Daňová optimalizácia: Príjmy z prenájmu a oslobodenie od dane

Ďalšou zaujímavou skupinou z hľadiska daní a odvodov sú príjmy z prenájmu. Rovnako ako pri príležitostných príjmoch je aj pri týchto príjmoch možné uplatniť si oslobodenie od dane. Odvody sa za určitých okolností neplatia z prenájmu vôbec.

Pod pojmom „príjmy z prenájmu“ sa v zmysle zákona o dani z príjmov rozumejú príjmy z prenájmu nehnuteľností. Zároveň sa do tejto skupiny zaraďujú aj príjmy prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo prenajímanej nehnuteľnosti. Pod týmto pojmom sa rozumie prenájom, ktorý sa neuskutočňuje v rámci podnikania ani v rámci zamestnania – to znamená prenájom fyzických osôb – nepodnikateľov.

Oslobodenie od dane z príjmov fyzických osôb sa v tomto prípade uplatní rovnakým spôsobom ako pri príležitostných príjmoch. Kľúčovou pre rok 2009 je suma 894,60 EUR, pre ostatné roky stanovená všeobecne ako  5-násobok sumy životného minima platného k januáru roka, za ktorý sa daň platí. Príjmy z prenájmu nižšie ako 894,60 EUR sú od dane z príjmov oslobodené v plnej výške a vôbec sa do daňového priznania neuvádzajú. Pri príjmoch vyšších než 894,60 EUR sa do daňového priznania uvádza len rozdiel medzi sumou príjmu a sumou 894,60EUR.

Výdavky na dosiahnutie oslobodených príjmov sa určia pomernou čiastkou

Pri príjmoch z prenájmu platí rovnaká možnosť ako pri príjmoch z podnikania. Výdavky je možné uplatniť si buď skutočné alebo paušálne vo výške 40% z príjmov plus odvody na zdravotné a sociálne poistenie.

V prípade, ak využijeme oslobodenie od dane, výdavky je potrebné upraviť. Opäť platí podmienka uplatňovania výdavkov, akú sme spomínali pri príležitostných príjmoch. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa  zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom. To znamená, že v prvom kroku si vypočítame pomer medzi príjmami zahrnovanými do základu dane a celkovými príjmami. V druhom kroku týmto pomerom vynásobíme výdavky – skutočné alebo paušálne. Základ dane potom tvorí rozdiel medzi príjmami zahrnovanými do základu dane a takto upravenými výdavkami.

Príklad

Pani Jarmila prenajíma 3-izbový byt s ročným príjmom z prenájmu 7 200 EUR. Výdavky na spotrebu energií, úpravu a vybavenie bytu a inzerciu tvorili v roku 2009 4 200 EUR a preto si ich rozhodla uplatniť v skutočnej výške.

Príjem z prenájmu vo výške 7 200 EUR prevyšuje sumu 894,60 EUR. Príjmom zahrnovaným do základu dane je rozdiel 7 200 – 894,60 = 6 305,40 EUR.

Pomer medzi príjmom zahrnovaným do základu dane a celkovými príjmami z prenájmu sa vypočíta ako 6 305,40 / 7 200 = 0,8757.

Týmto koeficientom pani Jarmila prenásobí uplatňované výdavky, t.j. 4 200 x 0,8757 = 3 677,94 EUR. Táto suma je suma výdavkov zahrnovaných do základu dane.

Základ dane sa teda vypočíta ako rozdiel 6 305,40 – 3 677,94 = 2 627,46 EUR.

Pani Jarmila zaplatí daň vo výške 19% x 2 627,46 EUR = 499,21 EUR.

Z príjmov z prenájmu sa neplatia odvody

Ako sme si už spomínali, z príjmov, ktoré sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené, sa neplatia odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Tým, že sa suma od dane oslobodená do daňového priznania neuvádza, nevstupuje žiadnym spôsobom do základu pre výpočet odvodov či hranice pre určenie odvodovej povinnosti. V tomto prípade je teda úplne jedno, či sa jedná o príjem občana alebo podnikateľa.

Ale pozor! Z príjmov z prenájmu sa neplatia odvody na sociálne ani zdravotné poistenie v žiadnom prípade. To znamená, že nejde len o sumu od dane oslobodenú, ale odvody sa neplatia z príjmov z prenájmu vôbec. Fyzické osoby - nepodnikatelia prenajímajúci nehnuteľnosť nie sú pre účely  zákona o sociálnom poistení povinne poistenou osobou.  V zdravotnom poistení patria príjmy z prenájmu medzi vyňaté príjmy.

To však úplne neplatí, ak je príjem z prenájmu dosahovaný na základe podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. V tom prípade sa poistné na sociálne poistenie platí na základe čiastkového základu dane z podnikania v platnej výške. Zdravotného poistenia sa však príjem z prenájmu dosahovaný podnikateľom netýka naďalej. Oslobodenie od dane na príjem z prenájmu podnikateľ využiť nemôže. Jedinou výnimkou je, ak pôjde o prenájom príležitostný – v tom prípade uplatní oslobodenie vzťahujúce sa na príležitostné príjmy.

Suma oslobodenia sa môže na všetky skupiny príjmov uplatniť len raz

Ak daňovník dosiahol v danom roku príjmy, ktoré môže označiť ako príležitostné a príjmy z prenájmu a chce si uplatniť oslobodenie od dane, môže si toto oslobodenie uplatniť len do sumy 894,60 EUR na všetky príjmy spolu. To znamená, že bez ohľadu na počet jednotlivých príjmov v roku si ako oslobodenú si môže každý daňovník uplatniť maximálne sumu 894,60 EUR.

Príklad

Pán Pavol v r. 2009 dosahuje tieto príjmy:

1. príjmy z trvalého pracovného pomeru § 5 zákona o dani z príjmov
2. príjmy z prenájmu garáže vo výške 1 200 EUR
3. príjem zo zmluvy o dielo pre inú spoločnosť ako projektový manažér 1 000 EUR.

Oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje na príjmy z prenájmu ako i na príjem zo zmluvy o dielo, keďže ide o príležitostný príjem. Súčet oboch týchto príjmov 1 200 + 1 000 = 2 200 EUR presahuje hranicu 894,60 EUR. Táto sa však uplatní len raz, a to na súčet všetkých spomínaných príjmov. Príjmom zahrňovaným do základu dane je teda 2 200 – 894,60 = 1 305,40 EUR.

Oslobodenie neplatí v prípade príjmov zdaňovaných zrážkovou daňou

Ako sme si už v minulom dieli spomínali, daňové oslobodenie je možné využiť iba v prípadoch, ak nejde o  príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou . V prípade príjmov z prenájmu ide najmä o príjem za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv.

Daňová optimalizácia: Príjmy z prenájmu a oslobodenie od dane >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet