Euro a eurofóbia: najväčšie komplikácie si vytvárame v hlave

Vstup Slovenska do eurozóny je nielen o ekonomike, ale aj (a momentálne najmä) o psychológii. Pravdou totiž je, že určitá časť slovenskej verejnosti vníma prechod na euro menu výslovne negatívne. Sú to predovšetkým starší a menej vzdelaní ľudia, handicapované skupiny a podobne.

Informovaná verejnosť nemá z prijatia eura obavy. Slovenskí psychiatri však v súčasnosti registrujú prudký nárast prípadov syndrómu eurofóbie. Tá podľa nich spočíva v strachu, v obavách z nového a neznámeho. Psychiatri však varujú, že to je len ouvertúra. Podstatne viac prípadov eurofóbie totiž pribudne po 1. januári. V záujme objektívnej pravdy však treba povedať, že Slovensko nie je v tomto smere ničím výnimočné.

Niečím podobným prešli aj iné krajiny eurozóny. Najmä dôchodcom spôsobil prechod na euro nemalé starosti, niektorým aj vážne psychické problémy. Fínski dôchodcovia sa pred stresom začali chrániť tým, že si euromince  začali ukladať do podlhovastých pevných priehľadných plastových škatuliek, kde majú mince podľa veľkosti a nominálnej hodnoty uložené do jednotlivých priehradok. A s takými škatuľkami, ktoré im pomáhajú udržiavať prehľad o financiách, vraj už smelo chodia na nákupy. Podobné „europeňaženky“ môžeme kúpiť aj na Slovensku.

Meníme menu, nie cenu

Problémy spojené s prechodom na euro v súčasnosti  vzrušujú slovenskú verejnosť viac ako informácie o prebiehajúcej svetovej finančnej kríze. Časť ľudí sa obáva najmä zvyšovania cien, aj keď ekonomickí odborníci nevidia  priamu súvislosť medzi zvyšovaním cien a prechodom na euro. Výmena korún na eurá podľa  nich znamená len technickú zmenu, pri ktorej sa všetky finančné údaje prepočítajú presne stanoveným kurzom. Samotný prepočet z korún na eurá nie je dôvodom na zvyšovanie cien, aj keď určitý nárast cien by mohol byť spojený so zaokrúhľovaním.

Keďže však zaokrúhľovať sa má podľa matematických pravidiel na dve desatinné miesta, vplyv na cenovú hladinu by podľa ekonómov mohol byť prakticky nulový. Na nezdražovanie navyše dohliada cenová rada, ktorá raz mesačne vyhodnocuje údaje o vývoji spotrebiteľských cien a prijíma opatrenia na tlmenie ich rýchleho rastu.

Nech už je tak či onak, pravdou je, že slovenská verejnosť v súvislosti s očakávaním eura hovorí nielen o plusoch, ale najmä o mínusoch. Jedným z mínusov je práve mýtus o zvýšení maloobchodných cien po 1. januári. A to i napriek heslu: Meníme menu, nie cenu, ktoré možno nájsť u signatárov rovnomenného etického kódexu prijatím ktorého sa zaviazali nezneužiť proces zavedenia eura na neodôvodnené cenové pohyby produktov a služieb.

Kto každý má strach? A z čoho?

Skúsenosti slovenských psychiatrov sú jednoznačné. Strach z novej meny majú ľudia nad 60 rokov, ďalej  zdravotne handicapovaní, najmä nevidiaci a ľudia s oslabeným zrakom. Vo všeobecnosti platí, že veľké, aj keď nie vždy konkretizované obavy majú sociálne i vzdelanostne nižšie vrstvy obyvateľstva, ľudia menej informovaní... Špecifickou skupinou tých, ktorí majú isté obavy z eura sú aj ľudia s tzv. vankúšovými peniazmi.

Čoho sa v súvislosti s eurom ľudia vlastne boja?

Väčšina obáv pramení z nového, neznámeho. A časť z nich aj z  predpokladaného zvyšovania cien. Ďalej sú obavy z toho, že ľudia nezvládnu situáciu pri pokladniciach obchodov, kde sa očakávajú dlhé rady, stisk, nervozita; boja sa, že si nebudú si vedieť prepočítať drobné, ktoré im vydá pokladníčka a podobne. Situáciu podľa mnohých komplikuje to, že bude veľa drobných (viac ako doposiaľ) a že v obehu budú mince s rôznymi národnými motívmi na rubovej strane. Najmä tí starší majú panický strach z toho, že sa v tom nebudú vedieť vyznať.

Osobitnú kategóriu tvorí strach z toho, že sa ľudia ľahko stanú obeťami kšeftárov a podvodníkov.

Banky radia nepodliehať strachu a panike

Národná banka Slovenska i komerčné banky rôznymi kanálmi sústavne upozorňujú verejnosť, že prechod na euro nie je žiadnym dôvodom na obavy a paniku. Treba len dodržiavať isté pravidlá. Koruny za eurá meniť len v banke. Nezneužívať maloobchodné predajne na zmenu slovenských bankoviek vyššej nominálnej hodnoty za eurá a v žiadnom prípade nevymieňať eurá na ulici, v podchode, v krčme na stanici a podobne.

Podľa hovorkyne NBS Jany Kováčovej peniaze v bankách na korunových účtoch sa k 1. januáru zmenia na eurá automaticky. „Prepočet všetkých účtov, úverov a ostatných produktov v slovenských korunách sa uskutoční presne podľa oficiálne stanoveného konverzného kurzu a pravidiel zaokrúhľovania. V súvislosti s procesom zavedenia eura na Slovensku sa nezmenia čísla účtov ani platobných kariet.“

NBS slovami J. Kováčovej upozorňuje občanov, aby sa vyhli výmenám peňazí na ulici alebo ponukám od osôb, ktoré sa vydávajú za predstaviteľov bánk alebo iných inštitúcií. „Peniaze vymieňajte výlučne v bankách, ktoré na prepočet použijú konverzný kurz. Akýkoľvek "výhodnejší" kurz ponúkaný od neznámych osôb sa môže spájať s rizikom šírenia falošných peňazí.“ NBS opakovane upozorňuje, že nik nemá právo pod zámienkou prechodu na euro požadovať od občana informácie o výške hotovosti, ktorú má doma.

Nie je dôvod na davové psychózy

Vládny splnomocnenec pre zavedenie eura na Slovensku Igor Barát médií opakovane upozornil verejnosť na rozumný, triezvy a pokojný prístup k prechodu na euro. „Nie je žiaden dôvod na stres, paniku, nejaké iracionálne davové reakcie,“ zdôrazňuje Barát. Ďalej odporúča používanie bezhotovostných foriem platieb v čo najväčšej možnej miere a počas duálneho obehu nezneužívať obchody na "zmenárenské" operácie. „Obchody slúžia na  domíňanie korún, nie na ich zámenu vo veľkom.“

Za hlavné devízy týchto dní Barát považuje toleranciu, zhovievavosť a trpezlivosť. „Nie všade a nie každý vie prepočítať sumy a peniaze bleskovo. Stres a nervozita to však neurýchli.“ Ako zábezpeku pred podvodníkmi odporúča obozretnosť pred "výhodnými" ponukami na výmenu peňazí od neznámych osôb, na ulici, cez internet. „Inde ako v banke a inak ako za konverzný kurz sa peniaze vymeniť nebudú dať, každý iný navrhnutý spôsob sa spája s veľkým rizikom podvodu.“ V tejto súvislosti odporúča sledovať spravodajstvo médií, nepodliehať rôznym mýtom šíreným "ústnym podaním".

Fico odmieta akékoľvek negatíva

Slovenský premiér Róbert Fico odmietol akékoľvek negatíva v súvislosti s prechodom na euro. Najnovšie to potvrdil v rozhovore pre pondelkové vydanie českého denníka Právo. Na otázku reportéra „Ešte pred pol rokom ste priznali, že ste mali isté obavy zo vstupu Slovenska do eurozóny. Ako to vidíte teraz, tesne pred zavedením eura?“ uviedol: „Je pravda, že pred niekoľkými mesiacmi som povedal, že euro je spojené nielen s výhodami, ale že má aj nevýhody. Ale že tých výhod je viac. Bol som vtedy opatrný v hodnotení eura. Dnes vnímam euro výslovne ako pozitívnu vec. Slovensko má aj trochu šťastia v tom nešťastí hospodárskej a finančnej krízy, protože euro je okamih, ktorý nám môže vo významnej miere pomôcť prekonať všetky úskalia a krízy, ktoré sa deň po dni začnú prehlbovať. Dnes by som každému odporúčal zaviesť euro tak rýchlo, ako sa len dá".

Slovensko bude rozdávať skúsenosti

Fico ďalej uviedol, že "môže trvať niekoľko rokov, kým ďalšie krajiny vstúpia do eurozóny. Slovenská republika bude na všetkých fórach vystupovať veľmi aktívne,  čo sa týka vstupu našich susedov do eurozóny.“ Je pekné, zdôraznil, že Slovensko bude mať euro, ale bolo by omnoho lepšie, keby eur  zaviedli aj ďalšie krajiny. Na otázku, či Slovensko je pripravené pomáhať svojimi skúsenosťami z eurozóny, povedal: „Až začiatok budúceho roka ukáže, či sme zlyhali alebo nie. Verím, že sme nezlyhali. Rád dám pokyn všetkým svojim spolupracovníkom, aby Českej republike, Poľsku alebo Maďarsku odovzdali všetky skúsenosti, ktoré máme.“

Euro a eurofóbia: najväčšie komplikácie si vytvárame v hlave >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet