F. Palko: Paušálne výdavky nie sú udržateľné, ale teraz ich zrušenie nevnímam pozitívne...

Štát síce šetrí a prepúšťa, ale vlani sa počet úradníkov vo verejnej správe medziročne zvýšil. Riaditeľ IHP František Palko, ktorý na tento fakt upozornil, tvrdí, že o prácu by mohol prísť každý desiaty úradník. Prepúšťaniu však musí predchádzať dôsledná reforma. Aj keby sa štát naučil šetriť naozaj efektívne, na výplatnej páske to zrejme výrazne nepocítime.

Hovoríte, že šetriť na počte úradníkov sa dá, ale nie je to možné zo dňa na deň...

Bez toho, že by došlo k reforme ústrednej štátnej správy, nie je možné uvažovať o nejakých výrazných zmenách z hľadiska mzdovej a personálnej politiky. Ústredná štátna správa funguje s tisíckami rozpočtových a príspevkových organizácií a mnohé z nich sú neaktuálnymi pozostatkami fungovania štátu spred roka 1999 a niektoré dokonca ešte spred roka 1989. Nie sú zabezpečované procesy centrálnym spôsobom, ako je napríklad správa majetku štátu, verejné obstarávanie a ďalšie aktivity. A to aj napriek tomu, že je tu už tretia vláda, ktorá o tom hovorí. Tam by boli úspory i čo sa týka ľudí.

Pri proklamáciách o hľadaní úspor sa v minulom roku hovorilo zo strany vlády predovšetkým o znižovaní počtu pracovníkov a tiež o mzdových výdavkoch, ktorých vývoj má prispieť k fiškálnej konsolidácii. Minulý rok však skončil v tejto oblasti tak, že nám narástol aj počet ľudí, ktorí si našli prácu vo verejnej správe a aj sme zaplatili na mzdách viac, ako rok predtým.

Viete povedať, o koľko ľudí by sa mohla štátna správa zoštíhliť?

Pri analýzach, ktoré boli k dispozícii, by zníženie ľudí v štátnej správe by mohlo byť zhruba o 10%, ak by sa procesy nastavili centrálnym spôsobom.

Jednou z najdôležitejších tém je daňovo-odvodová reforma. Viete si predstaviť, že ak by štát šetril efektívnejšie, mohla by sa reforma nastaviť tak, aby ju Slováci výraznejšie pocítili na svojich výplatných páskach?

Dnes ekonomické prostredie, v ktorom sa nachádzame, nie je prajné pre významné zmeny v odvodovej oblasti, tak aby to ľudia pocítili. Reforma štátnej správy by mohla prispieť k úsporám, ale nie v takej miere, aby sme mohli uvažovať o významnej zmene v odvodovom zaťažení. To len potvrdzuje, že takéto reformy by sa mali robiť v ekonomicky prajnom prostredí.

Parlament na septembrovej schôdzi schválil zmeny v penzijnom sporení. Vláda zatiaľ neotvorila diskusiu o presmerovaní časti odvodov občanov z druhého piliera do deficitnej Sociálnej poisťovne. Ale zrejme sa tomu nevyhneme... 

Pokiaľ ide o reformu penzijného systému, tam sú dve hľadiská. Prvé hľadisko je, aby to bolo v prospech sporiteľov – občanov, ale aby to bolo udržateľné pre verejné financie a to nielen z dlhodobého, ale aj krátkodobého a strednodobého hľadiska. Keď si zoberieme, kto sa podieľa najviac na deficite verejných financií, tak je to penzijný systém, predovšetkým prvý pilier, ktorý tvorí viac ako polovicu celého deficitu verejných financií.

Napríklad Česko robilo reformu penzijného systému s tým, že viac bralo do úvahy krátkodobé a strednodobé hľadisko udržateľnosti verejných financií.

Český model tamojších sporiteľov rozhodne nepotešil...

Oni to prehnali. My sme jeden extrém a oni sú druhý extrém. V Česku sa berie hľadisko verejných financií ako úplne prioritné. V prípade Slovenska je prioritný sporiteľ. Ale chce to vyvážený pragmatický prístup. A ten nevidieť ani v jednom prípade.

Súčasťou daňovo-odvodovej reformy má byť obmedzenie paušálnych výdavkov na maximálne 200 eur mesačne. Časť vládnych poslancov si však myslí, že súčasný systém paušálnych výdavkov je lepšie nemeniť. Je to udržateľné z hľadiska verejných financií?

Všetci spoločne hovoria a ja mám ten istý názor, že odvodový systém má veľmi veľa diskriminačných opatrení a jedným z nich je aj pozitívna diskriminácia v prípade paušálnych výdavkov. Tento inštrument zohral dôležitú úlohu, pretože živnostníci sú tí, ktorí sa vedia sami zamestnať, neberú dávky v nezamestnanosti a to je pozitívne. Perspektívne si nemyslím, že paušálne výdavky sú udržateľné. Keď budeme v prostredí makroekonomickej stability a rastu, tak ich zrušenie bude nevyhnutné.

Teraz, keď nevieme, ako sa bude vyvíjať ekonomika, keď sa hovorí o recesii, Slovensko dnes láme rekordy v nezamestnanosti, zrušenie paušálnych výdavkov nevnímam pozitívne. A to v konečnom dôsledku aj z pohľadu verejných výdavkov, pretože niektorí z nich sa naozaj môžu ocitnúť v sociálnej sieti.

F. Palko: Paušálne výdavky nie sú udržateľné, ale teraz ich zrušenie nevnímam pozitívne... >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet