmov zo svojho príjmu zníženého len o odvod y. Samostatne zárobkovo činná osoba si však na rozdiel od zamestnanca môže uplatniť aj iné výdavky a daň zaplatí len z rozdielu medzi príjmami a týmito výdavkami. A tu má dokonca dve možnosti – buď si uplatní výdavky, ktoré mu skutočne v súvislosti s prácou vznikli (materiál, tovar, réžia, odvody atď.), alebo, ak ich nemá veľa, môže si od svojich príjmov odpočítať 40% plus zaplatené odvody.
2. Poistné do zdravotnej poisťovne – sadzba poistného na zdravotné poistenie je v prípade živnostníka síce o 10 % percent vyššia (14 %), neplatí ich z celého svojho príjmu, ale len z príjmu zníženého o výdavky (viď bod 1) a dokonca z polovice tejto sumy. V niektorých prípadoch mu tak celkovo môže vyjsť nižšie odvodové zaťaženie.
3. Poistné do sociálnej poisťovne – výpočet je rovnaký ako v prípade zdravotného poistenia, ale sadzba v percentuálnom vyjadrení nemilosrdnejšia – 30,4 %. Čo je však výhodou, je, že živnostník platí sociálne poistenie za daný rok až od júla (so splatnosťou v auguste) nasledujúceho roka! Teda ak niekto začal podnikať 1.1.2009, prvýkrát musí poistné zaplatiť do 8. augusta 2010 – teda až po roku a pol takejto „amnestie“. Okrem toho „praktici“ vedia niekoľko trikov, ako vysoké sociálne poistné neplatiť vôbec – o tom možno niekedy v ďalších pokračovaniach.
4. Pracovný čas –  pracovný čas zamestnanca ohraničuje Zákonník práce počtom hodín na deň či týždeň. Väčšine zamestnávateľov toto vymedzenie vyhovuje. SZČO žiadny právny predpis neupravuje, kedy má pracovať - dôležitý je len výsledok práce či výkon. Táto možnosť však v podstate závisí aj na dohode medzi objednávateľom a jeho SZČO – v niektorých prípadoch firma môže pracovný čas zmluvne dohodnúť.

Živnostník môže dosiahnuť vyšší čistý príjem než rovnako zarábajúci zamestnanec

Príklad: Živnostník vs. zamestnanec

Pán Alojz pracuje ako zamestnanec s hrubým mesačným príjmom 700 EUR. Pán Ladislav má rovnaký plat, ale na základe zmluvy medzi firmou a ním ako SZČO. Prvý rok platí minimálne preddavky na zdravotné poistenie, v druhom roku sa stáva platiteľom sociálneho poistenia – tiež v minimálnej výške. Kto z nich môže mať za daných okolností vyšší ročný príjem?

Pán Alojz - zamestnanec
Hrubý mesačný príjem:	700 EUR
Odvody 13,4%:	93,8 EUR
Nezdaniteľná časť (mesačne):	335,47 EUR
Daň (19% zo základu 700 – 93,8 – 335,47 = 270,73):	51,43 EUR
Čistý mesačný príjem:	554,77 EUR
Čistý ročný príjem:	6 657,24 EUR

Pán Ladislav pracuje pre zamestnávateľa na základe dodávateľskej zmluvy (vo variante 1 zatiaľ nemusí platiť odvody do SP, vo variante 2. musí platiť) 

Ladislav - var. 1. - neplatí odvody do SP
Hrubý mesačný príjem:	700 EUR
Hrubý ročný príjem:	8 400 EUR
Ročné zdravotné poistné (41,37 x 12):	496,44 EUR
Paušálne výdavky ročne (40%):	3 360 EUR
Základ dane:	4 543,56 EUR
Nezdaniteľná časť:	4 025,70 EUR
Daň (19% zo základu 4 543,56 - 4 025,70):	98,39 EUR
Čistý ročný príjem:	7 805,17 EUR

Pán Ladislav - var. 2 - platí odvody SP
Hrubý mesačný príjem:	700 EUR
Hrubý ročný príjem:	8 400 EUR
Ročné zdravotné poistné (41,37 x 12):	496,44 EUR
Ročné sociálne poistné (89,90 x 12):	1 078,80
Paušálne výdavky ročne (40%):	3 360 EUR
Základ dane:	3 464,76 EUR
Nezdaniteľná časť:	4 025,70 EUR
Daň (19% zo základu 3 464,76 - 4 025,70):	0 EUR
Čistý ročný príjem:	6 824,76 EUR

Pánu Ladislavovi ostal v oboch prípadoch vyšší čistý príjem, keďže ušetril na celkovom daňovom a odvodovom zaťažení. Z príkladu teda jasne vyplýva, že pri určitých výškach príjmov môže byť práca na živnosť z daňového a odvodového hľadiska jednoznačne výhodnejšia, a to i v prípade platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.

Nevýhody práce na živnosť

O čo ako živnostník so zmluvným vzťahom oproti zamestnancovi prichádzate?

• príspevok na stravovanie – na druhej strane si však ako SZČO môžete dať do nákladov stravné na odpracovaný deň.
• platenú dovolenku – opäť to však závisí od uhla pohľadu – v množstve zamestnaní čaká na zamestnanca po dovolenke tá jeho „kopa“, ktorú zaňho nik iný neurobí.
• príspevok zo sociálneho fondu – zamestnanec môže niekoľkokrát ročne dostať akýsi príspevok na kultúru, šport či rekreáciu. Patria sem aj rôzne zamestnávateľom organizované spoločenské či teambuldingové podujatia.
• právna ochrana pri ukončení zmluvy – prepustenie zamestnanca pri súčasnom znení Zákonníka práce nie je vôbec jednoduché a to je aj snáď asi najväčším dôvodom, prečo tento vzťah pracovníkom väčšinou vyhovuje. Ukončiť dodávateľskú zmluvu je oveľa jednoduchšie, no aj v nej býva často uvedená výpovedná lehota.
• zložitejšie získanie úverov, najmä hypotéky – tým, že klient nemá trvalé zamestnanie, vníma ho banka ako rizikovejšieho. Situáciu sťažuje aj to, že živnostník ručí za všetky dlhy celým svojim majetkom.
• rôzne ďalšie benefity nad rámec zákona .

Všetky uvedené benefity zamestnancov však skutočne závisia od dohody – často môžu ostať podobné alebo aj takmer rovnaké i pre živnostníka.

Ako vidno, výhodnosť či nevýhodnosť práce na dodávateľskú zmluvu závisí skutočne od pohľadu na vec. V mnohých prípadoch sa môže takáto forma práce stať výhodnou pre obe strany. A pre konkrétneho zamestnanca, resp. živnostníka, dokonca spôsobom daňovej optimalizácie.

V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď zamestnanec požiada o zvýšenie platu a zamestnávateľ mu nemôže vyhovieť, ponúkne mu však vyplácanie superhrubej mzdy (hrubá mzdy + odvody platené zamestnávateľom 35%) na živnosť. V našom prípade pri hrubej mzde 700 eur, by tak živnostník získal v hrubom približne 945 eur. To je už záležitosť vyjednávacej pozície zamestnanca a ekonomickej sily zamestnávateľa.