Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

Údaje z ekonomík eurozóny nasvedčujú blízkej zmene politiky ECB. Očakáva sa, že banka pustí do obehu nové eurá po vzore amerického Fedu, čo zamieša karty s cenami a kurzom. V konečnom dôsledku by to znamenalo pokles kurzu eura ale aj rast cien tovar, služieb a cien akcií. Aké budú dôsledky pre konečného spotrebiteľa sa pokúšame načrtnúť.

Európska centrálna banka (ECB) hovorí o možnom ďalšom uvoľnení menovej politiky už niekoľko mesiacov. Centrálni bankári však takmer nikdy nezabúdajú dodať, že k takémuto kroku sú odhodlaní len v prípade, ak si to situácia bude vyžadovať. Azda v každej centrálnej banke tradične existujú dva prúdy, resp. dve názorové skupiny. Jednou sú tzv. jastrabi, ktorí sú skôr zástancami vyšších sadzieb a prísnejšej menovej politiky. Druhou skupinou sú holubice, a teda centrálni bankári naklonení nižším sadzbám, voľnej menovej politike či monetárnym stimulom.

Výnimkou nie je ani ECB, ktorá má najbližšie zasadnutie v kalendári poznačené už na tento štvrtok 8. mája. Hoci na tomto zasadnutí zlomový krok v podaní ECB neočakávame, od kvantitatívneho uvoľňovania v európskom podaní zrejme ďaleko nie sme.

ECB v minulosti štátne dlhopisy nakupovala v rámci dnes už neaktívneho programu SMP. ECB drží dlhopisy nakúpené v rámci tohto programu do splatnosti. To znamená, že hoci už dva roky bondy na sekundárnom trhu neskupuje, stále drží tie, ktoré nezmaturovali a to v hodnote viac ako 167 mld. eur. Keďže zámerom ECB bolo neovplyvniť programom SMP úroveň likvidity, v pravidelných týždenných operáciách peniaze z trhu v zodpovedajúcom objeme sťahovala prostredníctvom sterilizačných operácií. Práve tým sa operácie ECB líšili od kvantitatívneho uvoľňovania v podaní Fed-u.

Pokiaľ by ECB skutočne pristúpila k nesterilizovaným nákupom štátnych dlhopisov, efektov by to prinieslo viacero. Dopyt po štátnych dlhopisoch zo strany centrálnej banky by tlačil výnosy z nich nadol, a teda by nepriamo priniesol nižšie náklady na obsluhu dlhu pre dotknuté štáty. Predstavitelia ECB však tvrdia, že prípadné nákupy by sa týkali len dlhopisov zodpovedne hospodáriacich krajín. A prerozdelenie nakupovaných dlhopisov by sa mohlo odvíjať aj od toho, aký podiel majú krajiny na upísanom kapitáli ECB. Pre ilustráciu, ten slovenský dosahuje 0,77 %.

Nákupy štátnych dlhopisov z peňazí, ktoré ECB v podstate „vytvorí z ničoho“, by mali tiež za následok nárast úrovne nadmernej likvidity v eurozóne. Tá sa na konci apríla dostala pod hladinu sto miliárd eur a hoci aktuálne dosahuje viac ako 170 mld. eur, stále je o cca sto miliárd eur nižšia než na prelome rokov 2013 a 2014. Vyššia nadbytočná likvidita v eurozóne by mohla na jednej strane stlačiť nadol trhové úrokové sadzby a na druhej strane tiež zvýšiť inflačné očakávania do budúcnosti.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla v apríli 2014 podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,7 %. Cenový rast v eurozóne je tak v súčasnosti takmer trikrát nižší, než je cieľ ECB stanovený na úrovni tesne pod dvomi percentami. Hoci ECB zatiaľ hrozbu deflácie veľmi nepripúšťa, nevidí ani včasný návrat inflácie k cieľu. Podľa aktuálnych prognóz očakáva ECB infláciu pod svojím cieľom až do konca roka 2016.

Prípadné spustenie kvantitatívneho uvoľňovania v podaní ECB by malo takmer s istotou za následok oslabenie eura. Slabšie euro by na jednej strane mohlo pomôcť exportérom a na strane druhej by mohlo taktiež prispieť k zvýšeniu inflačných očakávaní. Prostredníctvom drahšieho importu by sme si totiž infláciu „doviezli“.

Všetko nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa začnú čoskoro roztvárať. Zatiaľ čo ECB je na najlepšej ceste menovú politiku uvoľniť, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie už na začiatku budúceho roku. A zatiaľ čo základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 pravdepodobne stále v blízkosti nuly, úrokové sadzby v USA by sa podľa odhadov tamojších centrálnych bankárov mohli dostať na úroveň jedného percenta. Klasické poučky pritom hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať. A to je alebo skôr bude aj tento prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí pravdepodobnejšie posilňovanie amerického dolára voči euru než naopak.

Slabšia mena ekonomike pomáha. No nie jednoznačne

Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia.

Pomerne silné euro v súčasnosti robí vrásky na čele európskym exportérom, ktorých produkcia sa skrz silnejšie euro stáva pre zahraničných odberateľov drahšou. Exportéri tak buď kvôli vyšším cenám čelia nižšiemu dopytu spoza hraníc, alebo sú nútení svoju produkciu zlacňovať na úkor vlastných marží. Naopak, posilňujúce euro môže byť výhodné pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na zahraničnom „neeurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje na trh eurozóny. No a podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči doláru či iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba tiež zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje, teda hedžuje.

Ako by prípadné oslabenie kurzu eura ovplyvnilo našu ekonomiku? Viac ako tretinu zahraničného obchodu Slovenska uskutočňujú naši exportéri a importéri s partnermi z krajín eurozóny a kurzové výkyvy sa ich teda až natoľko nedotýkajú. Spomedzi krajín mimo eurozóny, avšak v rámci EÚ, obchodujeme v najväčšej miere s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. So všetkými menovanými krajinami máme pritom aktívne saldo obchodnej bilancie, a teda do nich viac vyvážame, než z nich dovážame. V prípade oslabenia eura voči týmto regionálnym menám by tak exportéri mohli pocítiť slabšie euro ako výhodu, keďže zo Slovenska vyvezené tovary  by sa v týchto krajinách stali lacnejšími. Naopak importéri sa slabšiemu euru asi nepotešia, keďže im predraží vstupy nakupované v zahraničí.

Spomedzi krajín mimo EÚ v najväčšej miere obchodujeme s Ruskou federáciou, Južnou Kóreou a Čínou v menšej miere aj s USA. V prípade prvých troch spomínaných ekonomík dlhodobo platí, že z týchto krajín viac dovážame než do nich vyvážame a vykazujeme teda s nimi pasívne obchodné saldo. Naopak s USA máme už niekoľko rokov aktívnu obchodnú bilanciu, teda do tejto krajiny viac vyvážame, než z nej dovážame.

Pohyby menových kurzov cítia aj naše peňaženky

Hoci my, bežní obyvatelia, si výkyvy v kurze eura na devízovom trhu až tak neuvedomujeme, každého z nás sa kurzový vývoj môže určitým spôsobom dotknúť. Oslabením eura voči inej mene (či už americkému doláru, českej korune či tureckej líre) sa nákupy v danej zahraničnej krajine stávajú pre Slovákov drahšími a teda menej atraktívnymi. Podobne, ak sa Slovák rozhodne stráviť napríklad predĺžený víkend v Maďarsku či Českej republike, tak oslabením eura voči susedným menám ho pobyt vyjde o niečo drahšie. Rovnako aj oslabenie eura voči menám krajín, ktoré patria medzi vychytené dovolenkové destinácie, môže mať za následok predraženie našej letnej dovolenky. Kurzový vývoj však pozorne sledujú aj tí Slováci, ktorí pracujú v okolitom „neeurovom“ zahraničí, no svoju výplatu míňajú na Slovensku. 

Obdobia silnejšieho eura Slováci už tradične využívajú na nákupnú turistiku za hranicami. Tá však našej ekonomike vôbec neprospieva. Zatiaľ čo my sa tešíme z úspory niekoľkých eur, minuté peniaze sa do čísel slovenskej ekonomiky nezarátajú. Zarobiť totiž dáme a tržby zvýšime obchodníkom v okolitých krajinách a nepriamo prostredníctvom daní aj ich štátnej kase. Naposledy sa téma nákupnej turistiky dostala na pretras začiatkom marca v súvislosti s oslabujúcim maďarským forintom. Ešte väčšie výjazdy za nákupmi ale spôsobila na jeseň roku 2013 česká centrálna banka intervenciami proti českej korune. Pre Slovákov tento krok znamenal, že zo dňa na deň dostali v banke či zmenárni za každé euro o korunu viac.

Kurzové výkyvy sa nás dotýkajú aj vtedy, ak máme nejaké úspory v inej mene ako je euro. Ak má Slovák časť svojich úspor uloženú napríklad v amerických dolároch, tak v prípade oslabenia eura sa jeho úspory v prepočte do eur zhodnocujú. Teda ak má človek napríklad v banke uložených 1 000 USD, tak pri kurze 1,40 EURUSD má v prepočte na eurá 714 EUR, no pri kurze 1,30 EURUSD (teda pri slabšom eure) zodpovedá tých istých tisíc dolárov sume takmer 770 EUR.

Dopady vývoja kurzu eura

Posilňujúce euro

Oslabujúce euro

Vývoz výrobkov mimo eurozónu

drahší

lacnejší

Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny

lacnejší

drahší

Inflácia „ruka v ruke“ s vývojom eura

spomaľuje

zrýchľuje

Úspory v cudzej mene

znehodnocujú

zhodnocujú

Dovolenka mimo eurozóny

lacnejšia

drahšia

Dovolenka zahraničných turistov v SR

drahšia

lacnejšia

Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR

klesajú

rastú

Nákupná turistika v okolitých krajinách

oplatí sa viac

oplatí sa menej

Zdroj: analytický tím Poštovej banky

Autorka je analytička Poštovej banky

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Peter Apolen | 09.12.2016 00:00 Ako vyťažiť z trhov v čase protichodných pohybov

Neočakávané zvolenie Donalda Trumpa rozkývalo finančné trhy. Kým v ostatnom období sa jednotlivé triedy aktív alebo regióny vyvíjali takmer v zhode, teraz vidíme protichodné tendencie. Napríklad rast akcií a zlacnenie dlhopisov. Pozreli sme sa preto na podielový fond, ktorý by súčasnú situáciu mohol ustáť. O fonde Global Multi Asset Income Fund sa rozprávame s portfólio manažérom Eugenom Philalithisom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0
investujeme-300-250

Peter Apolen | 08.12.2016 00:00 10 šokujúcich predpovedí na rok 2017

Prekoná Čína na budúci rok rastové očakávania? Zmení sa Brexit na Bremain? Stúpne mexické peso a akcie talianskych bánk sa zmenia na prvotriedne aktíva? Saxo Bank zverejňuje svoje každoročné Šokujúce predpovede na budúci rok.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 06.12.2016 00:00 Čo bude znamenať talianske "No" pre zvyšok Europy

Talianske referendum je asi najdiskutovanejšou európskou témou týchto dní. Nie je to však ani tak kvôli dopadu na krajinu samotnú, ale pre možné dopady na celú Európu. Za určitých okolností by sa totiž Taliansko mohlo stať rozbuškou pre oveľa väčšie problémy. Či už je to kríza tamojšieho bankového sektora, ktorá by sa mohla preliať do európskeho bankového systému, alebo možné hlasovanie o zotrvaní v únii, čo by mohlo vyvolať reťazovú reakciu podobných hlasovaní. Pozrime sa teda na situáciu Taliansku bližšie. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 01.12.2016 00:00 Trhy zatiaľ prijímajú víťazstvo D. Trumpa pozitívne

Na rozdiel od očakávaní sa víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách zatiaľ neprejavilo na finančných trhoch ako zásadný problém. FED teda nemá žiaden dôvod odložiť plánované zvýšenie sadzieb v decembri. Akciové trhy dokonca reagovali vďaka inflačným očakávaniam pozitívne. Oveľa väčším rizikom ale môže byť politická v Európe. Blíži sa talianske referendum, voľby v Rakúsku, či Holandsku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 28.11.2016 00:00 Na Titanicu nervózne tancuje Pani ropa a neistý je aj Trump (Svet financií očami komentátora)

Ceny čierneho zlata čakajú na rokovanie producentov vo Viedni. Na prezidentove reči o antiglobalizácii doplácajú potápajúce sa lodné spoločnosti a talianske MoVimento 5 Stelle môže ľahko potopiť celú Európu! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

09.12.2016 08:42 Padne Deutsche Bank, nebo by měla být státem zachráněna?

Pád největší německé banky, nevídaná situace je nyní až strašidelně reálná. Finanční krize z roku 2008 ukázala, jak propojený je finanční svět, a je třeba si uvědomit nesmírné riziko, které evropskému finančnímu trhu hrozí. Analytici varují, že pád Deutsche Bank s sebou může vzít ke dnu nejen německou kancléřku Merkelovou, ale dokonce i celé EURO. Není tedy pochyb, že případné uplatnění či neuplatnění politiky Too Big to Fail má přímý vliv na finanční trhy, a tedy i investování. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

08.12.2016 12:36 Ekonomika v 3. kvartáli spomalila, investície sa prepadli

Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku šliapla na brzdu. Jej rast sa spomalil z úrovne 3,8% na 3,0% medziročne. Výrazne sa prepadli investície.   Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

08.12.2016 10:53 Tri banky dostali za manipuláciu Euriboru pokutu 485 mil. eur

Európska banka udelila pokutu trom britským a francúzskym bankám za to, že v rokoch 2005 až 2008 neoprávnene manipulovali sadzbu Euribor, čím sa neoprávnene obohacovali. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

07.12.2016 08:18 David Marášek: Odchod Itálie z eurozóny je jen otázkou času

Drtivá většina Italů odmítla v referendu změnu ústavy. Hrozí Itálii odchod s eurozóny? Co čeká trhy v důsledku referenda? „V případě Itálie není otázkou, zda půjde z kola ven, ale kdy půjde z kola ven,“ říká hlavní analytik společnosti Zlato David Marášek, který má 25 let praxe na finančních trzích. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

06.12.2016 11:55 Reálna mzda vzrástla v treťom kvartáli o 4 %

Priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve SR dosiahla v treťom štvrťroku 889 eur. Oproti predchádzajúcemu roku je to nárast o 3,3 percenta. Reálna mzda vzrástla vďaka zápornej inflácii ešte viac – o štyri percentá. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Anketa

Myslíte si, že nové Opatrenie pribrzdí úverový trh?

Áno. (69%)
 
Nie. (19%)
 
Neviem. (13%)
 Spolu hlasovalo 16 čitateľov

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 01.12.2016 00:00 Trhy zatiaľ prijímajú víťazstvo D. Trumpa pozitívne

Na rozdiel od očakávaní sa víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách zatiaľ neprejavilo na finančných trhoch ako zásadný problém. FED teda nemá žiaden dôvod odložiť plánované zvýšenie sadzieb v decembri. Akciové trhy dokonca reagovali vďaka inflačným očakávaniam pozitívne. Oveľa väčším rizikom ale môže byť politická v Európe. Blíži sa talianske referendum, voľby v Rakúsku, či Holandsku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 28.11.2016 00:00 Na Titanicu nervózne tancuje Pani ropa a neistý je aj Trump (Svet financií očami komentátora)

Ceny čierneho zlata čakajú na rokovanie producentov vo Viedni. Na prezidentove reči o antiglobalizácii doplácajú potápajúce sa lodné spoločnosti a talianske MoVimento 5 Stelle môže ľahko potopiť celú Európu! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »