Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu

Slovensko za uplynulých desať rokov urobilo veľký pokrok. Krajina prekonala niekoľko míľnikov, ktoré ju posunuli na kvalitatívnu inú úroveň. Spolu s právnikmi z kancelárie TaylorWessing sme sa pozreli na desať najdôležitejších udalostí uplynulých desiatich rokov, ktoré zmenili tvár Slovenska z pohľadu biznisu.

„Uplynulých desať rokov sme prešli zmenami, ktoré sa v iných krajinách možno udejú za tri – štyri desaťročia. Vstup do EU a zavedenie spoločnej meny boli najviditeľnejšie z nich,“ konštatuje partner a advokát v právnickej kancelárií Andrej Leontiev. Ide o posun v európskej integrácií, ale i čistenie biznisu a pokusy o transparentnosť verejnej správy.

„Najpozitívnejšie zmeny sú tie, ktoré neboli čistým preberaním legislatívy EÚ, ale zohľadňovali osobitné problémy Slovenska. Sú medzi nimi aj také, ktoré dokonca dokázali zo Slovensko urobiť vzor nielen pre nové, ale aj staré členské štáty. Medzi také určite patrí reforma záložného práva, daňová reforma, úprava obchodného registra, či zverejňovanie zmlúv a súdnych rozhodnutí na internete“ naznačuje dopĺňa partner a advokát Radovan Pala.

1. Reforma záložného práva

Podľa A. Leontieva je to jedno z najdôležitejších opatrení, ktoré ovplyvnili podnikanie a ktoré nie je často dostatočne docenené. „Bez reformy by nemohol fungovať úverový trh a teda aj podnikanie,“ hovorí.

Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. januára 2003 zaviedla tzv. register záložných práv k hnuteľným veciam a tiež pohľadávkam. Zmyslom tejto modernej úpravy bol poskytnúť dostatočné zabezpečovacie prostriedky pre banky bez toho, aby sa podnikatelia museli vzdať držby založených vecí – často tvoriace ich hlavné výrobné zdroje.

„Ešte dnes je úprava tak dobrá, že výrazne znižuje právne riziká veriteľov a títo musia v zásade dbať „už“ iba na ekonomické parametre,“ hovorí R. Pala.

2. Daňová reforma z roku 2004

Daňová reforma z roku 2004 bola určite najznámejšou a aj medzinárodne najpopulárnejšou slovenskou reformou. Nový daňový systém vstúpil do účinnosti od 1. januára 2004, teda tesne pred rozšírením EÚ. Najdôležitejším znakom bolo zavedenie jednotnej daňovej sadzby (19%) pre dane z príjmov a DPH, zrušenie viacerých menej dôležitých daní a tiež zrušenie dane z dividend.

„Rozdiel medzi napríklad rakúskou a slovenskou sadzbou dane vo výške šiestich percent nie je ten najdôležitejší. Išlo aj o podstatné zjednodušenie daňového systému ale najmä o deklaráciu, že Slovensko chce byť prvé a dravé,“ hodností spätne partner TaylorWessing pôsobiaci vo Viedni Georg Waldendorff.

R. Pala rekapituluje: „Ako náhle sa po uplynutí roku 2004 stalo zrejmým, že sa naozaj nebudú platiť žiadne dane z dividend a sadzby sú v rozumnej výške, v tom čase nižšej ako v okolitých štátoch, Slovensko zaznamenalo jedinečnú vlnu prílivu zahraničných investícií.“

3. Formuláre a zápisy do Obchodného registra do 5 dní

Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť nový zákon o obchodnom registri. Základným cieľom bolo zrýchliť a zjednodušiť zápis firiem do obchodného registra. Ambiciózny cieľ, aby registrové súdy stíhali zapisovať nové firmy do piatich pracovných a aby formulár na zápis bol použiteľný aj pre neprávnikov, sa podaril.

„Prijatie tejto úpravy bolo základným predpokladom pre vytvorenie prijateľného prostredia na začatie podnikania bežných zahraničných investorov. Stav, ktorý dovtedy panoval, vyhovoval iba tým, ktorí z neho nekalým spôsobom profitovali,“ myslí si R. Pala.

„Napriek tomu, že úprava nie je optimálna, lebo napríklad nebráni niektorým nesprávnym zápisom, je potrebné zdôrazniť, že pri stave slovenského súdnictva nebolo možné mať oba dôležité prvky – rýchlosť aj absolútnu materiálnu kontrolu podaní. To, že sa zákonodarca odvážil dať prednosť rýchlosti je kompromis, ktorý však zabezpečil skutočné fungovanie registra. Dnes si mnoho ľudí ani nevie predstaviť, že by mali na zápis vzniku spoločnosti alebo zmien čakať niekoľko mesiacov,“ pridáva A. Leontiev.

4. Vstup Slovenska do Európskej únie

K Európskej Únii sa 1. mája 2004 pripojilo desať krajín – Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Pri tomto znovu zjednotení Európy, ktorú desaťročia delila studená vojna, sa hranice Únie posunuli takmer o tisíc kilometrov na východ. Okrem zásadného geopolitického a ekonomického rozmeru mal tento krok výrazný vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky.

Nevyhnutnosť úpravy právneho poriadku pred vstupom do EÚ ako aj následne prijímaná európska legislatíva s priamym účinkom na Slovensku, predstavuje vo všeobecnosti kvalitatívny posun k lepšiemu.

„Prvých desať rokov existencie Slovenskej republiky bolo podnikateľské prostredie formované najmä základnými reformami. Tieto boli schválené často veľmi rýchlo, ešte v rámci prechodu na trhové hospodárstvo. Vstup do EÚ vyžadoval ešte väčšiu schopnosť prispôsobovať sa neustálym zmenám, keďže veľká časť regulácie sa už nepripravuje na Slovensku. Práve táto pripravenosť nielen včas reagovať, ale aj predvídať zmeny prostredia je dnes mimoriadne dôležitým faktorom podnikateľského úspechu,“ konštatuje R. Pala.

„Z dlhodobého hľadiska bolo pre Slovensko najdôležitejšie, že vstupom do EÚ získala akákoľvek diskusia o zmenách právneho alebo podnikateľského prostredia vyšší štandard,“ domnieva sa Leontiev.

5. Špeciálny súd

Od 1. septembra 2004 bol zriadený Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý sa následne v roku 2009 zmenil kvôli nálezu Ústavného súdu SR na Špecializovaný trestný súd. Účelom právnej úpravy bolo vytvoriť špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.

“Pozitívne hodnotíme s týmto súvisiacu špecializáciu sudcov a prokurátorov. Spolu s ich zvýšenou ochranou a lepším finančným ohodnotením možno pozorovať väčšiu chuť riešiť komplikované a zložité prípady organizovaného zločinu,” hovorí R. Pala.

“Čo je z pohľadu Slovenska zásadné je snaha o prelomenie miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v prípadoch závažného korupčného správania v spoločnosti,“ pokračuje advokát A. Leontiev.

6. Nový zákon o konkurze

V roku 2005 bol prijatý nový Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Tento nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2006 s výnimkou určitých ustanovení.

Hlavným cieľom zákona bolo odstrániť existenciu tzv. konkurznej mafie, ktorá dokázala aj zdravý podnik poslať do konkurzu a prostredníctvom správcu ho následne ovládnuť a vyprázdniť. Tento cieľ sa podarilo naplniť – za cenu toho, že de facto zrušila veriteľské konkurzy. Až novela z roku 2011 priniesla veriteľom účinnú možnosť podávania návrhov na vyhlásenie konkurzov dlžníkov, ktorí sú platobne neschopní.

„Bez prijatia nového zákona o konkurze by sme boli veľmi neatraktívnou destináciou pre investorov. Stále by existovalo riziko, že úspešného podnikateľa oberie o firmu partia dobre zohratých bielych golierov,“ upozorňuje R. Pala.

Jeho kolega dodáva, že „z dnešného pohľadu je zrejmé, že nový zákon mal veľa nedostatkov a bol „do dobrého počasia“, kedy riešenie úpadku nebolo primárnym problémom. Napriek tomu jeho prijatie zaviedlo nový, o kategóriu vyšší, štandard konkurzného práva na Slovensku.“

7. Katasterportál na internete

Katastrálny portál umožňuje od roku 2007 online a bezplatný prístup k údajom katastra nehnuteľností. Základné informácie je teda možné získať okamžite a bez návštevy príslušného pracoviska katastra a bez zložitej korešpondencie.

„Dedičstvom minulého režimu, ktorý v predstave postupného zániku súkromného vlastníctva v podstate zrušil riadne vedenie katastrálnej evidencie bola nespoľahlivosť a neúplnosť katastrálnej evidencie. Katastrálny portál bol prvým krokom smerom k otvoreniu katastra kontrole verejnosti, čo samozrejme môže urýchliť aj ďalšie potrebné kroky smerom k jeho úplnej digitalizácii,“ myslí si Pala.

Podľa jeho kolegu bolo ďalším dôležitým krokom zavedenie takzvaných zrýchlených vkladov v roku 2004, čo obmedzilo korupciu a znížilo právnu neistotu.

8. Prijatie Eura

Po tom, ako Rada Európskej únie definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny a stanovila tzv. konverzný kurz na úrovni EUR 1,– = 30,1260 Sk, sa Slovenská republika dňom 1. januára 2009 stala v poradí 16. krajinou eurozóny.

„Zavedenie Eura odstránilo pre zahraničných podnikateľov na Slovensku najmä kurzové riziká. Výroba na Slovensku na export sa stala výhodnejšia, z čoho profitoval najmä automobilový a elektrotechnický priemysel. Okrem psychologického efektu „jednej európskej peňaženky“, prinieslo Euro spolu s jednotným európskym trhom slovenským občanom možnosť ľahšie porovnávať a tiež lacnejšie nakupovať produkty v zahraničí. Aj pre európske obchodné siete začalo byť Slovensko atraktívnejšie,“ uviedol Leontiev.

Viedenský advokát G. Waldendorff dodáva, že jednotná mena znamenala i veľkú psychologickú výhodu. Keď sa malí a strední podnikatelia rozhodujú o investícií, pôsobí na nich prostredie so spoločnou menou oveľa istejšie, hovorí.

Výkonný riaditeľ Podnikateľskej asociácie Slovenska Robert Kičina dodáva, že euro je jedným z hlavných argumentov pri ponuke investičných možností na Slovensku ešte i dnes.

9. Zverejňovanie zmlúv na internete

Jedným z najlepšie hodnotených protikorupčných opatrení vlády v rokoch 2010 – 2012 bolo povinné zverejňovanie zmlúv na internete. Dovtedy nevídaná otvorenosť a vysoká miera verejnej kontroly obchodných vzťahov štátu a súkromného sektora bola zásadným krokom v boji proti korupcii.

„Zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok je okrem boja proti korupcii dôležité aj pri odhaľovaní nehospodárneho nakladania s prostriedkami štátu a obchádzania verejného obstarávania. Na druhej strane je v záujme všetkých slušných úradníkov aj podnikateľov, aby týmto spôsobom mohli vyvrátiť „útoky“ politických oponentov alebo konkurencie,“ konštatuje Leontiev.

Občania vďaka tomuto opatreniu môžu sami vykonávať kontrolu nad použitím verejných prostriedkov, čo umožňuje kontrolovať viac, rýchlejšie a lacnejšie, ako stovky štátnych úradníkov.

R. Kičina uvádza, že okrem toho, kto vyhral je možné zistiť, či sa jeden podnikateľ neopakuje medzi víťazmi rovnakého štátneho úradu, alebo či úrad umelo nedelí zákazky na menšie, aby sa vyhol podmienkam zákona o verejnom obstarávaní. „No podľa našich prieskumov ide na úplatky i tak 13 percent hodnoty zákazky,“ konštatuje.

10. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete

Od 1. januára 2012 sú povinné na internete zverejňované všetky súdne rozhodnutia na Slovensku. Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné meritórne rozhodnutia, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Lehota na zverejnenie je 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo odo dňa vyhotovenia rozhodnutia. Dodnes bolo zverejnených skoro milión súdnych rozhodnutí.

„Právnu úpravu treba vnímať vo svetle tzv. „otvárania justície verejnej kontrole“. Zverejňované rozhodnutia predstavujú v prvom rade „vizitku“ sudcov. Dobre odôvodnené rozhodnutie, s použitím judikatúry slovenských súdov, ale aj Súdneho dvora EÚ, správnej aplikácie európskeho práva, riadne vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi, je presne to, na čo by mal mať právo byť každý sudca hrdý,“ hovorí Pala.

„Je napríklad možné fulltextové vyhľadávanie nielen podľa predmetu konania, ale aj podľa mena advokáta alebo názvu právnickej osoby vystupujúcej v konaní. Okrem zjednocovania súdnej praxe môže takýto „justičný röntgen“ ukázať prípady, kedy je spoločnosť opakovane žalovaná za určité opakujúce sa konanie. Videli sme takto aj prípady, kde niektorý advokát má u konkrétneho súdu alebo sudcu až neprimerane vysokú „úspešnosť“ vyhratých sporov,“ dopĺňa A. Leontiev.

Nekončiaci zoznam

Právnici ako i R. Kičina sa však napriek pokrokom v uvedených oblastiach zhodli, že je stále veľa vecí na zlepšenie. Najväčší problém je podľa nich s vymožiteľnosťou práva. „Je to katastrofa,“ konštatuje A. Leontiev. Je podľa neho potrebné zmeniť mentalitu súdnictva, čo môže trvať dlho.

Medzi opatrenia, ktoré by Slovensko ešte malo zaviesť zaradil zavedenie spoločností s ručením obmedzeným s minimálnym základným imaním. „Základné imanie neovplyvňuje schopnosť firmy ručiť za svoje záväzky,“ vysvetľuje. Zmeniť by sa podľa neho mal i vzťah off shore spoločností a verejnej správy pri verejných obstarávaniach. A ako ďalšiu oblasť na reformu odporúča pracovné právo, ktoré by sa malo podľa neho liberalizovať.

