Daňová optimalizácia verzus dokladovanie príjmu pre banku: Aké sú možnosti?

Prirodzeným cieľom každej firmy či jednotlivca je využiť čo najviac možností na zníženie daňovej povinnosti. Mnohokrát sa to s využitím legálnych zákonných inštrumentov úspešne podarí a daň je nízka, či dokonca nulová. Tento úspech má však aj svoju odvrátenú stránku. Nízke dane znamenajú problém pri schvaľovaní úveru.

V prípade, ak takáto spoločnosť či jednotlivec žiada neskôr v priebehu roka bankovú alebo inú inštitúciu o úver či inú výpomoc, banku zaujíma práve posledné daňové priznanie. A v ňom výška čistého príjmu po odčítaní výdavkov a zaplatení dane z príjmov. Inými slovami, ak chcete úver, musíte mať zaplatenú daň z príjmov, jej výška musí byť slušná a aj vaše hrubé príjmy resp. základ dane musia byť slušné, aby vám po jej odčítaní vyšiel čistý príjem požadovaný bankou.´

Daňové priznanie je možné aj opraviť

Zaplatiť nízku daň je lákavé, ale čo ak sa mi neskôr vysoký čistý príjem zíde? Alebo naopak – čo ak zaplatím vysokú daň a napokon, počas celého nasledujúceho roka do podania ďalšieho daňového priznania, nezískam úver alebo nezoženiem vhodnú nehnuteľnosť, na kúpu ktorej úver potrebujem? Tento rozpor niekedy nie je možné vyriešiť v požadovanom termíne.

Jedným z riešením je podanie opravného alebo dodatočného daňového priznania. Princíp je jednoduchý. Najprv podáte tzv. riadne daňové priznanie, kde vyčíslite svoje príjmy, výdavky, základ dane a daň z príjmov najlepšie ako v danom okamihu viete. Neskôr, máte možnosť podať ešte minimálne jedno daňové priznanie, v ktorom môžete ktorýkoľvek z údajov v daňovom priznaní zmeniť – príjmy, výdavky, základ dane i daň z príjmov. Podstatným je, že to posledne podané daňové priznanie (opravné či dodatočné) sa považuje za platné a údaje v ňom nahrádzajú údaje v predošlom (riadnom) daňovom priznaní.

Príklad

Pán Juraj podá daňové priznanie za r. 2010. Príjmy 10 000 EUR, výdavky 3 000 EUR, základ dane 7 000 EUR, daň z príjmov 565 EUR.

Neskôr si pán Juraj uvedomí, že si mohol uplatniť vyššie výdavky. Podá teda opravné daňové priznanie s týmito údajmi. Príjmy 10 000 EUR, výdavky 4 000 EUR, základ dane 6 000 EUR, daň z príjmov 375 EUR.

Opravné daňové priznanie a dodatočné daňové priznanie sa líšia len jedným rozdielom:

Opravné daňové priznanie sa podáva po podaní riadneho daňového priznania, ale ešte stále v riadnom termíne – teda do 31. marca.

Dodatočné daňové priznanie sa podáva po podaní riadneho daňového priznania, ale až po uplynutí riadneho termínu - teda až po  31. marci.

Príklad

Pán Andrej podal riadne daňové priznanie 20. marca 2011. 28. marca 2011 zistil, že si neuplatnil všetky výdavky a daňové priznanie opravil a 30. marca 2011 podal opravné daňové priznanie.

V prípade, keby pán Andrej zistil túto skutočnosť v apríli 2011 a 25. apríla 2011 podal ďalšie daňové priznanie, išlo by o dodatočné daňové priznanie.

Opravné a najmä dodatočné daňové priznanie je možné podať aj viackrát. Zakaždým platí, že ostatné daňové priznanie je platné a tie predošlé priznania už platné nie sú. Opravné i  dodatočné daňové priznanie však nie je možné podať po začiatku daňovej kontroly. Ďalším z limitov sú 4 roky po skončení daného roka – po ich uplynutí už nie je možné údaje v daňovom priznaní týmto spôsobom opravovať.

Rozdiel medzi nižšou a vyššou daňou treba doplatiť aj s pokutou

Ak ste v riadnom daňovom priznaní zaplatili daň z príjmov a v opravnom či dodatočnom daňovom priznaní ste uviedli vyššiu daň, rozdiel je potrebné zaplatiť . Rátajte však s pokutou za neskoré zaplatenie dane. V opačnom prípade, teda ak ste v riadnom daňovom priznaní zaplatili daň z príjmov a neskôr ste si ju legálne znížili alebo vám vyšla nulová, je možné žiadať preplatok na dani. Druhý spôsob, teda najprv podať daňové priznanie vhodné pre získanie úveru a neskôr ho opraviť, je teda lacnejší.

Zmeniť spôsob uplatnenia výdavkov je možné zmeniť v r. 2010 poslednýkrát

Mnohokrát kritizované paušálne výdavky sú akýmsi fiktívnym znížením príjmov a majú nahradzovať skutočné výdavky a vedenie účtovníctva. V skutočnosti ich však daňovník nikdy nevynaložil, napriek tomu ich banky nepočítajú do príjmu. Naopak, čistý príjem žiadateľa o úver znižujú.

Jedným z údajov, ktorý možno po podaní riadneho daňového priznania v opravnom či dodatočnom zmeniť, sú výdavky – najmä ich výška či spôsob ich preukazovania. Pri podávaní daňového priznania za r. 2010 je ešte stále možné v riadnom daňovom priznaní uviesť skutočné výdavky a v neskoršom opravnom či dodatočnom uviesť paušálne výdavky, prípadne naopak. Pre neskoršie obdobia – teda r. 2011 a neskôr to už neplatí a takáto zmena výdavkov jedným či druhým smerom je neprípustná. Či sa však táto úprava vzťahuje aj na prípad, že daňovník uvedie v riadnom daňovom priznaní nulové výdavky a neskôr paušálne či skutočné, prípadne naopak, z formulácie zákona isté nie je.

Na podanie daňového priznania je možné získať čas

Pri rozhodovaní, či vyhotoviť daňové priznanie s nízkou daňou alebo ho podať s údajmi vhodnými pre banku, je možné získať čas. Termín 31. marec sa dá legálne odložiť. Stačí najneskôr 31. marca podať na daňovom úrade (osobne či poštou) oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov – či už fyzickej alebo právnickej osoby. V oznámení musí byť uvedená nová lehota – teda posledný deň apríla, mája alebo júna. Pre rok 2010 ide o dátumy 2.5.2011, 31.5.2011 a 30.6.2011.

Spoločnosť či podnikateľ, ktorí mali za daný rok príjmy aj zo zahraničia, môžu predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania až o 6 mesiacov. Skutočnosť, že mali za daný rok príjmy aj zo zahraničia, je však potrebné v oznámení uviesť.

Daňová optimalizácia verzus dokladovanie príjmu pre banku: Aké sú možnosti? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet