Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Euroval: všetko záchrannej sieti Európy

Autor: Valér Demjan | 18.11.2010 15:00 | Kategórie: Makroekonomika | 2 komentáre
Euroval: všetko záchrannej sieti Európy

V poslednom čase sme zo všetkých strán bombardovaný informáciami o aktivovaní záchranného eurovalu, ktorý by mal pomôcť rizikovým európskym ekonomikám ako Írsko a Portugalsko. Pri vysvetlení eurovalu si pomôžeme dielom známeho francúzskeho prozaika a dramatika írskeho pôvodu („náhoda?“) S. Becketta „Čakanie na Godota“. Čakanie na záchrancu, ktorý má vyriešiť všetky problémy verných a na sebe závislých kamarátov. Presne ako ekonomiky eurozóny, ktoré pristúpením k spoločnej menovej politike stali na sebe závislými.

Akýkoľvek problém jednej z nich tak musia riešiť ostatné inak by destabilizovali vlastnú menu. Poďme si teda objasniť toho novodobého európskeho Godota, dúfajme len v lepší koniec...

Pavučina Európy

V úvode treba povedať, že celý záchranný systéme v eurozóne má niekoľko zložiek. European Financial Stability Facility (EFSF) v objeme 440 mld. EURo (členovia eurozóny), European Financial Stabilization Mechanism (EFSM) v objeme 60 mld. EURo (pre celú EU) a 250 mld. EURo ako garancie a úver od MMF. Celkovo sa tak dostávame na objem 750 mld. EURo, ktoré by bolo správe navŕšiť o grécku pôžičku 110 mld. EURO, čiže celkový záchranný balíček na starom kontinente dosahuje 860 mld. EURo.

European Financial Stability Facility (EFSF) – Európsky finančný stabilizačný fond - euroval

Zriadenie: 7. júla 2010 v nadväznosti na rozhodnutie členských štátov eurozóny z 10. mája 2010. Euroval môže poskytovať pomoc do 30. júna 2013, pričom jeho existencia bude trvať až do úplného vyrovnania akéhokoľvek svojho finančného záväzku.
Účel: zabezpečiť preventívne finančnú stabilitu menovej únie poskytnutím dočasnej finančnej pomoci štátom eurozóny v prípade výnimočných okolností (ich stav posúdi priamo EU). Včerajšia návšteva predstaviteľov EU a MMF v Írsku (Dublin) bola  výsledkom osobného posúdenia „výnimočnosti“ írskeho problému.
Členovia: všetkých 16 členských štátov eurozóny
Zdroje: vlastné dlhové nástroje eurovalu alebo úverové dohody s finančnými inštitúciami, za ktoré budú ručiť členské štáty eurozóny. Záruky budú stanovené proporčne a budú zodpovedať pomeru splateného kapitálu v ECB.
Max. výška záruk: 440 mld. EUR (z toho Slovenská republika 4 371 540 000 EUR), čo je podiel iba krajín eurozóny.
Úverové nástroje: tieto budú mať rovnaký finančný profil ako úver poskytnutý členskému štátu eurozóny, avšak ručitelia teda akcionári eurovalu môžu rozhodnúť, aby euroval menil flexibilne a podľa potreby napr. menu, načasovanie, úrokovú sadzbu alebo splatnosť dlhových nástrojov. Pri každom úvere sa bude prijímajúcemu štátu prirátavať marža, ktorá bude predstavovať odmenu pre ručiteľom. Napr. pri gréckej pôžičke (mimo eurovalu) to je prvých päť rokov 300-bázických bodov (3%) a potom 400 bázických bodov (4%).
Miesto MMF: finančná pomoc eurovalu sa má uskutočniť spolu s MMF podľa toho ako budú dohodnuté podmienky v memorande o porozumení s dlžníckym štátom. Podiel MMF je 250 mld. EURo.
Rozhodovanie: kľúčové rozhodovania (napr. schválenie pôžičky) sú rezervované len členským štátom eurozóny a v zásade vyžadujú jednomyseľné hlasovanie. Predstavenstvo eurovalu je zložené z akcionárov eurovalu, pričom počet pridelených hlasov zodpovedá ich splatenému kapitálu v eurovale.  Európska komisia je splnomocnená na rokovanie úveru s dlžníckym štátom ako aj na monitorovanie dodržiavania ekonomického programu na navrátenie jeho finančnej stability. 

Euroval je súčasťou komplexného balíka opatrení, o ktorých rozhodla Rada ECOFIN-u dňa 9. mája 2010. V prvom kroku bol mechanizmus pomoci vytvorený prostredníctvom účelovej spoločnosti eurovalu a následne členské štáty eurozóny uzatvárali s eurovalom rámcovú zmluvu, ktorej záväznosť pre jednotlivý členský štát eurozóny je podmienená splnením vnútroštátnych legislatívnych podmienok (Národná rada SR vyslovila s rámcovou zmluvou 11. augusta 2010 a rámcová zmluva nadobudla pre SR platnosť 30. septembra 2010).

Euroval má formusocieté anonyme“ (akciovej spoločnosti) so sídlom v Luxemburgu, založenej podľa luxemburského práva dňa 7. júna 2010 jedným členským štátom, a to Luxemburským veľkovojvodstvom ako jediným akcionárom. Akcie eurovalu sa následne prevádzajú na eurozóny, ktoré vstupujú do spoločnosti po dokončení potrebnýcostatné členské štáty h domácich legislatívnych zmien, pričom sa členské štáty eurozóny budú na základnom kapitáli spoločnosti podieľať rovnakým pomerným dielom ako na základom kapitáli ECB.

Euroval je riadený Správnou radou, ktorej počet členov je zhodný s počtom akcionárov eurovalu. Rozhodnutia EFSF prijíma Správna rada kvalifikovanou väčšinou, ktorá predstavuje 2/3 prítomných členov a zároveň aspoň 80% hlasov vážených upísaným kapitálom, okrem prípadov, v ktorých stanovy vyžadujú jednohlasné stanovisko (hlavne rozhodnutie o poskytnutí úveru členskému štátu eurozóny – aktuálny prípad Írska). Akcionármi eurovalu nie sú Slovensko, Belgicko a Slovinsko (Slovinci dali celú rámcovú zmluvu na Ústavný súd, ktorý to prešetruje, zrejme to bude na dlhšie obdobie). To znamená, že v prípade, ak Slovinci nepristúpia, tak ostatné štáty budú musieť prevziať ich podiel za nich. Slovenský prípad je špecifický, pretože legislatívny proces v SR prešiel bez problémov, ale vzhľadom k situácii v Belgicku a Slovinsku sme nepodpísali „zmluvu o prevode akcií v rámci eurovalu“. Ide teda iba o formálny problém, nie neochotu garantovať zo strany SR.

Po podpise zmluvy zo strany SR by sa mal realizovať prevodný príkaz finančných prostriedkov ako podiel z základného imania eurovalu a následne SR by obdŕžala akciový certifikát – potvrdenie zápisu v evidencii vlastníctva. Zároveň SR by mala nominovať svojho zástupcu do Rady Riaditeľov eurovalu.

Investičná stratégia eurovalu

Euroval prijal v októbri tohto roku investičnú stratégiu, ktorá sa venuje najmä investičnému horizontu, investičným nástrojom a rizikovému manažmentu .

Vo svojom investičnom horizonte určili, že ten je potrebné stanoviť z dôvodu zabránenia mínusových prevádzkových nákladov a chybnej synchronizácii investícií. Keďže medzi termínom vyplatenia úveru dlžníkovi a termínom uhradenia peňažných prostriedkov veriteľmi je časový odstup minimálne 14 dní, tieto prostriedky sa počas tejto doby investujú. Investičné rezervy majú za úlohu  minimalizovať náklady veriteľov a  vytvoriť rezervu v prípade, že niektorý z veriteľov nebude schopný platiť a túto platobnú neschopnosť nebude pokrývať záruka.

Dostupnými nástrojmi sú zabezpečenia dlhu, zaistené vklady (dohody o spätnom odkúpení) a nezaistené vklady. Akcie a podiely podielových fondov nebudú povolené z dôvodu, že by zaviedli vyššiu mieru rizika alebo by boli spojené s vyššími nákladmi a poplatkami.

Cieľom rizikového manažmentu je predchádzanie dvom rizikám, riziku protistrany a riziku úrokovej miery. Riziku protistrany sa má zabrániť tým, že sa vyhovie požiadavkám ratingových agentúr a akákoľvek hotovosť, ktorá slúži na posilnenie úverov sa investuje do subjektov s ratingom AAA/Aaa/AAA. Toto obmedzenie však nebude platiť pre voľné hotovostné rezervy a Rada riaditeľov bude môcť rozhodnúť o rozšírení investičných možností na subjekty s nižším hodnotením za predpokladu priaznivých podmienok na trhu, návratnosti a ďalšej komunikácie s ratingovými agentúrami. Riziku úrokovej miery sa zabráni prostredníctvom stratégie flexibilného spárovaného financovania s marginálnym rozporom medzi úvermi a príslušnými nástrojmi financovania, v rámci ktorej nedôjde k výraznému riziku úrokovej miery.

Úverové posilnenie

Koncom septembra euroval získal od 3 ratingových agentúr najvyšší investičný rating. Na udržanie tohto vysokého ratingu však euroval musí pristúpiť k prispôsobeniu investičnej stratégie, ktorá je založená na 120% kolateralizácii (ručenie akcionárov eurovalu bude 120% z vydaných dlhopisov) vydaných dlhopisov a dvoch hotovostných rezervných nástrojov. Pôjde o loan specific cash buffer (bude stanovený v prípade čerpania úveru) a cash reserse (tvorený ako diskont 50 bázických bodov z úveru a čistej súčasnej hodnoty úrokovej marže). Dôvod hotovostných rezerv eurovalu je ten, že v prípade vydania dlhopisov bude euroval schopný vydať len dlhopisy vo výške zodpovedajúcej kolaterálu štátov s ratingom AAA. Cash buffer bude priamo naviazaný na konkrétny úver. V prípade splácania dlhopisov bude cash buffer použitý na splácanie dlhopisov. Cash reserve bude použitá až v druhom rade, ak sa náhodou vyčerpá cash buffer. Euroval bude cash buffer ako aj cash reserve investovať tak, aby jeho splatnosť zodpovedala splatnosti úrokov alebo istiny dlhopisov vydaných eurovalom.

Udržanie AAA ratingu prostredníctvom úverového posilnenia  však bude mať za následok zvýšené náklady, ktoré sa prejavia vo vyšších úrokových mierach, za ktoré si bude euroval požičiavať na kapitálových trhoch. Náklady spojené s vydaním dlhopisov sú rozdielne medzi EFSF, EFSM (European Financial Stabilization Mechanism), úverom Grécku a MMF. Aktuálnou úlohou Eurozóny je vyriešiť zníženie nákladov eurovalu pri vydávaní dlhopisov pri porovnaní nákladových parametrov ostatných finančných pomocí. Pre euroval zatiaľ prichádzajú do úvahy dve možnosti :

  1. prispôsobiť úverové podmienky na podmienky EFSM t. j. predlžiť splatnosť úverov a udržanie cash reserve vo výške 10%. Aktuálne cash reserve sa bude tvoriť prostredníctvom 300 bázických bodov. Pri úveroch nad 5 do 9 rokov sa týmto spôsobom vytvorí príliš veľká cash reserve preto návrh stratégie uvažuje o + 208 bps pre 5 ročné úvery a + 123 bps pre úvery do 9 rokov. 
  2. prispôsobiť úverové podmienky na podmienky MMF a pomoci Grécku t.j. znížiť úrokovú maržu EFSM spôsobom, ktorým by sa prispôsobil úrokovej marže EFSF.    

European Financial Stabilization Mechanism (EFSM)

Zriadenie: 10. mája 2010 Radou Európy, revidovanie každých 6 mesiacov.
Účel: finančná pomoc všetkým členským štátom EÚ (nielen Eurozóny) v prípade hrozby finančnej nerovnováhy spôsobenej výnimočnými okolnosťami.
Členovia: všetkých 27 členských štátov EÚ.
Zdroje: výlučne vlastné finančné nástroje EÚ garantované rozpočtom EÚ.
Úverová kapacita: max. 60 mld. EUR.
Úverové nástroje: Rada schvaľuje finančné podmienky úverovej zmluvy a ekonomický program obnovy finančnej stability prijímajúceho štátu v memorande o porozumení.
Aktuálny stav: doteraz žiadna aktivita.
Miesto MMF: finančná pomoc EFSM môže byť aktivovaná len na základe spoločného úverového programu MMF a EÚ.
Rozhodovanie: finančná pomoc bude poskytnutá na základe rozhodnutia rady ECOFIN (Ministri financií EU) schválená kvalifikovanou väčšinou na návrh Európskej komisie po konzultáciách s ECB.

Poskytovanie záruk v eurovale

V prípade, že členský štát požiada o pomoc na základe mechanizmu dohodnutého v úverovej zmluve, euroval uskutoční emisiu dlhopisov, prostredníctvom ktorých získa peňažné prostriedky na poskytnutie návratnej pôžičky danému členskému štátu.

Mechanizmus krytia prostriedkov určených na splácanie dlhopisov vydaných eurovalom prostredníctvom záruk je zastrešený rámcovou zmluvou. Rámcová zmluva je všeobecného charakteru a opisuje mechanizmus poskytnutia úveru, pristúpenia k ručiteľskému záväzku, vzájomnému regresnému vyrovnaniu medzi spoluručiteľmi a splácaniu úveru akéhokoľvek členského štátu eurozóny, ktorý požiada o pomoc. Konkrétne ručiteľské záväzky sa budú viazať na emitované dlhopisy určené na pomoc konkrétnemu členskému štátu eurozóny, nie na kapitál EFSF.

Ratifikáciou rámcovej zmluvy preberie každý akcionár eurovalu  na seba mimo iné nasledovné záväzky:

  1. Poskytnúť eurovalu záruku za vydané dlhové finančné nástroje a v prípade žiadosti členského štátu eurozóny o finančnú podporu ( napr. SR sa bude podieľať na celkovej výške záruk podielom 4,37 mld. EUR).
  2. Podieľať sa na ďalších záručných mechanizmoch potrebných na získanie AAA ratingu pre euroval, napríklad poskytnutím dodatočných záruk eurovalu do výšky 120% svojho podielu na zárukách pre každú emisiu (vďaka čomu bude každá emisia pokrytá zárukami prevyšujúcimi celkový objem takejto emisie eurovalu, a teda bude mať aj napriek prípadnému omeškaniu či zlyhaniu jedného ručiteľa možnosť pokryť celý svoj záväzok, pričom členské štáty budú následne za prekročenie svojho podielu odškodnené takým prípadným členským štátom, ktorý svoje povinnosti zo záruky včas nesplnil), poskytnutím dodatočných záruk pre pridružené finančné operácie eurovalu (napr. credit swaps), a podobne.

Za poskytnutie záruky dlžník bude okrem úrokov splácať aj dodatočnú „maržu,“ ktorá bude predstavovať odmenu členským štátom za poskytnutie záruk. Po tom, ako euroval získa vydaním dlhových nástrojov prostriedky pre pôžičku členskému štátu, ponechá si z nich servisný poplatok vo výške 50 bázických bodov z celkovej sumy pôžičky a predplatenú maržu vo výške čistej súčasnej hodnoty (NPV) očakávaných splátok marže po celú dobu splácania pôžičky. Tieto prostriedky tvoria „hotovostnú rezervu“ eurovalu.

V prípade, ak členský štát, ktorý je dlžníkom eurovalu nedokáže včas splácať pôžičku a kvôli tomu euroval nebude mať dosť vlastných prostriedkov (s vylúčením hotovostnej rezervy) na splácanie vlastných dlhových nástrojov, potom najprv požiada členské štáty o realizáciu záruk, a to až po spomínaných 120% svojho základného podielu na celkovej výške záruk. Len v prípade, ak takto získané prostriedky nebudú stačiť, použije euroval svoju hotovostnú rezervu.

V prípade, že euroval by musel použiť hotovostnú rezervu, požiada členský štát, ktorý nesplnil svoje povinnosti podľa zmluvy o splatenie svojho záväzku. V takomto prípade sa za omeškanie účtuje úrok vo výške mesačného EURIBORu (akruálne 0,834 % p.a.) plus 500 bázických bodov.

V prípade, že by iný členský štát musel napríklad pokryť záväzok iného akcionára (zo svojich 120%), odškodní ho tento akcionár iný členský štát, opäť s úrokom z omeškania vo výške mesačného EURIBORu plus 500 bázických bodov.

Euroval nemá žiadny mechanizmus, ktorý by pokryl zvýšené náklady akcionára eurovalu na poskytnutie špecifických štátnych záruk. Rámcová zmluva síce umožňuje v prípade finančných ťažkostí odstúpenie od poskytovania budúcich špecifických štátnych záruk, ale  s tým sa nijak neovplyvní povinnosť splácať už poskytnuté špecifické štátne záruky a je to možné len v prípade, ak sa akcionár eurovalu sám stane príjemcom pomoci podľa rámcovej zmluvy alebo v inom ekvivalentom mechanizme.

Rámcová zmluva nikde jasne nedefinuje dobu, do ktorej musí ručiteľ splatiť svoj podiel v prípade realizácie záruk – len hovorí, že na základe písomnej požiadavky eurovalu musia ručitelia prostriedky poskytnúť najneskôr dva dni pred očakávaným dňom splátky eurovalu. Rámcová zmluva však hovorí, že euroval pokiaľ možno nastaví podmienky pôžičiek členským štátom tak, aby medzi splátkou členského štátu a splátkou eurovalu bolo najmenej 14 pracovných dní – na realizáciu špecifických štátnych záruk by teda každý akcionár eurovalu mal mať prinajmenšom 12 pracovných dní.

V prípade omeškania samotného eurovalu s platbami veriteľom majú právo žiadať o realizáciu špecifických štátnych záruk veritelia eurovalu, a to za podmienok, ktoré stanovia jednotlivé dlhové nástroje eurovalu a s nimi spojené záručné zmluvy. V prípade realizácie na základe požiadavky dlžníka podľa súčasného návrhu tzv. Deed of Guarantee bude mať každá akcionár eurovalu 10 pracovných dní na zaplatenie svojej čiastky.

Schéma fungovania eurovalu

 

 

Popis aktivácie eurovalu:

  1. Írsko požiada o pomoc v rámci eurovalu.
  2. Euroval informuje Európsku komisiu  o žiadosti Írska. Následne komisia preverí, či Írsko je skutočne v takých problémoch (mimoriadne okolnosti), ktoré si vyžadujú poskytnutie pomoci a či nie je možné to riešiť inými nápravnými opatreniami.
  3. Európska komisia  vydá rozhodnutie a potvrdí, že Íri potrebujú pomoc, začne s Írskom rokovať o podmienkach úverovej zmluvy.
  4. V tom istom čase vstupuje euroval na finančný trh a vydáva dlhopisy. Investori dlhopisy skúpia a zároveň sa stávajú veriteľmi. Ručiteľmi týchto dlhopisov sa stávajú členské štáty eurozóny (akcionári eurovalu).
  5. Euroval získa peniaze na finančnom trhu a následne poskytuje pôžičku Írsku, ktoré podpíše úverovú zmluvu. Podmienky úverovej zmluvy sú približne rovnaké ako podmienky, za ktorých boli vydané dlhopisy, avšak nikdy nie nižšie. Euroval nemôže ísť do mínusu.
  6. Íri splácajú úver a euroval následne spláca svoje záväzky z vydaných dlhopisov. V tomto prípade sú ručitelia v podstate mimo a nemusia nič platiť.
  7. Íri nebudú schopní splácať úver, v tom prípade euroval požiada o plnenie ručiteľov (členské štáty eurozóny), ktorí zaplatia dlh za Írov. V tomto prípade môže nastať situácia, že nie všetky členské štáty budú schopné plniť záruky (napr. SR nebude mať peniaze tak za neho zaplatí napr. Nemecko, avšak tu vzniká záväzok SR voči Nemecku tento dlh uhradiť.)  V prípade, že členské štáty eurozóny nebudú mať dostatok peňazí, tak euroval využije tzv. „hotovostnú rezervu“. Ak nastane situácia, že euroval si nebude vedieť plniť svoje záväzky, tak investori (veritelia) môžu priamo požiadať o plnenie (splatenie dlhu za Írov) jednotlivé členské štáty eurozóny.

Autor je analytik TRIMBroker.

Euroval: všetko záchrannej sieti Európy

Euroval: všetko záchrannej sieti Európy >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Posledné pridané komentáre (celkem 2 komentáre)

:( xxx | 22.10.2011 00:33
naša vlada je na piču sulik je debil | 16.10.2011 21:36

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 02.03.2017 00:00 ECB chce zmenami v kvantitatívnom uvoľňovaním viac pomáhať Južnej Európe

Na decembrovom zasadnutí sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania až do konca tohto roka. Nové podmienky sú nastavené viac v prospech problematických krajín južnej Európy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.03.2017 00:00 Chudobný človek na všetko doplatí! (Zrkadlo uplynulého mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov)

Nečitateľnosť politikov až príliš často ťahá svetové finančné trhy za chvost a nik nechce byť hlavným námorníkom? Staré príslovie hovorí, že svíň je dosť, len válovov je málo a pokiaľ ide o blízku budúcnosť ľudstva, katolícki svätuškári fakt príjemne prekvapili. A nemyslím to ironicky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

21.03.2017 12:12 Inflácia sa vracia

Spotrebiteľské ceny vo februári medziročne zvýšili o 1,2 %, čím prekonali očakávania. Za februárovým medziročným rastom boli hlavne ceny v doprave (+7,2 %), v odbore zdravotníctva (+4,8 %) a ceny potravín a nealkoholických nápojov (+2,4 %).  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.03.2017 11:07 Sentiment korporátneho sektora sa zlepšuje

Podľa analytického prieskumu spoločnosti Fidelity na rok 2017, sa dôvera manažmentu oproti minulému roku výrazne zlepšila. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.03.2017 09:28 Fed podľa očakávaní zvýšil úrokovú sadzbu

Fed zvýšil v stredu kľúčovú úrokovú sadzbu s o štvrť percentuálneho bodu. Ide o druhé zvýšenie v priebehu jedného štvrťroku. Tento rok by mali nasledovať ešte ďalšie dve.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.03.2017 12:17 Centrálne banky majú pred sebou ťažký týždeň

Máme pre pred sebou ťažký týždeň. Prvou udalosťou, na ktorú sa upína pozornosť trhov je stretnutie komisie FOMC v stredu. Očakáva sa, že FED opäť zvýši sadzby o 25 bázických bodov, čo by bolo prvý krát od roku 2006, keď by došlo k viac ako jednému zvýšeniu v priebehu jedného štvrťroka. Okrem toho je to v kariére viacerých obchodníkov a finančných profesionálov po prvý krát, čo môžu byť svedkami série zvyšovaní sadzieb a uťahovania monetárnej politiky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.03.2017 09:23 Jemný náznak jastrabieho pohľadu v ECB

Hoci ECB svoju politiku nezmenila, jej pohľad sa za posledné obdobie o niečo zmiernil. O niečo viac jastrabí pohľad ECB sa prejavil vo vyňatí frázy o „prípadnom použití všetkých dostupných nástrojov v rámci mandátu ECB na dosiahnutie (inflačného) cieľa “. Avšak zatiaľ ponecháva ECB menovú politiku uvoľnenú a nedávny nárast inflácie vníma ako dočasný, ťahaný najmä bázickým efektom z cien energií a značne podporený práve uvoľnenou politikou ECB.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »