Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

Údaje z ekonomík eurozóny nasvedčujú blízkej zmene politiky ECB. Očakáva sa, že banka pustí do obehu nové eurá po vzore amerického Fedu, čo zamieša karty s cenami a kurzom. V konečnom dôsledku by to znamenalo pokles kurzu eura ale aj rast cien tovar, služieb a cien akcií. Aké budú dôsledky pre konečného spotrebiteľa sa pokúšame načrtnúť.

Európska centrálna banka (ECB) hovorí o možnom ďalšom uvoľnení menovej politiky už niekoľko mesiacov. Centrálni bankári však takmer nikdy nezabúdajú dodať, že k takémuto kroku sú odhodlaní len v prípade, ak si to situácia bude vyžadovať. Azda v každej centrálnej banke tradične existujú dva prúdy, resp. dve názorové skupiny. Jednou sú tzv. jastrabi, ktorí sú skôr zástancami vyšších sadzieb a prísnejšej menovej politiky. Druhou skupinou sú holubice, a teda centrálni bankári naklonení nižším sadzbám, voľnej menovej politike či monetárnym stimulom.

Výnimkou nie je ani ECB, ktorá má najbližšie zasadnutie v kalendári poznačené už na tento štvrtok 8. mája. Hoci na tomto zasadnutí zlomový krok v podaní ECB neočakávame, od kvantitatívneho uvoľňovania v európskom podaní zrejme ďaleko nie sme.

ECB v minulosti štátne dlhopisy nakupovala v rámci dnes už neaktívneho programu SMP. ECB drží dlhopisy nakúpené v rámci tohto programu do splatnosti. To znamená, že hoci už dva roky bondy na sekundárnom trhu neskupuje, stále drží tie, ktoré nezmaturovali a to v hodnote viac ako 167 mld. eur. Keďže zámerom ECB bolo neovplyvniť programom SMP úroveň likvidity, v pravidelných týždenných operáciách peniaze z trhu v zodpovedajúcom objeme sťahovala prostredníctvom sterilizačných operácií. Práve tým sa operácie ECB líšili od kvantitatívneho uvoľňovania v podaní Fed-u.

Pokiaľ by ECB skutočne pristúpila k nesterilizovaným nákupom štátnych dlhopisov, efektov by to prinieslo viacero. Dopyt po štátnych dlhopisoch zo strany centrálnej banky by tlačil výnosy z nich nadol, a teda by nepriamo priniesol nižšie náklady na obsluhu dlhu pre dotknuté štáty. Predstavitelia ECB však tvrdia, že prípadné nákupy by sa týkali len dlhopisov zodpovedne hospodáriacich krajín. A prerozdelenie nakupovaných dlhopisov by sa mohlo odvíjať aj od toho, aký podiel majú krajiny na upísanom kapitáli ECB. Pre ilustráciu, ten slovenský dosahuje 0,77 %.

Nákupy štátnych dlhopisov z peňazí, ktoré ECB v podstate „vytvorí z ničoho“, by mali tiež za následok nárast úrovne nadmernej likvidity v eurozóne. Tá sa na konci apríla dostala pod hladinu sto miliárd eur a hoci aktuálne dosahuje viac ako 170 mld. eur, stále je o cca sto miliárd eur nižšia než na prelome rokov 2013 a 2014. Vyššia nadbytočná likvidita v eurozóne by mohla na jednej strane stlačiť nadol trhové úrokové sadzby a na druhej strane tiež zvýšiť inflačné očakávania do budúcnosti.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla v apríli 2014 podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,7 %. Cenový rast v eurozóne je tak v súčasnosti takmer trikrát nižší, než je cieľ ECB stanovený na úrovni tesne pod dvomi percentami. Hoci ECB zatiaľ hrozbu deflácie veľmi nepripúšťa, nevidí ani včasný návrat inflácie k cieľu. Podľa aktuálnych prognóz očakáva ECB infláciu pod svojím cieľom až do konca roka 2016.

Prípadné spustenie kvantitatívneho uvoľňovania v podaní ECB by malo takmer s istotou za následok oslabenie eura. Slabšie euro by na jednej strane mohlo pomôcť exportérom a na strane druhej by mohlo taktiež prispieť k zvýšeniu inflačných očakávaní. Prostredníctvom drahšieho importu by sme si totiž infláciu „doviezli“.

Všetko nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa začnú čoskoro roztvárať. Zatiaľ čo ECB je na najlepšej ceste menovú politiku uvoľniť, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie už na začiatku budúceho roku. A zatiaľ čo základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 pravdepodobne stále v blízkosti nuly, úrokové sadzby v USA by sa podľa odhadov tamojších centrálnych bankárov mohli dostať na úroveň jedného percenta. Klasické poučky pritom hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať. A to je alebo skôr bude aj tento prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí pravdepodobnejšie posilňovanie amerického dolára voči euru než naopak.

Slabšia mena ekonomike pomáha. No nie jednoznačne

Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia.

Pomerne silné euro v súčasnosti robí vrásky na čele európskym exportérom, ktorých produkcia sa skrz silnejšie euro stáva pre zahraničných odberateľov drahšou. Exportéri tak buď kvôli vyšším cenám čelia nižšiemu dopytu spoza hraníc, alebo sú nútení svoju produkciu zlacňovať na úkor vlastných marží. Naopak, posilňujúce euro môže byť výhodné pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na zahraničnom „neeurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje na trh eurozóny. No a podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči doláru či iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba tiež zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje, teda hedžuje.

Ako by prípadné oslabenie kurzu eura ovplyvnilo našu ekonomiku? Viac ako tretinu zahraničného obchodu Slovenska uskutočňujú naši exportéri a importéri s partnermi z krajín eurozóny a kurzové výkyvy sa ich teda až natoľko nedotýkajú. Spomedzi krajín mimo eurozóny, avšak v rámci EÚ, obchodujeme v najväčšej miere s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. So všetkými menovanými krajinami máme pritom aktívne saldo obchodnej bilancie, a teda do nich viac vyvážame, než z nich dovážame. V prípade oslabenia eura voči týmto regionálnym menám by tak exportéri mohli pocítiť slabšie euro ako výhodu, keďže zo Slovenska vyvezené tovary  by sa v týchto krajinách stali lacnejšími. Naopak importéri sa slabšiemu euru asi nepotešia, keďže im predraží vstupy nakupované v zahraničí.

Spomedzi krajín mimo EÚ v najväčšej miere obchodujeme s Ruskou federáciou, Južnou Kóreou a Čínou v menšej miere aj s USA. V prípade prvých troch spomínaných ekonomík dlhodobo platí, že z týchto krajín viac dovážame než do nich vyvážame a vykazujeme teda s nimi pasívne obchodné saldo. Naopak s USA máme už niekoľko rokov aktívnu obchodnú bilanciu, teda do tejto krajiny viac vyvážame, než z nej dovážame.

Pohyby menových kurzov cítia aj naše peňaženky

Hoci my, bežní obyvatelia, si výkyvy v kurze eura na devízovom trhu až tak neuvedomujeme, každého z nás sa kurzový vývoj môže určitým spôsobom dotknúť. Oslabením eura voči inej mene (či už americkému doláru, českej korune či tureckej líre) sa nákupy v danej zahraničnej krajine stávajú pre Slovákov drahšími a teda menej atraktívnymi. Podobne, ak sa Slovák rozhodne stráviť napríklad predĺžený víkend v Maďarsku či Českej republike, tak oslabením eura voči susedným menám ho pobyt vyjde o niečo drahšie. Rovnako aj oslabenie eura voči menám krajín, ktoré patria medzi vychytené dovolenkové destinácie, môže mať za následok predraženie našej letnej dovolenky. Kurzový vývoj však pozorne sledujú aj tí Slováci, ktorí pracujú v okolitom „neeurovom“ zahraničí, no svoju výplatu míňajú na Slovensku. 

Obdobia silnejšieho eura Slováci už tradične využívajú na nákupnú turistiku za hranicami. Tá však našej ekonomike vôbec neprospieva. Zatiaľ čo my sa tešíme z úspory niekoľkých eur, minuté peniaze sa do čísel slovenskej ekonomiky nezarátajú. Zarobiť totiž dáme a tržby zvýšime obchodníkom v okolitých krajinách a nepriamo prostredníctvom daní aj ich štátnej kase. Naposledy sa téma nákupnej turistiky dostala na pretras začiatkom marca v súvislosti s oslabujúcim maďarským forintom. Ešte väčšie výjazdy za nákupmi ale spôsobila na jeseň roku 2013 česká centrálna banka intervenciami proti českej korune. Pre Slovákov tento krok znamenal, že zo dňa na deň dostali v banke či zmenárni za každé euro o korunu viac.

Kurzové výkyvy sa nás dotýkajú aj vtedy, ak máme nejaké úspory v inej mene ako je euro. Ak má Slovák časť svojich úspor uloženú napríklad v amerických dolároch, tak v prípade oslabenia eura sa jeho úspory v prepočte do eur zhodnocujú. Teda ak má človek napríklad v banke uložených 1 000 USD, tak pri kurze 1,40 EURUSD má v prepočte na eurá 714 EUR, no pri kurze 1,30 EURUSD (teda pri slabšom eure) zodpovedá tých istých tisíc dolárov sume takmer 770 EUR.

Dopady vývoja kurzu eura

Posilňujúce euro

Oslabujúce euro

Vývoz výrobkov mimo eurozónu

drahší

lacnejší

Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny

lacnejší

drahší

Inflácia „ruka v ruke“ s vývojom eura

spomaľuje

zrýchľuje

Úspory v cudzej mene

znehodnocujú

zhodnocujú

Dovolenka mimo eurozóny

lacnejšia

drahšia

Dovolenka zahraničných turistov v SR

drahšia

lacnejšia

Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR

klesajú

rastú

Nákupná turistika v okolitých krajinách

oplatí sa viac

oplatí sa menej

Zdroj: analytický tím Poštovej banky

Autorka je analytička Poštovej banky

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

25.06.2016 08:21 Červený brexitový piatok

Po informáciách týkajúcich sa vystúpenia Británie z Európskej únie, kde „priaznivci“ Brexitu prehlasovali voličov, ktorí hlasovali za zotrvanie Británie v EÚ, sa David Cameron vyjadril ku výsledku svojou prípadnou rezignáciou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:30 Odchod Británie bude pre bolestivý

Odchod z Európskej únie dopadne na Britániu v dvoch vlnách. Primárny efekt Brexitu pocíti krajina v priebehu niekoľkých hodín až dní. Môžeme očakávať oslabovanie libry, britských akcií a celého bankového sektora. Sekundárny efekt sa bude potom prejavovať v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:06 Briti hlasovali za Brexit, libra spadla na 30 ročné minimum

Občania Veľkej Británie hlasovali za Brexit. Splnili sa tak pesimistické predpovede. Libra sa prudko prepadla. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.06.2016 15:43 Čo by brexit znamenal pre trhy?

Tímy odborníkov spoločnosti Fidelity zaoberajúce sa otázkami vlastného imania, pevných príjmov a nehnuteľností vyjadrujú svoje názory na dopad referenda Spojeného kráľovstva o členstve v EÚ na trhy. Vystúpenia z EÚ by spustilo reťazovú reakciu trhov. Rozhodnutie zostať v EÚ by mohlo viesť k „relief rally“ na mene, rizikových aktívach, domácich akciách a cyklických akciách.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.06.2016 10:52 Libra v deň referenda posilňuje

Britská libra dnes posilnila oproti doláru a jej kurz vzrástol na najvyššiu úroveň za päť mesiacov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Vladimír Vaňo | 08.06.2016 00:00 Prípadný Brexit sa po megainvestícii Jaguaru bytostne dotkne i Slovenska

Význam priamych hospodárskych vzťahov s Veľkou Britániou neradno podceňovať ani v strednej Európe. V roku 2020 by sa Veľká Británia mohla stať pre Slovensko dôležitejším obchodným partnerom než Česko, ktoré je v súčasnosti druhým najväčší exportný trhom, hneď po Nemecku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 06.06.2016 00:00 Britská libra sa pýta: Bude EÚ siahať až po Vladivostok? (Týždeň vo financiách očami komentárora)

Strach z Brexitu máta českých i slovenských miliardárov, pani Angela Merkel však trvá na tom, že Rusko nesmie okupovať Ukrajinu a pred nami sa otvorí nebotyčný hospodársky priestor. Americká centrálna banka si ale počká na výsledky britského referenda. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »