Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu

Slovensko za uplynulých desať rokov urobilo veľký pokrok. Krajina prekonala niekoľko míľnikov, ktoré ju posunuli na kvalitatívnu inú úroveň. Spolu s právnikmi z kancelárie TaylorWessing sme sa pozreli na desať najdôležitejších udalostí uplynulých desiatich rokov, ktoré zmenili tvár Slovenska z pohľadu biznisu.

„Uplynulých desať rokov sme prešli zmenami, ktoré sa v iných krajinách možno udejú za tri – štyri desaťročia. Vstup do EU a zavedenie spoločnej meny boli najviditeľnejšie z nich,“ konštatuje partner a advokát v právnickej kancelárií Andrej Leontiev. Ide o posun v európskej integrácií, ale i čistenie biznisu a pokusy o transparentnosť verejnej správy.

„Najpozitívnejšie zmeny sú tie, ktoré neboli čistým preberaním legislatívy EÚ, ale zohľadňovali osobitné problémy Slovenska. Sú medzi nimi aj také, ktoré dokonca dokázali zo Slovensko urobiť vzor nielen pre nové, ale aj staré členské štáty. Medzi také určite patrí reforma záložného práva, daňová reforma, úprava obchodného registra, či zverejňovanie zmlúv a súdnych rozhodnutí na internete“ naznačuje dopĺňa partner a advokát Radovan Pala.

1. Reforma záložného práva

Podľa A. Leontieva je to jedno z najdôležitejších opatrení, ktoré ovplyvnili podnikanie a ktoré nie je často dostatočne docenené. „Bez reformy by nemohol fungovať úverový trh a teda aj podnikanie,“ hovorí.

Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1. januára 2003 zaviedla tzv. register záložných práv k hnuteľným veciam a tiež pohľadávkam. Zmyslom tejto modernej úpravy bol poskytnúť dostatočné zabezpečovacie prostriedky pre banky bez toho, aby sa podnikatelia museli vzdať držby založených vecí – často tvoriace ich hlavné výrobné zdroje.

„Ešte dnes je úprava tak dobrá, že výrazne znižuje právne riziká veriteľov a títo musia v zásade dbať „už“ iba na ekonomické parametre,“ hovorí R. Pala.

2. Daňová reforma z roku 2004

Daňová reforma z roku 2004 bola určite najznámejšou a aj medzinárodne najpopulárnejšou slovenskou reformou. Nový daňový systém vstúpil do účinnosti od 1. januára 2004, teda tesne pred rozšírením EÚ. Najdôležitejším znakom bolo zavedenie jednotnej daňovej sadzby (19%) pre dane z príjmov a DPH, zrušenie viacerých menej dôležitých daní a tiež zrušenie dane z dividend.

„Rozdiel medzi napríklad rakúskou a slovenskou sadzbou dane vo výške šiestich percent nie je ten najdôležitejší. Išlo aj o podstatné zjednodušenie daňového systému ale najmä o deklaráciu, že Slovensko chce byť prvé a dravé,“ hodností spätne partner TaylorWessing pôsobiaci vo Viedni Georg Waldendorff.

R. Pala rekapituluje: „Ako náhle sa po uplynutí roku 2004 stalo zrejmým, že sa naozaj nebudú platiť žiadne dane z dividend a sadzby sú v rozumnej výške, v tom čase nižšej ako v okolitých štátoch, Slovensko zaznamenalo jedinečnú vlnu prílivu zahraničných investícií.“

3. Formuláre a zápisy do Obchodného registra do 5 dní

Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť nový zákon o obchodnom registri. Základným cieľom bolo zrýchliť a zjednodušiť zápis firiem do obchodného registra. Ambiciózny cieľ, aby registrové súdy stíhali zapisovať nové firmy do piatich pracovných a aby formulár na zápis bol použiteľný aj pre neprávnikov, sa podaril.

„Prijatie tejto úpravy bolo základným predpokladom pre vytvorenie prijateľného prostredia na začatie podnikania bežných zahraničných investorov. Stav, ktorý dovtedy panoval, vyhovoval iba tým, ktorí z neho nekalým spôsobom profitovali,“ myslí si R. Pala.

„Napriek tomu, že úprava nie je optimálna, lebo napríklad nebráni niektorým nesprávnym zápisom, je potrebné zdôrazniť, že pri stave slovenského súdnictva nebolo možné mať oba dôležité prvky – rýchlosť aj absolútnu materiálnu kontrolu podaní. To, že sa zákonodarca odvážil dať prednosť rýchlosti je kompromis, ktorý však zabezpečil skutočné fungovanie registra. Dnes si mnoho ľudí ani nevie predstaviť, že by mali na zápis vzniku spoločnosti alebo zmien čakať niekoľko mesiacov,“ pridáva A. Leontiev.

4. Vstup Slovenska do Európskej únie

K Európskej Únii sa 1. mája 2004 pripojilo desať krajín – Cyprus, Česká republika, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko. Pri tomto znovu zjednotení Európy, ktorú desaťročia delila studená vojna, sa hranice Únie posunuli takmer o tisíc kilometrov na východ. Okrem zásadného geopolitického a ekonomického rozmeru mal tento krok výrazný vplyv na právny poriadok Slovenskej republiky.

Nevyhnutnosť úpravy právneho poriadku pred vstupom do EÚ ako aj následne prijímaná európska legislatíva s priamym účinkom na Slovensku, predstavuje vo všeobecnosti kvalitatívny posun k lepšiemu.

„Prvých desať rokov existencie Slovenskej republiky bolo podnikateľské prostredie formované najmä základnými reformami. Tieto boli schválené často veľmi rýchlo, ešte v rámci prechodu na trhové hospodárstvo. Vstup do EÚ vyžadoval ešte väčšiu schopnosť prispôsobovať sa neustálym zmenám, keďže veľká časť regulácie sa už nepripravuje na Slovensku. Práve táto pripravenosť nielen včas reagovať, ale aj predvídať zmeny prostredia je dnes mimoriadne dôležitým faktorom podnikateľského úspechu,“ konštatuje R. Pala.

„Z dlhodobého hľadiska bolo pre Slovensko najdôležitejšie, že vstupom do EÚ získala akákoľvek diskusia o zmenách právneho alebo podnikateľského prostredia vyšší štandard,“ domnieva sa Leontiev.

5. Špeciálny súd

Od 1. septembra 2004 bol zriadený Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorý sa následne v roku 2009 zmenil kvôli nálezu Ústavného súdu SR na Špecializovaný trestný súd. Účelom právnej úpravy bolo vytvoriť špecializované orgány na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov.

“Pozitívne hodnotíme s týmto súvisiacu špecializáciu sudcov a prokurátorov. Spolu s ich zvýšenou ochranou a lepším finančným ohodnotením možno pozorovať väčšiu chuť riešiť komplikované a zložité prípady organizovaného zločinu,” hovorí R. Pala.

“Čo je z pohľadu Slovenska zásadné je snaha o prelomenie miestnych väzieb, ktoré môžu ovplyvniť odhaľovanie, vyšetrovanie a prípadne aj samotné súdne konanie v prípadoch závažného korupčného správania v spoločnosti,“ pokračuje advokát A. Leontiev.

6. Nový zákon o konkurze

V roku 2005 bol prijatý nový Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Tento nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2006 s výnimkou určitých ustanovení.

Hlavným cieľom zákona bolo odstrániť existenciu tzv. konkurznej mafie, ktorá dokázala aj zdravý podnik poslať do konkurzu a prostredníctvom správcu ho následne ovládnuť a vyprázdniť. Tento cieľ sa podarilo naplniť – za cenu toho, že de facto zrušila veriteľské konkurzy. Až novela z roku 2011 priniesla veriteľom účinnú možnosť podávania návrhov na vyhlásenie konkurzov dlžníkov, ktorí sú platobne neschopní.

„Bez prijatia nového zákona o konkurze by sme boli veľmi neatraktívnou destináciou pre investorov. Stále by existovalo riziko, že úspešného podnikateľa oberie o firmu partia dobre zohratých bielych golierov,“ upozorňuje R. Pala.

Jeho kolega dodáva, že „z dnešného pohľadu je zrejmé, že nový zákon mal veľa nedostatkov a bol „do dobrého počasia“, kedy riešenie úpadku nebolo primárnym problémom. Napriek tomu jeho prijatie zaviedlo nový, o kategóriu vyšší, štandard konkurzného práva na Slovensku.“

7. Katasterportál na internete

Katastrálny portál umožňuje od roku 2007 online a bezplatný prístup k údajom katastra nehnuteľností. Základné informácie je teda možné získať okamžite a bez návštevy príslušného pracoviska katastra a bez zložitej korešpondencie.

„Dedičstvom minulého režimu, ktorý v predstave postupného zániku súkromného vlastníctva v podstate zrušil riadne vedenie katastrálnej evidencie bola nespoľahlivosť a neúplnosť katastrálnej evidencie. Katastrálny portál bol prvým krokom smerom k otvoreniu katastra kontrole verejnosti, čo samozrejme môže urýchliť aj ďalšie potrebné kroky smerom k jeho úplnej digitalizácii,“ myslí si Pala.

Podľa jeho kolegu bolo ďalším dôležitým krokom zavedenie takzvaných zrýchlených vkladov v roku 2004, čo obmedzilo korupciu a znížilo právnu neistotu.

8. Prijatie Eura

Po tom, ako Rada Európskej únie definitívne potvrdila prijatie Slovenska do eurozóny a stanovila tzv. konverzný kurz na úrovni EUR 1,– = 30,1260 Sk, sa Slovenská republika dňom 1. januára 2009 stala v poradí 16. krajinou eurozóny.

„Zavedenie Eura odstránilo pre zahraničných podnikateľov na Slovensku najmä kurzové riziká. Výroba na Slovensku na export sa stala výhodnejšia, z čoho profitoval najmä automobilový a elektrotechnický priemysel. Okrem psychologického efektu „jednej európskej peňaženky“, prinieslo Euro spolu s jednotným európskym trhom slovenským občanom možnosť ľahšie porovnávať a tiež lacnejšie nakupovať produkty v zahraničí. Aj pre európske obchodné siete začalo byť Slovensko atraktívnejšie,“ uviedol Leontiev.

Viedenský advokát G. Waldendorff dodáva, že jednotná mena znamenala i veľkú psychologickú výhodu. Keď sa malí a strední podnikatelia rozhodujú o investícií, pôsobí na nich prostredie so spoločnou menou oveľa istejšie, hovorí.

Výkonný riaditeľ Podnikateľskej asociácie Slovenska Robert Kičina dodáva, že euro je jedným z hlavných argumentov pri ponuke investičných možností na Slovensku ešte i dnes.

9. Zverejňovanie zmlúv na internete

Jedným z najlepšie hodnotených protikorupčných opatrení vlády v rokoch 2010 – 2012 bolo povinné zverejňovanie zmlúv na internete. Dovtedy nevídaná otvorenosť a vysoká miera verejnej kontroly obchodných vzťahov štátu a súkromného sektora bola zásadným krokom v boji proti korupcii.

„Zverejňovanie zmlúv, faktúr a objednávok je okrem boja proti korupcii dôležité aj pri odhaľovaní nehospodárneho nakladania s prostriedkami štátu a obchádzania verejného obstarávania. Na druhej strane je v záujme všetkých slušných úradníkov aj podnikateľov, aby týmto spôsobom mohli vyvrátiť „útoky“ politických oponentov alebo konkurencie,“ konštatuje Leontiev.

Občania vďaka tomuto opatreniu môžu sami vykonávať kontrolu nad použitím verejných prostriedkov, čo umožňuje kontrolovať viac, rýchlejšie a lacnejšie, ako stovky štátnych úradníkov.

R. Kičina uvádza, že okrem toho, kto vyhral je možné zistiť, či sa jeden podnikateľ neopakuje medzi víťazmi rovnakého štátneho úradu, alebo či úrad umelo nedelí zákazky na menšie, aby sa vyhol podmienkam zákona o verejnom obstarávaní. „No podľa našich prieskumov ide na úplatky i tak 13 percent hodnoty zákazky,“ konštatuje.

10. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete

Od 1. januára 2012 sú povinné na internete zverejňované všetky súdne rozhodnutia na Slovensku. Súdy sú povinné zverejňovať právoplatné meritórne rozhodnutia, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu. Lehota na zverejnenie je 15 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo odo dňa vyhotovenia rozhodnutia. Dodnes bolo zverejnených skoro milión súdnych rozhodnutí.

„Právnu úpravu treba vnímať vo svetle tzv. „otvárania justície verejnej kontrole“. Zverejňované rozhodnutia predstavujú v prvom rade „vizitku“ sudcov. Dobre odôvodnené rozhodnutie, s použitím judikatúry slovenských súdov, ale aj Súdneho dvora EÚ, správnej aplikácie európskeho práva, riadne vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi, je presne to, na čo by mal mať právo byť každý sudca hrdý,“ hovorí Pala.

„Je napríklad možné fulltextové vyhľadávanie nielen podľa predmetu konania, ale aj podľa mena advokáta alebo názvu právnickej osoby vystupujúcej v konaní. Okrem zjednocovania súdnej praxe môže takýto „justičný röntgen“ ukázať prípady, kedy je spoločnosť opakovane žalovaná za určité opakujúce sa konanie. Videli sme takto aj prípady, kde niektorý advokát má u konkrétneho súdu alebo sudcu až neprimerane vysokú „úspešnosť“ vyhratých sporov,“ dopĺňa A. Leontiev.

Nekončiaci zoznam

Právnici ako i R. Kičina sa však napriek pokrokom v uvedených oblastiach zhodli, že je stále veľa vecí na zlepšenie. Najväčší problém je podľa nich s vymožiteľnosťou práva. „Je to katastrofa,“ konštatuje A. Leontiev. Je podľa neho potrebné zmeniť mentalitu súdnictva, čo môže trvať dlho.

Medzi opatrenia, ktoré by Slovensko ešte malo zaviesť zaradil zavedenie spoločností s ručením obmedzeným s minimálnym základným imaním. „Základné imanie neovplyvňuje schopnosť firmy ručiť za svoje záväzky,“ vysvetľuje. Zmeniť by sa podľa neho mal i vzťah off shore spoločností a verejnej správy pri verejných obstarávaniach. A ako ďalšiu oblasť na reformu odporúča pracovné právo, ktoré by sa malo podľa neho liberalizovať.

R. Kičina pridáva, že by sa malo zaviesť hodnotenie práce sudcov, ktoré by umožňovalo urobiť rozdiel medzi kvalitou ich výkonov. Ďalšou oblasťou je prepojenie informačných systémov verejnej správy, čo by umožnilo podnikateľom dodávať informácie len raz namiesto viacnásobných duplicít ako dnes. „A malo by sa zreformovať vzdelávanie po vzore napríklad severských štátov alebo i Poľska,“ dodáva.

Viedenský advokát G. Waldendorff uzatvára, že Slovensko je príkladom toho, že keď sa právny systém formuje nanovo, môže sa dostať v niektorých oblastiach do lepšieho stavu, ako v krajinách, kde sa vyvíja dlhodobo a postupne. Príkladom podľa neho je práve snaha o transparentnosť verejnej správy. Štátne zákazky sa napríklad v Rakúsku nezverejňujú a z rozhodnutí súdov je verejne dostupná len ich časť.

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu

Desať zmien, ktoré posunuli Slovensko dopredu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Dane

Peter Furmaník ml. | 22.11.2016 00:00 Čo sa zmení v daniach v roku 2017

Šokujúce zvýšenie paušálnych výdavkov, zvýšenie odvodových stropov pre lepšie zarábajúcich a nahradenie zdravotných odvodov z dividend daňou z príjmu. To sú asi najviditeľnejšie daňové novinky pre budúci rok. Jeden štedrý plus, jeden nesystémový mínus a jeden krok z kaluže do blata.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0
investujeme-300-250

Redakcia | 26.10.2016 00:00 Od budúceho roku začnú platiť masívne daňové zmeny

S účinnosťou od Nového roku sa chystajú viaceré zásadné zmeny v daniach. Okrem všeobecne pozitívne prijatého zvýšenia paušálnych výdavkov sa zmeny týkajú aj zdaňovania dividend, transferového oceňovania a nadmerného odpočtu DPH. O tom, na aké najdôležitejšie zmeny je potrebné sa pripraviť od nového roka, a a aký vplyv to bude mať na podnikateľov, informuje poradenská spoločnosť Accace. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.10.2016 00:00 Ako dopadne bitka ministerstva financií a komerčných poisťovní?

Štát vyhlásil vojnu poisťovniam. Ohlásil legislatívny zámer zdaniť tržby poisťovní z majetkového poistenia sadzbou osem percent. Poisťovne sa bránia, no štát im vytýka prílišné zisky. Celá správa »

Komentárov: 5 / 5 Posledný komentár: 27.10.2016 17:28

Katarína Muchová | 13.10.2016 00:00 Slovenský rozpočet na budúci rok je málo ambiciózny

Slovenská vláda chce deficit svojho hospodárenia postupne znižovať. Už o tri roky by mohol byť rozpočet prebytkový. Doteraz dobré správy. Lenže vláde sa jej plány plniť nedarí. Tento rok prerobí viac, ako chcela, navyše prebytok si naplánovala dosiahnuť presne v predvolebnom roku, kedy sa tradične šetrí veľmi ťažko. Dočká sa teda Slovensko konečne vytúženého vyrovnaného rozpočtu? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 22.09.2016 00:00 Nižšie dane sú fajn, ale čo zato...

Slovenská vláda včera prekvapila. V balíku oznámila viacero daňových zmien priaznivých pre podnikanie. Prilepšia si živnostníci, ale i právnické osoby. No všetko je jednoznačné. Pohoršia si komerčné poisťovne a finanční sprostredkovatelia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Dane

01.12.2016 12:39 Strop na zdravotné odvody od budúceho roka zanikne

Ľudia s príjmom nad 4 290 eur budú od nového roka na zdravotných odvodoch platiť viac. Dôjde totiž k zrušeniu maximálneho vymeriavacieho základ pre výpočet tejto dávky. Štát očakáva príjem vo výške 82 mil. eur. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

29.11.2016 12:03 Daňové licencie zaniknú od roku 2018

Podľa novely zákona o dani z príjmov, ktorú minulý týždeň schválila Národná rada SR, dôjde od roku 2018 k zrušeniu daňových licencií, alebo inak povedané dane zo straty.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

11.11.2016 16:22 Poisťovne vyzývajú na stiahnutie novely o poisťovníctve

Slovenská asociácia poisťovní vyzýva vládu, aby stiahla návrh novely zákona o poisťovníctve v tejto podobe stiahla z rokovania parlamentu. Dôvodom má byť jej protiústavnosť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

07.11.2016 15:11 Príjmy Sociálnej poisťovne stúpli medziročne o 6,74 %

Sociálna poisťovňa vybrala od januára do októbra od ekonomicky aktívneho obyvateľstva poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 5,7 miliardy eur.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

03.11.2016 10:34 Solidární daň v roce 2017

Lidé s vyššími příjmy platí i solidární daň. Limit pro placení solidární daně se pro rok 2017 zvyšuje, při stejném příjmu se tedy zaplatí na solidární dani méně. Které příjmy podléhají solidární dani a které nikoliv?  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Anketa

Myslíte si, že nové Opatrenie pribrzdí úverový trh?

Áno. (50%)
 
Nie. (17%)
 
Neviem. (33%)
 Spolu hlasovalo 6 čitateľov

Najčítanejšie články z Dane za posledných 14 dní

Peter Furmaník ml. | 22.11.2016 00:00 Čo sa zmení v daniach v roku 2017

Šokujúce zvýšenie paušálnych výdavkov, zvýšenie odvodových stropov pre lepšie zarábajúcich a nahradenie zdravotných odvodov z dividend daňou z príjmu. To sú asi najviditeľnejšie daňové novinky pre budúci rok. Jeden štedrý plus, jeden nesystémový mínus a jeden krok z kaluže do blata.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »