Druhý pilier potrebuje ústavnú istotu

Vládny návrh zmien v druhom dôchodkovom pilieri prešiel v parlamente prvým čítaním, ale voči súčasnej podobe zmien majú výhrady aj predstavitelia vládnej OKS. Opozičný SMER dodáva, že keď sa dostane do vlády, nevylučuje ďalšiu korekciu. Pritom práve nejednotnosť politických lídrov zneisťuje sporiteľov a škodí stabilite systému.

Minister práce Jozef Mihál postavil zmeny na automatickom vstupe absolventov škôl, zrušení garancií v dvoch fondoch, v predĺžení obdobia na sledovanie výkonnosti v garantovanom fonde a vytvorení štvrtého – indexového fondu. Predovšetkým zrušenie garancií vyvolalo nesúhlas premiérky i najväčšej DSS-ky. Návrhu vyčítali, že väčšina sporiteľov by prišla o garancie automaticky. OKS, ktorá Mihálov návrh podporila v prvom čítaní, ešte plánuje tému garancií otvoriť v ďalších čítaniach.

Vyšší výnos bez garancií?

Šéf rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál verí, že zrušenie garancií uvoľní portfólio manažérom ruky a porastie zhodnotenie. Výkonný riaditeľ  The Benchmark Research and Constultansy Michal Nalevanko je skeptický. Odstránenie garancií a uvoľnenie investičných pravidiel nemusí podľa neho automaticky znamenať aj výrazne  vyššie výnosy. Ako príklad uvádza tretí - dobrovoľný dôchodkový systém, ktorý funguje na podobnom princípe ako druhý pilier, ale s voľnejšími rukami pre správcov: Podľa štatistík centrálnej banky dosiahli DSS v minulom roku pri správe konzervatívnych, rastových a vyvážených dôchodkových fondov výnosy od 0,8 do 1,9 %. Interval výnosov bol identický pre všetky fondy, v priemere však sporitelia dosiahli výnos 1,2 %. Liberálnejšie upravený dobrovoľný systém dosiahol len o málo lepšie výsledky. Výnosy v príspevkových fondoch, ktorých účelom je aktívne zhodnocovanie na finančnom trhu, zarobili v roku 2010 v priemere 1,9 %, prísnejšie regulované (no stále bez explicitných garancií) výplatné fondy zarobili 1,5 %.“ Ako dodáva, že samotné DSS-ky nebudú môcť veľmi riskovať, pretože aj v rizikovejších fondoch ostanú rizikovo averzní sporitelia.

Za mýtus považuje tvrdenie, „že ľudia garancie nechcú, pretože keď pôvodne vstupovali do druhého piliera, žiadne v ňom neboli.“   Nalevanko pripomína, že už pri vzniku druhého piliera existovali takzvané mäkké garancie, keď sa výnos najslabšieho fondu nesmel výrazne líšiť od výnosového benchmarku pri ostatných fondoch rovnakého typu.

Chýbajúca istota

Okrem Mihálovho návrhu mali na stole poslanci aj protinávrh opozičného SMERu – SD. Ten chcel ponechať dobrovoľný vstup do druhého pilieru s možnosťou rozhodnutia do 33 rokov, povinné garancie vo všetkých troch fondoch, pričom výkonnosť by sa neposudzovala v polročnom ale v 5-ročnom cykle. Po zamietnutí svojho návrhu nevylúčil SMER, že keď sa dostane do vlády, svoje návrhy opäť prednesie. V praxi by to znamenalo ďalšiu zmenu v systéme.  

Časté zmeny však systému nepomáhajú. Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky František Palko poznamenáva, že politici pri zmenách málo počúvajú názory pragmatikov. Na podobe dôchodkového sporenia by sa podľa neho malo dohodnúť celé politické spektrum, pričom za ideálne považuje potvrdenie druhého piliera ústavným zákonom, na ktorom by sa musela dohodnúť koalícia s opozíciou. „Zvlášť pri druhom pilieri platí, že ak má byť úspešný, tak je nevyhnutné, aby mu ľudia verili. Tí, ktorí ako prví majú pozitívne vplývať na jeho dôveryhodnosť sú politici, ktorí v poslaneckých laviciach rozhodujú o tom, ako má vyzerať. Avšak už niekoľko rokov sme my sporitelia divákmi toho, ako sa politici predbiehajú v znižovaní jeho dôveryhodnosti. Súčasní vládni predstavitelia nám hovoria o „veľkej dôchodkovej lúpeži“ a tí minulí vládni nám hovorili o tom, koľko nám druhý pilier vzal. Suma-sumárum, stále je to o tom istom. Je už čas, aby druhý pilier a vôbec celý penzijný systém sa stal stabilným a teda výsledkom spoločenskej zhody naprieč politického spektra."

Druhý pilier potrebuje ústavnú istotu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet