Daňová optimalizácia: Z práce na dohodu zdanenej zrážkovou daňou nemusíte platiť odvody

Slovenská daňová legislatíva definuje inštitút tzv. zrážkovej dane. Kombinácia s možnosťou pracovať na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže byť významným riešením pri odvodovej optimalizácii.

Zrážková daň, resp. daň vyberaná zrážkou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov, je určitý druh výnimky, ktorý v niektorých prípadoch zjednodušuje vyberanie a platenie dane. Zrážkovou daňou sú zdanené predovšetkým rôzne úroky, výhry, peňažné ceny, plnenia zo životného poistenia či výnosy z cenných papierov Vo všetkých týchto prípadoch ten, kto platí príjem, pri jeho výplate zrazí daň z príjmu a odvedie ju daňovému úradu.

Osobitným prípadom sú mzdy z pracovného pomeru, pri ktorých úhrnná výška od daného zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac 165,97 EUR a pri ktorých si zamestnanec neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane či nárok na daňový bonus.

Keďže vzhľadom na inštitút minimálnej mzdy nemôžeme uzavrieť klasický trvalý pracovný pomer odmeňovaný sumou 165,97 EUR, v praxi sa zrážkovou daňou zdaňujú predovšetkým práce na dohodu. Zákonník práce umožňuje v súčasnosti tri typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru:

1. Dohoda o vykonaní práce - zamestnávateľ ju môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce či pracovnej úlohy, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku.
2. Dohoda o brigádnickej práci študentov - zamestnávateľ ju môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta a na základe nej možno vykonávať prácu v rozsahu neprekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času – t.j. 20 hodín.
3. Dohoda o pracovnej činnosti – na základe nej možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. 

Zrazením dane sú všetky povinnosti splnené

Vo všetkých uvedených prípadoch uzavrie zamestnávateľ so zamestnancom konkrétnu dohodu, pričom zamestnanec/brigádnik podpíše vyhlásenie, v ktorom sa vzdáva práva na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu. Zamestnávateľ zamestnanca riadne prihlási do Sociálnej poisťovne odo dňa platnosti zmluvy (a po skončení samozrejme odhlási). Počas doby trvania zmluvy zamestnávateľ platí za tohto zamestnanca odvody na garančné (0,25 %) a úrazové poistenie (0,8 %). Pri výplate peňazí zamestnávateľ riadne zrazí 19 % z danej sumy, pričom neodpočítava zaplatené poistné (keďže zamestnanec žiadne neplatí) ani nezdaniteľné minimum. Sumu dane – maximálne teda 31,53 EUR - odvedie daňovému úradu.

Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa riadnym vykonaním zrážky dane považuje za splnenú. V praxi to znamená, že príjmy zdanené zrážkovou daňou sa nemusia uvádzať do daňového priznania. Tým pádom netvoria súčasť základu dane a nevstupujú teda do základu pre povinnosť či výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne. Z príjmov zdanených zrážkovou daňou sa teda neplatia odvody!

Sú prípady, keď tieto príjmy v daňovom priznaní uviesť síce nemusíme, ale môžeme. Jedná sa o situáciu, ak sme mali nejaké príjmy zdanené zrážkovou daňou, ale celkovo za daný rok naše príjmy nepresiahli výšku nezdaniteľného minima. V takom prípade máme právo na vrátenie preplatku dane. Vtedy však do daňového priznania musíme uviesť všetky príjmy.

Výhodné je dosahovať maximum príjmov zdanených zrážkovou daňou.

Súbeh živnosti a viacerých dohôd

Jedným z odporúčaní na využitie týchto nástrojov, je posnažiť sa zabezpečiť si čo najviac príjmov na základe dohôd zdanených zrážkovou daňou. Jedným z najefektívnejších riešení môže byť súbeh živnosti a niekoľkých pararelne existujúcich dohôd zdanených zrážkovou daňou s viacerými zamestnávateľmi.

Uveďme si to na príklade:

Pán Tomáš je živnostník, pracujúci pre viacerých objednávateľov. Od firmy A zarobil na živnosť 3500 EUR, čo nepresahuje predpokladanú hranicu na r. 2009, od ktorej by sa stal platiteľom poistného do Sociálnej poisťovne (hranica za r. 2008 bola 3 456 EUR). Túto sumu rovnako nie je povinný zdaniť, keďže je nižšia ako nezdaniteľné minimum vo výške 4 025,70 EUR.

Od firiem B, C, D však mesačne poberá 165,97 EUR na základe dohôd o vykonaní práce. Tieto príjmy sú zrazené zrážkovou daňou pri ich výplate a odvedené zamestnávateľom.

V praxi to predstavuje:

165,97 x 19% = 31,53 EUR – mesačná daňová povinnosť za jedného zamestnávateľa.

Celková daňová povinnosť za 12 mesiacov od firiem B, C, D = 31,53 x 12 x 3 = 1135,08 EUR. Poistné do Sociálnej poisťovne je v danom i nasledujúcich rokoch nulové. Zdravotné poistenie platí pán Tomáš v zákonnej minimálnej výške.

Porovnajme si tento výsledok so situáciou, keby pán Tomáš nedosahoval príjmy na dohody, ale len ako živnostník.

Pán Tomáš by za celý rok 2009 zarobil na živnosť 3 500 + 1 991,64 + 1 991,64 + 1 991,64 = 9 474,92 EUR. Daňové výdavky si uplatnil vo výške 40% z príjmov + odvody na zdravotné poistenie, t.j. 3 789,97 + (41,37 x 12) = 4 286,41 EUR.

Daňový základ = 9 474,92 – 4 286,41 = 5 188,51. Nezdaniteľné minimum = 4 025,70 EUR.

Daň 19% = 220,93 EUR.

V tejto situácii pán Tomáš zaplatí nižšiu daň z príjmov – rozdiel predstavuje 914,15. Avšak uvedenie týchto príjmov do daňového priznania by znamenalo, že pán Tomáš sa od júla 2010 stane platiteľom poistného do Sociálnej poisťovne v minimálnej výške 89,70 EUR mesačne. Ročne to predstavuje 1 076,40 EUR.

Pán Tomáš má na výber – môže si vybrať, či je pre neho prijateľnejšie zaplatiť síce jednorazovo vyššiu daň z príjmov bez povinnosti platiť neefektívne odvody do Sociálnej poisťovne, alebo každoročne nízku daň, no nevyhnuté odvodové bremeno.

Všetko závisí od dohody 

V praxi však každá takáto možnosť závisí od dohody – nie každý zamestnávateľ, resp. zadávateľ musí byť ústretový k uzavretiu takejto zmluvy. Vyplývajú mu z toho povinnosti ohľadom personálnej agendy a rovnako povinnosť platiť síce symbolické, ale predsa len nejaké odvody do Sociálnej poisťovne.

Jedným z riešení môže byť dohodnúť sa, že pán Tomáš bude tých 1,74 EUR (garančné a úrazové poistenie platené zamestnávateľom zo sumy 165,97 EUR) mesačne platiť z vlastného vrecka, resp. zamestnávateľ mu ich v čistej výplate neoficiálne strhne.