R. Kičina pridáva, že by sa malo zaviesť hodnotenie práce sudcov, ktoré by umožňovalo urobiť rozdiel medzi kvalitou ich výkonov. Ďalšou oblasťou je prepojenie informačných systémov verejnej správy, čo by umožnilo podnikateľom dodávať informácie len raz namiesto viacnásobných duplicít ako dnes. „A malo by sa zreformovať vzdelávanie po vzore napríklad severských štátov alebo i Poľska,“ dodáva.

Viedenský advokát G. Waldendorff uzatvára, že Slovensko je príkladom toho, že keď sa právny systém formuje nanovo, môže sa dostať v niektorých oblastiach do lepšieho stavu, ako v krajinách, kde sa vyvíja dlhodobo a postupne. Príkladom podľa neho je práve snaha o transparentnosť verejnej správy. Štátne zákazky sa napríklad v Rakúsku nezverejňujú a z rozhodnutí súdov je verejne dostupná len ich časť.

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Dane

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 15.03.2016 00:00 Rozmýšľate o prechode zo živnosti na s.r.o.? Jednoznačná odpoveď neexistuje

Na začiatku podnikania riešia budúci podnikatelia častokrát dilemu, či si založiť živnosť, alebo sa rozhodnúť pre spoločnosť s ručením obmedzeným. Na túto otázka nie je ľahká odpoveď. Treba vždy zohľadniť konkrétne podmienky daného podnikateľa. Ponúkame niekoľko rád, podľa ktorých sa môžno lepšie zorientovať. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 26.02.2016 00:00 Podávate ako finančný sprostredkovateľ daňové priznanie po prvý krát? Ponúkame niekoľko rád

Blíži sa termín podania daňového priznania. Hoci finanční agenti nie sú živnostníci, daňové povinnosti, sa ich týkajú rovnakou mierou. Pozreli sme sa preto na to, aké možnosti majú sprostredkovatelia pri platení daní. Rady ocenia najmä nováčikovia, ktorí si budú daňové priznanie podávať prvý krát. Vedeli ste napríklad, že výdavok na kávu, či čaj s klientom si z daní odrátať nemôžete? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 24.02.2016 00:00 Daňové priznanie 2015 - zmeny, novinky, limity

Novela Zákona o dani z príjmov účinná od začiatku roka 2015 priniesla rozsiahle zmeny. Niektoré z týchto zmien boli v priebehu uplynulého roka opätovne pozmenené, resp. spresnené. Prinášame prehľad najvýznamnejších zmien, na ktoré by ste nemali zabudnúť pri príprave daňových priznaní za minulý rok.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 10.02.2016 00:00 10 zmien, ktoré požadujú podnikatelia od novej vlády

Predvolebná kampaň je v plnom prúde. Politické škandály sa odkrývajú jedne za druhým. Prím v súčasnosti hrá štrajk učiteľov, ktorý sa zmenil na občiansku aktivitu. My v investujeme.sk však chceme zostať pri ekonomike. Myslíme si, že v podmienkach na podnikanie je stále čo zlepšovať a veľa problémov, ktoré treba riešiť. Prinášame preto zoznam desiatich opatrení, ktorých splnenie od novej vlády požadujú podnikatelia, v tomto prípade zastúpení Podnikateľskou alianciou Slovenska. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Dane

22.06.2016 12:31 Od júla sa mení výška odvodov do Sociálnej poisťovne

Za júl už budú musieť samostatne zárobkovo činné osoby platiť novú výšku odvodov do Sociálnej poisťovne. Vychádzať sa bude z ich minuloročných príjmov. Prvý krát treba odvody v novej výške zaplatiť do 8. augusta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.06.2016 08:30 Zamestnávateľov čakajú nové administratívne povinnosti

Nový zákon o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb prinesie podľa spoločnosti Deloitte množstvo nových povinností pre zahraničných aj slovenských zamestnávateľov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

02.06.2016 11:37 Priemerná daň malých firiem a živnostníkov v marci predstavovala 785 eur

Najvyššiu daň platili malé firmy v Žilinskom kraji, naopak najmenšiu Prešovskom. Rozdiel predstavuje až 200 eur. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

02.06.2016 10:01 Daňové priznanie ešte musí podať 158 tisíc firiem

Trojmesačný odklad oproti riadnemu marcovému termínu uplynie 30. júna. Daňovú povinnosť si nesplnilo ešte 158 tisíc firiem. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

01.06.2016 14:21 Európska komisia upozorňuje Slovensko na prílišnú administratívnu zaťaž podnikateľov

Slovensko potrebuje čo najskôr zlepšenie podnikateľského prostredia, aby si udržalo ekonomický rast, zvýšilo zamestnanosť a pomohlo rozvoju malých a stredných podnikov, najmä v ekonomicky slabých regiónoch, konštatuje to Európska komisia, ako aj Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS).  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Dane za posledných 14 dní

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »