Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Európa na križovatke a futbal vz. finančné trhy (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Európa na križovatke a futbal vz. finančné trhy (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Aj keď minulotýždňové dianie na trhoch ovplyvnilo niekoľko významných udalostí, hoci každá v inej miere a z iného uhla, diskusie sa viedli o tom, či finančné trhy sú odrazom reálnej ekonomiky. Alebo si len žijú svojím vlastným a nezávislým životom? K tejto téme prispel aj futbalový šampionát v Brazílii.

Finančné trhy i cenu ropy najviac ovplyvňovali udalosti v Iraku, vrátane rozhodnutia amerického prezidenta Baracka Obamu o tom, že Spojené štáty svojich vojakov priamo do Iraku už nepošlú.

Prezident zároveň požiadal svojich poradcov pre národnú bezpečnosť, aby vypracovali možné alternatívy poskytnutia pomoci tejto krvácajúcej krajine a minister obrany Chuck Hagel medzitým nariadil presunúť do oblasti Perzského zálivu lietadlovú loď sprevádzanú krížnikom a torpédoborcom. Analytik ČSOB Jan Čermák k tomu poznamenal, že čím ďalej bude Obama vo svojej oválnej pracovni dumať ako zareagovať, tým viac bude cítiť nervozitu na trhu s ropou a zasiahnuté môžu byť aj iné trhy

Naďalej narastá aj napätie v rusko-ukrajinských vzťahoch. Ruský prezident Vladimir Putin vydal Federálnej bezpečnostnej službe (FSB) rozkaz významne posilniť ochranu rusko-ukrajinských hraníc. Barack Obama a minister zahraničných vecí John Kerry opakovane vyzvali Putina, aby prestal podporovať militantov na východe Ukrajiny a neposielal im cez hranice zbrane a materiálnu pomoc. Ukrajinská vláda obvinila Rusko, že separatistom bezostyšne naďalej dodáva tanky, delá, obrnené transportéry a iné bojové vozidlá. V sobotu sa v Kyjeve pred ruským veľvyslanectvom konali masové protesty proti agresívnej politike Moskvy voči Ukrajine. Približne 300 účastníkov demonštrácií zablokovalo vchod na veľvyslanectvo, strhli ruskú a vystavili ukrajinskú štátnu vlajku, do okien veľvyslanectva hádzali kamene, petardy i Molotovove kokteily.

Nepokročili ani dlhoočakávané rokovania ohľadom zemného plynu a jeho ceny. Komisár Európskej komisie (EC) pre energetiku Günther Oettinger vyzval zúčastnené strany, aby sa čím skôr dohodli – Rusko pohrozilo, že zastaví dodávky plynu do Kyjeva, ak ukrajinská strana do pondelka (16. jún) nezaplatí dlh vo výške 1,95 miliardy dolárov. Mohlo by to výrazne narušiť dodávky plynu, ktoré prúdia cez Ukrajinu do krajín EÚ.

Prečítajte si tiež:
 

Zo správ a udalostí okolo EÚ a eura osobitne zaujali tieto tri veci:

  • dozvuky toho, ako prezident ECB Mario Draghi oznámil zníženie základných sadzieb, trhy tie informácie potrebovali prežuť a prežrať. Portfólio manažér Across Private Investments Radovan Kasík to na rozdiel odo mňa napísal slušnejšie, že ťažko jednoznačne ohodnotiť opatrenia ECB, výsledok ukáže až čas. ECB každopádne nesklamala a dodala očakávané 
  • protest Nemcov proti zápornej sadzbe na vklady. Podľa nich je to len potrestanie tých, ktorí vedia šetriť a zároveň úľava pre problémové krajiny, ktoré tak nebudú motivované k štrukturálnym reformám. Bývalý hlavný ekonóm ECB Jürgen Stark Draghiho kritizoval s tým, že svoju politiku zameriava len na niektoré krajiny (rozumej: ekonomicky slabé krajiny juhu Európy) na úkor celej eurozóny
  • aj keď sa vášnivým diskusiám o eure v Česku na portáli Investujeme.sk venujeme pravidelne, napríklad aj v Týždňoch vo financiách, najnovšie nemohol nezaujať český prezident Miloš Zeman, podľa ktorého by krajina mala vstúpiť do eurozóny do roku 2017. Argumentoval veľkou spokojnosťou Rakúšanov a Slovákov s jednotnou menou.  

Euro si žije svoj život: Budúcnosť EÚ ho netrápi

Ale na kurz eura paradoxne opäť nijako nevplývali udalosti a názory okolo jeho budúcnosti, rozumej: okolo samotnej existencie eurozóny a Európskej únie, ktorá stojí zakliesnená na križovatke – viac než si to všetci pripúšťame.

Niekoľko týždňov po eurovoľbách, v ktorých sa výraznejšie dostali k slovu euroskeptické aj výslovne extrémistické, nacionalistické a fašizujúce strany, sa naďalej bojuje o budúcnosť Európy a jej podobu. Jedným z rozhodujúcich bojísk je trojuholník: nemecká kancelárka Angela Merkel, Veľká Británia, ktorej samotnej naďalej hrozí rozpad, resp. odídenie Škótska, a bývalý predseda tzv. Euroskupiny Luxemburčan Jean-Claude Juncker, ktorý dlhé roky bol a dodnes je spolu s pani Angelou považovaný za jedného najzapálenejších bojovníkov za jednotnú Európu a zachovanie EÚ.

Názorová vojna sa strhla po tom, čo nemecká kancelárka povedala, že trvá na tom, aby sa šéfom Európskej komisie (EC) stal práve Juncker, ktorého do funkcie navrhli európski ľudovci. Pani Angela sa pri tom opierala aj o výsledky aktuálneho prieskumu, podľa ktorého vyše 60 percent Nemcov chce, aby kancelárka podporovala a presadzovala Luxemburčana Junckera. Britskí predstavitelia sa však nazdávajú, že Juncker nemôže stáť na čele EC, lebo je to človek s europozitívnou minulosťou a taký človek by dnes nemal byť lídrom EÚ. Premiér David Cameron dokonca pohrozil, že ak väčšina členských štátov napriek britskému nesúhlasu presadí Junckera do čela komisie, bude jeho vláda nútená vypísať referendum, ktoré rozhodne o vystúpení ostrovnej krajiny z EÚ.

Tvár budúcej Európy sa ešte viac zachmúruje. Kandidatúru Junckera podporili aj socialistické a ľavicovo-demokratické sily v europarlamente a napríklad Ficova vláda už skôr uviedla, že Slovensko nebude súčasťou blokujúcej menšiny, ktorá by mu bránila stať sa predsedom EC. Premiér zároveň zdôraznil, že naša krajina i vláda rešpektujú víťazstvo ľudovcov v eurovoľbách. Naopak, na britskú stranu sa v tejto názorovej vojne s ďalekosiahlymi následkami postavili predstavitelia euroskeptických, extrémistických a fašizujúcich strán v europarlamente, teda strán, ktoré presadzujú čím skoršie rozpustenie či priamo rozbitie EÚ.

Kvôli tejto vojne sa dokonca uskutočnil v Štokholme aj mimoriadny, ak už nechcem napísať summit, tak aspoň napíšem, že dvojdňový minisummit, na ktorom sa zúčastnili premiéri Veľkej Británie, Nemecka a niektorých ďalších krajín EÚ. Juncker po summite zopakoval svoje predošlé vyhlásenie, že nik ho neprinúti kľaknúť na kolená pred Britmi a bola by chyba, keby Európa vo všetkom ustupovala Británii, ktorá sa vyhráža odchodom z EÚ. Britský premiér opätovne zdôraznil, že Juncker ako človek s príliš proeurópskymi názormi nie je vhodný na takúto funkciu.

Avšak to, či opäť raz hrozí rozpad európskeho veľkoprojektu alebo aspoň jeho výrazné oslabenie, na euro akosi nezaberá. Možno nie je od veci zamyslieť sa aj nad tým, či finančné trhy nežijú svoj vlastný autonómny život možno aj úplne odtrhnutý od reálnej ekonomiky. Pravda, viac než pre kurz meny to určite platí pre akciové trhy. Aj preto sa donedávna hovorievalo (a možno to aj reálne platilo), že akciová burza je ukazovateľom pomerov v ekonomike, resp. veľmi dobrým indikátorom jej vývoja. Téme sa venoval publicista Daniel Kuchta zdôrazniac myšlienku, že určitý vzťah mezi reálnou ekonomikou a finančnými trhmi by logicky mal existovať. Dnes tomu tak na prvý pohľad nie je a stále viac je takých, ktorí tvrdia, že je to v poriadku

Tí, ktorí zastávajú názor o samostatnosti finančných trhov a ich určitej, možno aj podstatnej nezávislosti od reality, radi používajú ako argument rôzne nelogickosti vo vývoji na týchto trhoch. Odpoveď na otázku, či s touto témou dajako súvisí aj neustále tlačenie nových peňazí už ponechávam na láskavého čitateľa.

Namiesto gólov neistota faulov

Futbalové majstrovstvá sveta Brasil 2014 sú v plnom prúde a tak sa natíska aj súvislosť alebo skôr paralela medzi dianím na finančných trhoch a športovým tipovaním, hoci aj stávkovanie (aspoň podľa mňa) je organickou súčasťou finančných trhov. Bez ohľadu na to, aké obrovské množstvá peňazí sa tam točia. Aj keby išlo len malé o stávky… Možno majú niektorí po nebo siahajúci ekonómovia iný názor, ale ja si myslím, že to je finančný trh. Ešte pred začiatkom svetového šampionátu na niektoré súvislosti upozornil aj Michal Hloušek, podľa ktorého za určitých okolností je kurzové stávkovanie veľmi blízke (vysoko rizikovým) investíciám. Stávkové kancelárie držia výhodu na svojej strane – ony stanovujú kurz. Kurzové stávkovanie je predovšetkým hra, ale hra o peniaze

Aktuálne prebiehajú tvrdé a veľmi zaujímavé boje v skupinovej fáze a niekedy mám dojem, že kurzy stávkových kancelárií sú odtrhnuté od reality. Azda najlepším príkladom bol nízky kurz na favorizované Španielsko (úradujúci majster sveta) a relatívne vysoký kurz na Holandsko. Aj keď futbalová lopta je okrúhla a vrtkavá, veľmi dobre pripravený tím „oranjes“ bookmakri mne z neznámych dôvodov hrubo a hriešne podcenili. Zápas napriek počiatočnému zjavnému zvýhodneniu španielskeho mužstva zo strany rozhodcu, ktorý mu pomohol jedenástkou za sporný faul, ktorý si penaltu ani nezaslúžil, napokon skončil debaklom1:5. Favorizovaní Španieli utrpeli vôbec najvyššiu prehru obhajcu trofeje v celej histórii svetových šampionátov! Na veci nič nemení fakt, že španielsky tím už raz utrpel aj vyššiu prehru. Bolo to v roku 1950, keď takisto na svetovom šampionáte v Brazílii inkasoval od domácich „kanárikov“ 1:6, vtedy ale Španieli neboli majstrami sveta.

Teraz je to o to horšie a ponižujúcejšie. Viaceré španielske noviny terajšiu prehru označili za najväčšiu národnú tragédiu, resp. za totálnu katastrofu či najhoršiu potupu, akú Španielsko mohlo zažiť. Ale život pokračuje a futbalová lopta sa točí a skáče ďalej. V nasledujúcich dňoch sme sa dožili ďalších prekvapení (Kostarika a i.).

Aby to však bolo čo najspravodlivejšie a majstrovstvá prebehli bez krívd a neuznaných gólov, futbalová federácia FIFA zaviedla novinku – sedem vysokorýchlostných kamier do každej bránky na objektívne posudzovanie gólov. Federácia tak rozhodla preto, aby už nedochádzalo k situáciám, kedy arbitri uznali gól, ktorý nepadol, alebo naopak, diváci v hľadisku i pri TV obrazovkách sa už z gólu právom radovali, no rozhodcovia si vraj ani nevšimli, že lopta vôbec bola v bránke. Posledný šampionát (South Africa 2010) bol toho najkrikľavejším dôkazom. Na terajších majstrovstvách sporných gólov očividne ubudlo, nie že by neboli, ale ich ubudlo. O to viac je výslovne sporných faulov. Prakticky v každom zápase…

Paralela s dianím na akciových a iných trhoch je čisto náhodná…

Na to, ako sa futbal môže podpisovať pod obchodovanie na menových trhoch, upozornil analytik Tomáš Raputa z FXstreet slovami, že väčší záujem o futbal a menší záujem o trhy znamená predpokladanú nižšiu volatilitu. Počas týchto majstrovstiev sa podľa jeho slov očakáva na menových pároch EUR/USD a USD/JPY najmenší pohyb za posledných15 rokov.  

Decentná kozmetika (aj na slovenský spôsob)

Ale zaujímavo je aj doma. Hoci slovenský fiškálny deficit klesol v roku 2013 pod tri percentá (na 2,77 % HDP) a naša krajina tak splnila svoj záväzok voči EÚ, detailnejší pohľad prezrádza, že to ani zďaleka nie je príležitosť na sebauspokojenie. Potvrdili to aj ekonómovia VÚB banky Zdenko Štefanides a Andrej Arady, podľa ktorých opatrenia, ktoré viedli k nižšiemu schodku, sú zväčša len krátkodobého charakteru alebo skôr premárnenou príležitosťou než dôvodom na chválu. Ani ďalšie opatrenia, ako napríklad škrty v investíciách či oslabenie súkromného piliera dôchodkového systému, podľa nich neveštia pre budúci rast Slovenska nič dobré.

Pod skresanie rozpočtového deficitu sa však podpísali aj tzv. kozmetické úpravy. Takou tou najokatejšou je čisto metodická zmena – dodatočné zaradenie štátom vlastnených Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) do verejného sektora, čo prinieslo do finálneho výsledku kladný zostatok vo výške 57,2 milióna eur.

Môj názor: Takéto metodické prekrucovačky mi pripomínajú obdobie, kedy sa niektoré členské krajiny EÚ veľmi chceli dostať do eurozóny. Na účtovné prechmaty a podvody, ak aj nie v trestnoprávnej, tak určite aspoň v morálnej rovine, sa však prišlo až hodne neskôr – až po rokoch. Typickým príkladom bolo Taliansko, ktoré nespĺňalo kritéria pre prijatie eura a tak to maskovalo rôznymi účtovnými presunmi a machináciami.

Zázrak sa nekonal. Vráťme sa z Apeninského polostrova späť na Slovensko. Ani ďalšie – a dodám ešte, že aj nadmieru populistické opatrenia Ficovej vlády nepriniesli očakávaný efekt. Napríklad zvýšenie dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 percent motivované snahou kabinetu robiť všetko pre dobro občana a ničiť tie zlé kapitalistické firmy, neprinieslo v roku 2013 to, čo sa očakávalo – nárast príjmov. Oproti rozpočtu boli príjmy z tejto dane nižšie o 230 miliónov eur. Tento pokles bol iba čiastočne kompenzovaný vyššími príjmami z DPH

Zatiaľ čo slovenská vláda predčasom populisticky zvýšila dane pre firmy, Japonsko sa rozhodlo ísť presne opačným smerom. Premiér Shinzō Abe minulý týždeň oznámil, že jeho kabinet plánuje znižovať daň z firemných ziskov v postupných krokoch. Nižšia daňová záťaž podľa Abeho prispeje k podpore konkurencieschopnosti japonského priemyslu, bude viesť firmy k zvýšenej tvorbe pracovných miest a zlepšenie by tak mali pocítiť aj bežní občania.

Zaráža vysoká korupcia i jej tolerovanie

Avšak na Slovensku – a nielen kvôli daniam – neustále rastie nespokojnosť firiem s podnikateľským prostredím. Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) sú podmienky na podnikanie na Slovensku veľmi zlé. Najzávažnejšími problémami sú nízka vymožiteľnosť práva, korupcia, preferovanie štátnych stimulov vybraným investorom pred celoplošným zlepšovaním podnikateľského prostredia, ale aj byrokracia, nadmerné množstvo rôznych výkazov a prieťahy v konaní na úradoch.

S tou korupciou je to u nás obzvlášť horúce. Slovensko patrí medzi najskorumpovanejšie krajiny v európskom i celosvetovom meradle. Prieskum, ktorý pre spoločnosť Ernst and Young realizovala celosvetová výskumná agentúra Ipsos, potvrdil neuveriteľne vysokú toleranciu kultúry úplatkov a nekalých praktík u slovenských manažérov. Hádam len o chlp lepšia situácia je v susednom Česku.

Autor PhDr. Peter Furmaník je publicistom – reportérom a komentátorom. Ilustračné foto v záhlaví článku: www.sxc.hu
Európa na križovatke a futbal vz. finančné trhy (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Európa na križovatke a futbal vz. finančné trhy (Týždeň vo financiách očami komentátora) >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

18.08.2017 11:09 Nepredvídateľný Donald Trump potápa tradičné bezpečné prístavy

Po vzájomných provokáciách amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského lídra Kom Jong-una prišlo tento týždeň upokojenie na oboch stranách, čo sa prelialo aj na finančné trhy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 10:08 Ranný prehľad trhov 18. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.08.2017 10:24 Ranný prehľad trhov 17. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 31.07.2017 00:00 Samoriadiace vozidlá prídu na trh onedlho. Ako sa zviezť na tomto trende?

Analytici predpokladajú, že samoriadiace osobné vozidlá sa objavia na našich cestách už do piatich rokov. Okrem toho, že tento trend zmení naše spotrebiteľské správanie, vytvorí i zaujímavé investičné príležitosti. Autonómne autá budú napríklad potrebovať množstvo nových senzorov, mapujúcich situáciu okolo nich. Navyše budú jazdiť podľa HD máp s potrebou presnosti niekoľkých centimetrov. Na to, ako sa zviezť na tomto trende z pohľadu investícií, sa pozrieme v nasledujúcom článku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »