Falšované eurobanky traumatizujú verejnosť

Slovenské banky hlásia bezproblémový prechod na euro. Ešte chvíľu však potrvá, kým sa nám nová mena dostane pod kožu. V obchodoch čakáme dlhšie – predavači kontrolujú pravosť bankoviek. Neznalosť ochranných prvkov totiž využívajú podvodníci. A verejnosť traumatizujú správy o falošných bankovkách.

O zaistených falošných eurobankovkách informujú všetky média, vrátane televízií, vo svojich  spravodajských reláciách. „Toto nám bolo treba?“ pýtajú sa zveličene pri televíznych obrazovkách tí, ktorí sa nevedia zmieriť so skutočnosťou, že slovenskú korunu nahradilo euro. 

Falšovala sa aj slovenská koruna

V záujme objektívnej pravdy treba ale napísať, že prakticky každá mena, vrátane slovenskej koruny, s ktorou sme sa pred pár dňami nadobro rozlúčili, sa v tej či onej miere stala terčom falšovateľov peňazí. Aj počas uplynulých rokov sa v policajných zvodkách pravidelne objavovali informácie o zachytených falšovaných slovenských bankovkách. Len sa o nich nehovorilo toľko v médiách a nejatrili tak verejnosť.

A podobne je to aj s eurom. Aj spoločná európska mena je v centre pozornosti falšovateľov peňazí, ba ako silná mena hádam ešte viac než iné meny. Problém je však v inom. Euro je pre nás niečo nové a tak akékoľvek informácie o výskyte falošnej eurobankovky sú v pozornosti médií nateraz na jednom z prvých miest. Je len pochopiteľné, že po čase takéto informácie z televíznych správ celkom vymiznú.

Euro ešte „nemáme v rukách“

Pravda to, že sa falošným eurobankovám venuje teraz v médiách toľko pozornosti, má aj onú povestnú druhú stranu mince. Aspoň sú ľudia ostražitejší. A budú si viac dávať pozor. Na otázku, prečo sa v tržbách v obchodoch náhle objavilo toľko falošných eurobankoviek, možno odpoveď hľadať aj v tom, že sme si na euro ešte nezvykli, že sme sa s ním ešte celkom nezžili, ešte ho – ako sa vraví – nemáme v rukách.

Z policajných hlásení...

Pondelok 5. januára: Polícia informovala médiá o tom, že neznámy muž zaplatil v Poprade za taxík, ktorým sa viezol od železničnej stanice na sídlisko JUH III., podozrivou 50-eurovou bankovkou, ktorá vykazuje známky falzifikátu. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov.

Štvrtok 8. januára: V jednej z bánk v Bansskej Bystrici objavili podozrivú 50-eurovú bankovku. Podľa banskobystrickej policajnej hovorkyne Márie Faltániovej bankovka bola súčasťou tržby z maloobchodných predajní, následne putovala na expertízu do Národnej banky Slovenska.

Sobota 10. januára: Prešovskí policajti informovali novinárov, že zaistili podozrivú 100-eurovú bankovku, ktorou platil neznámy zákazník v jednom z prešovských hypermarketov.

Nedeľa 11. januára: Podľa krajskej policajnej hovorkyne v Prešove Magdalény Fečovej sa prešovskí kriminalisti začali zaoberať ďalším falzifikátom eurobankovky. Išlo o 100-eurovku, ktorá sa našla v tržbe v jednom z popradských obchodných domov.

Streda 14. januára: Nitrianska policajná hovorkyňa Božena Bruchterová informovala médiá, že od začiatku roka zaevidovali policajti v Nitrianskom kraji už takmer desiatku falošných 50 a 100-eurových bankoviek. Polícia zároveň upozornila verejnosť na riziko, ktoré jej hrozí pri rozmieňaní bankoviek na ulici alebo pri podomových predajoch. „Mnohí ľudia až pri platení zistia, že sa nechali oklamať a získali falošné eurá. Ostražití by mali byť aj predajcovia, najmä ak dostanú bankovky vo vyššej hodnote. O ich pravosti by sa mali ihneď presvedčiť," zdôrazňuje polícia.

Piatok 16. januára: Prvú podozrivú eurobankovku zadržali muži zákona v Trenčianskom kraji. Podľa policajnej hovorkyne Kataríny Hlaváčovej 100-eurovkou platili v niektorom z novinových stánkov v Prievidzi.

Ešte raz piatok 16. januára: Podľa zástupcu prešovskej policajnej hovorkyne Daniela Džobanika prevádzkovateľ jednej z kežmarských čerpacích staníc priniesol do banky dennú tržbu a pracovníčka pri kontrole objavila desaťeurovku, ktorá nemala potrebné ochranné prvky. Bankovka putovala na expertízu do NBS a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci.

Pondelok 19. januára: Policajti informovali, že podozrivú 100-eurovú bankovku objavili aj v obci Opatovce nad Nitrou v okrese Prievidza. Podľa zástupcu trenčianskej policajnej hovorkyne Pavla Kudličku ňou neznámy páchateľ zaplatil v miestnom novinovom stánku.

Presný počet nezverejnili

Presný počet falšovaných, resp. podozrivých eurobankoviek zaistených na území Slovenska orgány Policajného zboru ani Národná banka Slovenska nateraz nezverejnili. Polícia však naďalej upozorňuje, že ak niekto dá do obehu bankovku, o ktorej vedel, že je falošná, dopúšťa sa zločinu, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody sedem až desať rokov.

NBS i komerčné banky upozorňujú občanov na to, aby pri manipulácii s eurobankovkami boli obozretní, aby si všímali jednotlivé ochranné prvky, ktoré eurobankovky obsahujú (hĺbkotlač, vodoznak, ochranný prúžok, sútlačová značka, špeciálna fólia s hologramom, zlatistý pruh, opticky premenlivá farba vytlačená sieťotlačou a i.).

Animovaný prehľad jednotlivých ochranných prvkov, vrátane toho, ako sa má pri ktorej bankovke konkrétne vykonávať skúška hmatom, pohľadom a naklonením, ale aj ďalšie podrobnosti o ochranných prvkoch eurobankoviek možno nájsť na spoločnej webovej stránke NBS a Ministerstva financií SR.

Overte viac ako jeden ochranný prvok!

Policajné zložky zrejme z taktických dôvodov, aby nemarili vyšetrovanie, nezverejnili ani podrobnosti o zaistených bankovkách., teda v čom sa odlišovali od pravých eurobankoviek. A tak platí iba všeobecné pravidlo pri kontakte s eurobankovami: vždy si treba overiť viac ako jeden ochranný prvok. Kontrola pravosti bankovky pritom trvá iba pár sekúnd. Stačí ju skontrolovať hmatom, pohľadom a naklonením.

Pravosť eurobankoviek by podľa ich tvorcov mala byť zrejmá už na prvý pohľad, keďže sú vytlačené na špeciálnom papieri zhotovenom z čistej bavlny, ktorý sa už pri ohmataní výrazne odlišuje od bežného papiera. A navyše, pri ich výrobe je použitých viacero tlačiarenských technológií (hĺbkotlač, tlač z plochy, tlač z výšky, sieťotlač).

Pozor na podvodníkov!

NBS ešte pred dňom D, teda pre 1. januárom 2009 v súvislosti s výmenou korún za eurá upozorňovala na možných podvodníkov. Podľa centrálnej banky by si občania mali dať pozor napríklad na výmenu peňazí na ulici. A navyše, podľa hovorkyne NBS Jany Kováčovej: „akýkoľvek "výhodnejší" kurz ponúkaný od neznámych osôb sa môže spájať s rizikom šírenia falošných peňazí.“  

So slovenskou korunou sme sa odvtedy definitívne rozlúčili. Niektorým však aj po uplynutí tzv. duálneho obdobia zostali slovenské mince a bankovky, najmä ako tzv. vankúšové peniaze. A nie v malých množstvách. NBS odhaduje, že ešte stále majú ľudia pri sebe miliardy korún.

Vankúšové peniaze sú rajom pre podvodníkov

Niektorí nechcú ísť so svojimi vankúšovými peniazmi do banky z tých či oných dôvodov, niektorí sa boja, keďže banky majú voči orgánom činným v trestnom konaní tzv. oznamovaciu povinnosť. A situáciu zneužívajú všelijakí podvodníci. Ponúkajú sa, že pôjdu namiesto iných zmeniť slovenské koruny na eurá, resp. dotyčné osoby odrádzajú od návštevy bánk a na výmenu im ponúkajú údajne lepší kurz.

A to všetko sa deje v situácii, keď konverzný kurz 1 EUR = 30,1260 SKK je nielenže stanovený zákonom a je všeobecne známy, ale žiadny iný kurz už ani neexistuje a nedá sa použiť. Napriek tomu sa nájdu podvodníci, ktorí dôverčivým sľubujú, že im slovenské koruny vymenia „lepšie ako v banke“. Je logické, že ak by to urobili, sami by na transakcii prerobili. Ak tak robia, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o falošné eurobankovky.

Aj preto NBS, komerčné banky a polícia neustále apelujú na obozretnosť.