Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

Euroval: Európsky stabilizačný mechanizmus vo faktoch

Autor: Valér Demjan | 29.03.2011 00:10 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Euroval: Európsky stabilizačný mechanizmus vo faktoch

Minulý týždeň bola schválená konečná podoba Európskeho stabilizačného mechanizmu (European Stability Mechanism ,ďalej len „ESM“), ktorý bude pokračovateľom procesu zabezpečovania stability v eurozóne po svojom predchodcovi Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (European Financial Stability Facility - „EFSF“).

ESM bude externým zdrojom finančnej pomoci pre členské štáty eurozóny po júni 2013. Jeho efektívna úverová kapacita bude 500 mld. eur, pričom tento objem sa bude minimálne raz za päť rokov prehodnocovať. Cieľom ESM bude získať financovanie na poskytnutie finančnej pomoci členom eurozóny vo finančných ťažkostiach. ESM obdrží sankčné platby členských štátov, ktoré si neplnia povinnosti vyplývajúce z Paktu rastu a stability a vykazujú makroekonomické nezrovnalosti. 

ESM bude spravovať Rada guvernérov, pozostávajúca z ministrov financií členských štátov eurozóny s hlasovacím právom a z dvoch pozorovateľov: komisára pre ekonomické a menové záležitosti a guvernéra ECB. Rada si zvolí hlasovaním svojho predsedu. O poskytnutí finančnej pomoci, podmienkach poskytnutia finančnej pomoci, úverovej kapacite ESM a zmenách ponuky nástrojov financovania rozhoduje Rada guvernérov jednohlasnou väčšinou, ktorej nebráni, ak sa niektorý z členov zdrží hlasovania. O ostatných rozhodnutiach sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, ak sa nerozhodne inak.

Rada riaditeľov bude vykonávať úlohy, ktoré na ňu deleguje Rada guvernérov. Každý člen ESM navrhne jedného riaditeľa a jedného jeho náhradníka. Všetky rozhodnutia Rady riaditeľov budú musieť byť schválené kvalifikovanou väčšinou. Pomer hlasov bude na základe podielu na ESM, kvalifikovaná väčšina bude 80% hlasov.

Zdroje ESM

ESM bude mať spolu 700 mld. eur upísaného základného imania. 80 mld. eur z tejto sumy bude vo forme splateného kapitálu  (v piatich ročných splátkach po 16 mld. eur, to je tá korekčná zmeny oproti trom rokom a prvotnom vklade 40 mld. eur). Zvyšná časť bude vo forme kapitálu splatného na požiadanie a záruk v celkovej výške 620 mld. eur. Úverová kapacita ESM bude 500  mld. eur,  celková hodnota ESM  je však 700 mld. eur (200 mld. eur slúži ako rezerva a garantuje rating AAA  pri emisii dlhopisov).  Pomer príspevkov je vypočítaný na základe korigovaného ECB kľúča – túto korekciu budú využívať krajiny s HDP nižším než 75% priemeru EÚ. Akákoľvek členská krajina, ktorá sa pridá do ESM po júli 2013, doplatí kapitál rovnakým spôsobom ako ostatní členovia ESM. V prípade, že sa ESM neaktivuje a efektívna úverová kapacita neklesne pod 500 mld. eur, budú členom vyplácané dividendy zo splateného kapitálu po odpočítaní prevádzkových nákladov. 

Finančná pomoc

Finančná pomoc sa poskytne na základe prísnych podmienok a prostredníctvom úverov. ESM však môže výnimočne intervenovať na primárnych trhoch na základe programu makroekonomickej obnovy a prísnych podmienok, ak o tom jednohlasne rozhodne Rada guvernérov. 

ESM môže poskytnúť krátkodobú alebo strednodobú stabilizačnú pomoc členskému štátu s vážnymi finančnými problémami. Prístup k financovania je podmienený prísnymi podmienkami. Dĺžka programu a splatnosť úveru bude závislá od druhu problémov a vyhliadkach členského štátu na opätovné získanie prístupu na finančné trhy.

ESM môže nakupovať dlhopisy členského štátu v ťažkostiach na primárnych trhoch, s cieľom maximalizovať efektívnosť nákladov finančnej pomoci. ESM bude pri poskytovaní finančnej pomoci úzko spolupracovať s MMF, ktorý  bude participovať na technickej aj finančnej úrovni. 

Proces poskytovania pomoci

Finančná pomoc ESM bude aktivovaná na základe žiadosti členského štátu v ťažkostiach adresovaná ostatným členským štátom eurozóny (aktuálne očakávane na portugalskú žiadosť po voľbách). Rada guvernérov požiada Komisiu v spolupráci s ECB a MMF prehodnotí existenciu rizika finančnej stability eurozóny a vykoná analýzu udržateľnosti verejného dlhu konkrétnej krajiny. Ak bude potrebná stabilizačná podpora, prehodnotí sa aj miera zahrnutia súkromného sektora. Následne poverí Rada guvernérov komisiu vyjednať Memorandum o porozumení. Komisia navrhne Rade guvernérov rozhodnúť o programe makroekonomickej obnovy a Rada guvernérov rozhodne o poskytnutí finančnej pomoci. Dodržiavanie podmienok bude kontrolovať komisia a MMF v spolupráci sa ECB. Rada môže na základe návrhu komisie a po prediskutovaní v Rade guvernérov rozhodnúť o sledovaní štátu aj po ukončení programu a to až do doby, kým nesplatí poskytnutú finančnú pomoc.

Oceňovanie úverov

O štruktúre oceňovania rozhodne Rada guvernérov. ESM stanoví pevnú alebo premenlivú úrokovú sadzbu. Systém financovania bude podobný ako pri MMF, cena úverov zohľadní prevádzkové náklady ESM ako aj možné riziká. Úroková miera bude pozostávať z nákladov na financovanie, príplatku 200 bázických bodov (2%) na celý úver ako aj príplatku 100 bázických bodov (1%) za zvyšné časti úveru nesplatené po troch rokoch od ich splatnosti. Pre úvery s pevnou sadzbou so splatnosťou nad tri roky bude sadzba vážený priemer 200 bázických bodov za prvé tri roky a 200 + 100 bázických bodov za nasledujúce roky. Systém financovania bude pravidelne prehodnocovaný. ESM bude mať, podobne ako aj MMF, status prednostného veriteľa s výnimkou postavenia voči MMF.

Účasť súkromného sektora

Ak členský štát prijme finančnú pomoc, bude sa od neho očakávať adekvátna a primeraná účasť súkromného sektora:

  • Ak sa na základe analýzy udržateľnosti dlhu ukáže, že program makroekonomickej obnovy dokáže vrátiť verejný dlh na udržateľnú úroveň, štát príjemca uskutoční kroky, ktorými posmelí hlavných súkromných investorov, aby si ponechali svoje expozície v krajine.
  • Ak sa na základe analýzy udržateľnosti dlhu ukáže, že program makroekonomickej obnovy nedokáže vrátiť verejný dlh na udržateľnú úroveň, štát príjemca bude musieť začať v dobrej viere rokovať so svojimi veriteľmi o ich aktívnej účasti na obnovovaní udržateľnosti dlhu. Poskytnutie finančnej pomoci bude záležať od dôveryhodného plánu štátu zabezpečiť adekvátne a primerané zúčastnenie súkromného sektora. Pri rokovaní so svojimi veriteľmi sa bude členský štát držať zásad proporcionality, transparentnosti, férovosti a cezhraničnej koordinácie.

Autor je analytik TRIMBroker.

Euroval: Európsky stabilizačný mechanizmus vo faktoch

Euroval: Európsky stabilizačný mechanizmus vo faktoch >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 11.08.2017 15:13

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

21.08.2017 12:48 Celoslovenskú nezamestnanosť ťahajú nahor len 4 okresy

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku klesla v júli na 6,7 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej ako v júni. Hoci ide o rekordne najnižší výsledok, stále je to vysoké číslo. Priemernú nezamestnanosť zvyšujú  najmä štyri okresy južného a východného Slovenska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 12:33 Inflácia sa v júli zrýchlila

Titulková – teda medziročná miera inflácie stúpla v júli na 1,4 percenta oproti jednému percentu v júni, čo je najvyššia hodnota od leta 2013. Nahor ťahá infláciu predovšetkým zložka potravín (4,3 % medziročne), zatiaľ čo protiinflačné tlaky regulovaných cien oslabli (-1,5 % vs. –2,4 % medziročne). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

10.08.2017 16:15 Inflácia neprichádza. Nečakáme náhodou zbytočne?

Na trhoch s fixným výnosom sa aktuálne dosť intenzívne diskutuje okolo výnosov na dlhopisoch. V poslednej dobe sme mohli čítať niekoľko článkov a analýz, ktoré opisujú túžobne očakávaný nárast výnosov a dávajú investorom tipy, ako sa vyrovnať s nadchádzajúcimi dramatickými zmenami. No povedzme si, si prečo sa pravdepodobne mýlia. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »