Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

Údaje z ekonomík eurozóny nasvedčujú blízkej zmene politiky ECB. Očakáva sa, že banka pustí do obehu nové eurá po vzore amerického Fedu, čo zamieša karty s cenami a kurzom. V konečnom dôsledku by to znamenalo pokles kurzu eura ale aj rast cien tovar, služieb a cien akcií. Aké budú dôsledky pre konečného spotrebiteľa sa pokúšame načrtnúť.

Európska centrálna banka (ECB) hovorí o možnom ďalšom uvoľnení menovej politiky už niekoľko mesiacov. Centrálni bankári však takmer nikdy nezabúdajú dodať, že k takémuto kroku sú odhodlaní len v prípade, ak si to situácia bude vyžadovať. Azda v každej centrálnej banke tradične existujú dva prúdy, resp. dve názorové skupiny. Jednou sú tzv. jastrabi, ktorí sú skôr zástancami vyšších sadzieb a prísnejšej menovej politiky. Druhou skupinou sú holubice, a teda centrálni bankári naklonení nižším sadzbám, voľnej menovej politike či monetárnym stimulom.

Výnimkou nie je ani ECB, ktorá má najbližšie zasadnutie v kalendári poznačené už na tento štvrtok 8. mája. Hoci na tomto zasadnutí zlomový krok v podaní ECB neočakávame, od kvantitatívneho uvoľňovania v európskom podaní zrejme ďaleko nie sme.

ECB v minulosti štátne dlhopisy nakupovala v rámci dnes už neaktívneho programu SMP. ECB drží dlhopisy nakúpené v rámci tohto programu do splatnosti. To znamená, že hoci už dva roky bondy na sekundárnom trhu neskupuje, stále drží tie, ktoré nezmaturovali a to v hodnote viac ako 167 mld. eur. Keďže zámerom ECB bolo neovplyvniť programom SMP úroveň likvidity, v pravidelných týždenných operáciách peniaze z trhu v zodpovedajúcom objeme sťahovala prostredníctvom sterilizačných operácií. Práve tým sa operácie ECB líšili od kvantitatívneho uvoľňovania v podaní Fed-u.

Pokiaľ by ECB skutočne pristúpila k nesterilizovaným nákupom štátnych dlhopisov, efektov by to prinieslo viacero. Dopyt po štátnych dlhopisoch zo strany centrálnej banky by tlačil výnosy z nich nadol, a teda by nepriamo priniesol nižšie náklady na obsluhu dlhu pre dotknuté štáty. Predstavitelia ECB však tvrdia, že prípadné nákupy by sa týkali len dlhopisov zodpovedne hospodáriacich krajín. A prerozdelenie nakupovaných dlhopisov by sa mohlo odvíjať aj od toho, aký podiel majú krajiny na upísanom kapitáli ECB. Pre ilustráciu, ten slovenský dosahuje 0,77 %.

Nákupy štátnych dlhopisov z peňazí, ktoré ECB v podstate „vytvorí z ničoho“, by mali tiež za následok nárast úrovne nadmernej likvidity v eurozóne. Tá sa na konci apríla dostala pod hladinu sto miliárd eur a hoci aktuálne dosahuje viac ako 170 mld. eur, stále je o cca sto miliárd eur nižšia než na prelome rokov 2013 a 2014. Vyššia nadbytočná likvidita v eurozóne by mohla na jednej strane stlačiť nadol trhové úrokové sadzby a na druhej strane tiež zvýšiť inflačné očakávania do budúcnosti.

Miera inflácie v eurozóne dosiahla v apríli 2014 podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,7 %. Cenový rast v eurozóne je tak v súčasnosti takmer trikrát nižší, než je cieľ ECB stanovený na úrovni tesne pod dvomi percentami. Hoci ECB zatiaľ hrozbu deflácie veľmi nepripúšťa, nevidí ani včasný návrat inflácie k cieľu. Podľa aktuálnych prognóz očakáva ECB infláciu pod svojím cieľom až do konca roka 2016.

Prípadné spustenie kvantitatívneho uvoľňovania v podaní ECB by malo takmer s istotou za následok oslabenie eura. Slabšie euro by na jednej strane mohlo pomôcť exportérom a na strane druhej by mohlo taktiež prispieť k zvýšeniu inflačných očakávaní. Prostredníctvom drahšieho importu by sme si totiž infláciu „doviezli“.

Všetko nasvedčuje tomu, že nožnice medzi úrokovými sadzbami v eurozóne a USA sa začnú čoskoro roztvárať. Zatiaľ čo ECB je na najlepšej ceste menovú politiku uvoľniť, Fed si pripravuje pôdu na jej sprísnenie už na začiatku budúceho roku. A zatiaľ čo základná sadzba ECB bude na konci roka 2015 pravdepodobne stále v blízkosti nuly, úrokové sadzby v USA by sa podľa odhadov tamojších centrálnych bankárov mohli dostať na úroveň jedného percenta. Klasické poučky pritom hovoria, že vyššie úročná mena má tendenciu posilňovať. A to je alebo skôr bude aj tento prípad, a teda pravdepodobnejšie do ďalších mesiacov sa nám javí pravdepodobnejšie posilňovanie amerického dolára voči euru než naopak.

Slabšia mena ekonomike pomáha. No nie jednoznačne

Najčastejším argumentom, o ktorý sa opierajú snahy vlád oslabiť národné meny, je podpora ekonomiky cez rastúci export. Slabšia mena totiž zvyčajne zlacňuje domáce výrobky pre zahraničných odberateľov, čim podporuje export a celé národné hospodárstvo. Na druhej strane však slabšia mena predražuje import, čo sa premieta do rastu nákladov na obstaranie tovarov zo zahraničia.

Pomerne silné euro v súčasnosti robí vrásky na čele európskym exportérom, ktorých produkcia sa skrz silnejšie euro stáva pre zahraničných odberateľov drahšou. Exportéri tak buď kvôli vyšším cenám čelia nižšiemu dopytu spoza hraníc, alebo sú nútení svoju produkciu zlacňovať na úkor vlastných marží. Naopak, posilňujúce euro môže byť výhodné pre tie subjekty, ktoré nakupujú vstupy do svojej výroby na zahraničnom „neeurovom“ trhu, no ich produkcia smeruje na trh eurozóny. No a podniky, ktoré nakupujú aj predávajú v rámci eurozóny, výkyvy vo vývoji kurzu eura voči doláru či iným menám nemusia pocítiť takmer vôbec. Netreba tiež zabúdať, že väčšina firiem podnikajúcich na medzinárodných trhoch nenecháva nič na náhodu a voči kurzovým rizikám sa zabezpečuje, teda hedžuje.

Ako by prípadné oslabenie kurzu eura ovplyvnilo našu ekonomiku? Viac ako tretinu zahraničného obchodu Slovenska uskutočňujú naši exportéri a importéri s partnermi z krajín eurozóny a kurzové výkyvy sa ich teda až natoľko nedotýkajú. Spomedzi krajín mimo eurozóny, avšak v rámci EÚ, obchodujeme v najväčšej miere s Českou republikou, Poľskom a Maďarskom. So všetkými menovanými krajinami máme pritom aktívne saldo obchodnej bilancie, a teda do nich viac vyvážame, než z nich dovážame. V prípade oslabenia eura voči týmto regionálnym menám by tak exportéri mohli pocítiť slabšie euro ako výhodu, keďže zo Slovenska vyvezené tovary  by sa v týchto krajinách stali lacnejšími. Naopak importéri sa slabšiemu euru asi nepotešia, keďže im predraží vstupy nakupované v zahraničí.

Spomedzi krajín mimo EÚ v najväčšej miere obchodujeme s Ruskou federáciou, Južnou Kóreou a Čínou v menšej miere aj s USA. V prípade prvých troch spomínaných ekonomík dlhodobo platí, že z týchto krajín viac dovážame než do nich vyvážame a vykazujeme teda s nimi pasívne obchodné saldo. Naopak s USA máme už niekoľko rokov aktívnu obchodnú bilanciu, teda do tejto krajiny viac vyvážame, než z nej dovážame.

Pohyby menových kurzov cítia aj naše peňaženky

Hoci my, bežní obyvatelia, si výkyvy v kurze eura na devízovom trhu až tak neuvedomujeme, každého z nás sa kurzový vývoj môže určitým spôsobom dotknúť. Oslabením eura voči inej mene (či už americkému doláru, českej korune či tureckej líre) sa nákupy v danej zahraničnej krajine stávajú pre Slovákov drahšími a teda menej atraktívnymi. Podobne, ak sa Slovák rozhodne stráviť napríklad predĺžený víkend v Maďarsku či Českej republike, tak oslabením eura voči susedným menám ho pobyt vyjde o niečo drahšie. Rovnako aj oslabenie eura voči menám krajín, ktoré patria medzi vychytené dovolenkové destinácie, môže mať za následok predraženie našej letnej dovolenky. Kurzový vývoj však pozorne sledujú aj tí Slováci, ktorí pracujú v okolitom „neeurovom“ zahraničí, no svoju výplatu míňajú na Slovensku. 

Obdobia silnejšieho eura Slováci už tradične využívajú na nákupnú turistiku za hranicami. Tá však našej ekonomike vôbec neprospieva. Zatiaľ čo my sa tešíme z úspory niekoľkých eur, minuté peniaze sa do čísel slovenskej ekonomiky nezarátajú. Zarobiť totiž dáme a tržby zvýšime obchodníkom v okolitých krajinách a nepriamo prostredníctvom daní aj ich štátnej kase. Naposledy sa téma nákupnej turistiky dostala na pretras začiatkom marca v súvislosti s oslabujúcim maďarským forintom. Ešte väčšie výjazdy za nákupmi ale spôsobila na jeseň roku 2013 česká centrálna banka intervenciami proti českej korune. Pre Slovákov tento krok znamenal, že zo dňa na deň dostali v banke či zmenárni za každé euro o korunu viac.

Kurzové výkyvy sa nás dotýkajú aj vtedy, ak máme nejaké úspory v inej mene ako je euro. Ak má Slovák časť svojich úspor uloženú napríklad v amerických dolároch, tak v prípade oslabenia eura sa jeho úspory v prepočte do eur zhodnocujú. Teda ak má človek napríklad v banke uložených 1 000 USD, tak pri kurze 1,40 EURUSD má v prepočte na eurá 714 EUR, no pri kurze 1,30 EURUSD (teda pri slabšom eure) zodpovedá tých istých tisíc dolárov sume takmer 770 EUR.

Dopady vývoja kurzu eura

Posilňujúce euro

Oslabujúce euro

Vývoz výrobkov mimo eurozónu

drahší

lacnejší

Dovoz výrobkov z krajín mimo eurozóny

lacnejší

drahší

Inflácia „ruka v ruke“ s vývojom eura

spomaľuje

zrýchľuje

Úspory v cudzej mene

znehodnocujú

zhodnocujú

Dovolenka mimo eurozóny

lacnejšia

drahšia

Dovolenka zahraničných turistov v SR

drahšia

lacnejšia

Platy pracujúcich v zahraničí v prepočte na EUR

klesajú

rastú

Nákupná turistika v okolitých krajinách

oplatí sa viac

oplatí sa menej

Zdroj: analytický tím Poštovej banky

Autorka je analytička Poštovej banky

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu

ECB môže čoskoro ohlásiť kvantitatívne uvoľňovanie na štýl Fedu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Christopher Dembik | 26.07.2016 00:00 Prečo sú prisťahovalci pre EÚ dôležití a zároveň nebezpeční

EÚ sa musí vyrovnať s prisťahovaleckou krízou, ktorá vyvoláva napätie v spoločnosti a má veľké ekonomické a politické dôsledky. Treba si uvedomiť, že bez novej pracovnej sily stojí Európa na prahu novej ekonomickej krízy. Na druhej strane treba prílev nových pracovníkov aktívne manažovať, pretože nezvládnutá migračná kríza podnecuje populizmus vo všetkých európskych krajinách. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 25.07.2016 00:00 Majú sa trhy už teraz pripraviť na jesennú nervozitu? (Svet financií očami komentátora)

Opatrenia centrálnych bánk nemajú už žiaden účinok a tak zostáva len zhadzovať peniaze z vrtuľníkov. Pripomenieme si nedávno zosnulého rockera i vonkajšiu súvislosť US volieb s britským referendom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 20.07.2016 00:00 Nadchádzajúce mesiace na trhoch budú ovplyvňovať zásadné makroekonomické udalosti

Hlasovanie o Brexite nás donúti riešiť problémy, ktoré by tak či tak raz vyplávali na povrch. Je to niečo podobné, ako keď sa na letisku zaradíte do radu na bezpečnostnú kontrolu. Sú tu dva rady: „zrýchlený“ a „štandardný“. Rad v zrýchlenom pruhu vás dovedie k odletovej bráne rýchlejšie, ale nakoniec aj tak budeme všetci nastupovať do rovnakého lietadla a priletíme v rovnakom čase.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 18.07.2016 00:00 Ťaží nás v bruchu príliv novo natlačených peňazí a tým aj neistá budúcnosť? (Svet financií očami komentátora)

To, že centrálne banky strácajú dôveru investorov, je viac-menej fráza. Vieme, komu pomáha výnimočný stav vo Francúzsku a na fakt, že Európa potrebuje harmóniu, poukazuje kopa nahých mladých žien. Stojí za to si ich pozrieť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 11.07.2016 00:00 Včera ešte usmievavé potkany vz. Quo vadis, Europa? (Svet financií očami komentátora)

Budúcnosť Starého kontinentu je pochmúrnejšia než priznávajú eurolídri a trhy budú čakať, aké zmluvy Británia vyrokuje. Bielorusko škrtlo štyri nuly a chce investície zo Západu. Namiesto Fica plačúceho na nesprávnom hrobe dostane priestor legendárna Madonna. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

27.07.2016 09:23 Belgicko prišlo pre terorizmus o 1 mld. eur

Belgická ekonomika stratila kvôli teroristickým útokom z marca takmer jednu miliardu eur. Ide jednak o výpadky v príjmoch z cestovného ruchu, ale i pokles daňových príjmov. Informovalo o tom belgické ministerstvo financií. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

26.07.2016 10:50 Minimálna mzda v ČR vzrastie možno na slovenskú úroveň

Čechov čaká od budúceho roku zvyšovanie minimálnej mzdy. Odbory, zamestnávatelia a vláda sa však nemôžu dohodnúť na hodnote zvýšenia.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

26.07.2016 10:22 Ranný prehľad trhov 26. júla

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

25.07.2016 09:48 Príprava na koniec kapitalizmu v Európe

„Myšlenka EU je geniální – být společně proti válce, volný pohyb osob, kapitálu. Problémem je Brusel. Myslí si tam o sobě, že jsou nadlidi,“ říká dlouholetý investiční stratég Raiffeisenbank a současný externí ekonomický poradce ministra financí Andreje Babiše Aleš Michl v rozhovoru o aktuálních ekonomických otázkách i konci kapitalismu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.07.2016 10:33 Potraviny sú u nás o 30 % drahšie ako v Poľsku

Snáď každého z nás zaujímajú cenovky na tovaroch v obchodoch a azda najdôležitejšími sú práve cenovky na potravinách. Tie totiž ukrajujú väčšinu z nášho rodinného rozpočtu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Steen Jakobsen | 20.07.2016 00:00 Nadchádzajúce mesiace na trhoch budú ovplyvňovať zásadné makroekonomické udalosti

Hlasovanie o Brexite nás donúti riešiť problémy, ktoré by tak či tak raz vyplávali na povrch. Je to niečo podobné, ako keď sa na letisku zaradíte do radu na bezpečnostnú kontrolu. Sú tu dva rady: „zrýchlený“ a „štandardný“. Rad v zrýchlenom pruhu vás dovedie k odletovej bráne rýchlejšie, ale nakoniec aj tak budeme všetci nastupovať do rovnakého lietadla a priletíme v rovnakom čase.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 18.07.2016 00:00 Ťaží nás v bruchu príliv novo natlačených peňazí a tým aj neistá budúcnosť? (Svet financií očami komentátora)

To, že centrálne banky strácajú dôveru investorov, je viac-menej fráza. Vieme, komu pomáha výnimočný stav vo Francúzsku a na fakt, že Európa potrebuje harmóniu, poukazuje kopa nahých mladých žien. Stojí za to si ich pozrieť. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 11.07.2016 00:00 Včera ešte usmievavé potkany vz. Quo vadis, Europa? (Svet financií očami komentátora)

Budúcnosť Starého kontinentu je pochmúrnejšia než priznávajú eurolídri a trhy budú čakať, aké zmluvy Británia vyrokuje. Bielorusko škrtlo štyri nuly a chce investície zo Západu. Namiesto Fica plačúceho na nesprávnom hrobe dostane priestor legendárna Madonna. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »