Finančný poradca ako ochranca klienta - najmä pred sebou samým

Prečo finančný poradca? Tri slová v jednoduchej otázke. Google na ňu ponúkne bezmála milión odkazov na rôzne internetové stránky. No už zbežný pohľad na výsledky vyhľadávania dáva tušiť, že odpoveď nebude jednoduchá. Ak, samozrejme, nehľadáte dôvody blogera, pre ktoré sa nestal finančným poradcom, reklamné linky na sprostredkovateľské siete alebo úvahy nad tým, či finančný maklér je poradca alebo podvodník. Toto všetko možno nájsť medzi prvými odkazmi pri hľadaní na internete.

Tradičnými argumentmi je nedostatok potrebných informácií a úspora času. Pridať k nim niekoľko ďalších nie je veľký problém. No finančné poradenstvo ako ochrana klienta pred sebou samým? Na prvé počutie to zďaleka neznie ako presvedčivý argument.

Študentské zápasenie s termínmi

Danovi Arielymu, profesorovi behaviorálnej ekonómie na prestížnej MIT Media Laboratory, bolo podozrivé, prečo tety a ďalší blízki rodinní príslušníci umierajú práve v posledných dvoch týždňoch semestra. Práve v čase, keď jeho študenti mali odovzdávať seminárne práce. Tušil, že náhle zvýšenie úmrtnosti zďaleka nebude také výrazné, ako by sa z výhovoriek študentov mohlo zdať. No na to, aby mohol dokázať, že ide len o prirodzenú tendenciu mladých študentov odkladať svoje povinnosti na poslednú chvíľu a potom vymýšľať výhovorky, potreboval jednoznačnejší dôkaz. Rozhodol sa pre experiment.

Študentom v troch rôznych triedach dal rozdielne podmienky odovzdávania seminárnych prác. V každej bol ich počet rovnaký – tri. Kým v prvej triede si študenti sami mohli stanoviť záväzné termíny, v ktorých musia dohodnuté práce odovzdať pod hrozbou zníženej známky, v ďalšej dostali voľnú ruku – svoje výtvory mohli priniesť kedykoľvek. V tretej triede zvolil Ariely diktátorský prístup a stanovil pevné termíny odovzdania seminárnych prác.

Ktorý prístup sa osvedčil ako optimálny a najlepší? „Ukázalo sa, že najlepšie známky mala ,diktátorská skupina‘, ktorej termíny boli vopred pevne stanovené. Najhoršie známky boli, naopak, v triede anarchistov, ktorí mali úplnú voľnosť a museli seminárky odovzdať až na konci semestra. Skupina, ktorá si sama mohla zvoliť svoje tri termíny, skončila uprostred,“ napísal Ariely o svojich zisteniach.

Z lavíc do reálneho života

Tendencie testovaných študentov nie sú izolovanou laboratórnou skúsenosťou, odtrhnutou od bežného života. Stačí si spomenúť na tradíciu novoročných predsavzatí, z ktorých sa len mizivé percento podarí skutočne dodržať. Ľudia si vo väčšine prípadov nedajú konkrétne časové termíny a – podobne ako testovaní študenti – aj oni odsúvajú „akciu“ na neskôr.

Zhrnuté a podčiarknuté: to, že ľudia majú problémy so sebadisciplínou, nie je prevratné zistenie. Je veľmi jednoduché podľahnúť pokušeniu a okamžitému potešeniu („Tú čokoládu predsa nevyhodím, no odzajtra už začnem chudnúť.“).

Poradca netrestá, určuje mantinely

Samostatnou oblasťou, kde veľa ľudí robí elementárne chyby, je práca s peniazmi. Taká, akú pozná každá domácnosť: udržiavanie výdavkov na primeranej úrovni, čerpanie úveru, neprimeranosť spotreby, nákup na kreditnú kartu, sporenie na dôchodok, dovolenku.

Mať pre tieto situácie nablízku profesionálneho finančného poradcu či sprostredkovateľa má hneď dve hlavné výhody. Prvou je tradične sprehľadnenie a „upratanie“ si finančných tokov a stanovenie priorít. A hoci poradca nie je učiteľ s autoritou trestať za nesplnenie úlohy, môže účinne zastúpiť úlohu toho, kto tvorí „soft“ mantinely v hospodárení s osobnými financiami. O ich dôležitosti netreba pochybovať – ekonomická kríza uplynulých dvoch rokov bola pre mnohé domácnosti a ich peňaženky zaťažkávacím testom, ktorý ukázal potrebu disciplinovaného plánovania a rozumného narábania s peniazmi. Pridaná hodnota dobrého finančného poradcu je v takýchto prípadoch dôležitá aj v tom, že stanovením cieľov a plánu na ich dosiahnutie dokáže nielen načrtnúť cestu, ale aj dohliadnuť na to, aby z nej klient neodbočil. Vo svojom vlastnom záujme.

Ako udržať výdavky na uzde?

Jeden z najstarších tipov prišiel zo Spojených štátov, krajiny, v ktorej sa zrodili kreditné karty a široké možnosti nákupov aj bez dostatočnej finančnej hotovosti. Princíp „ľadovej kreditky“ je triviálny – a funguje ako účinná brzda impulzívnych a spontánnych nákupov. Stačí vložiť kreditnú kartu do pohára s vodou a nechať pohár zmrznúť na ľad v mrazáku. Ak majiteľ karty dostane neočakávanú chuť niečo si kúpiť, musí sa vyzbrojiť trpezlivosťou a počkať, než sa ľad v pohári roztopí. Proces rozpúšťania ľadu nemožno urýchliť ani v mikrovlnnej rúre, došlo by k poškodeniu magnetického prúžku na kreditnej karte. Kým sa však ľad rozpustí, vychladne zvyčajne aj horúca, nakupovaniachtivá hlava.

Pokiaľ človek nemá pri sebe niekoho, o koho sa možno pevne oprieť, niekomu pomôže aj forma internetového „exhibicionizmu“. Ako inak nazvať východisko z bludného kruhu dlhov, ktoré si zvolila 29-ročná Tricia. Keď zistila, že len na svojich kreditných kartách dlhuje viac ako 22-tisíc dolárov, oblial ju nielen pot, ale aj pocit zahanbenia. Až takého, že so svojou situáciou sa nedokázala zveriť ani vlastným rodičom. S využitím anonymity internetu sa preto so svojím problémom zdôverila celému svetu – založila internetovú stránku a začala o svojich financiách blogovať. Tam priznala nielen aktuálny vývoj a štruktúru príjmov a výdavkov, ale dokonca spočítala aj hodnotu svojho majetku. V porovnaní s dlhmi bol nižší o takmer 40-tisíc dolárov. Verejný blog v jej prípade poslúžil ako motivácia na vlastnú disciplínu. O účinnosti zvoleného spôsobu asi najlepšie hovorí fakt, že Tricia už dnes kreditným spoločnostiam nedlhuje ani cent. Jej príbeh na internete ostáva aj naďalej.

Článok vyšiel v časopise Partners News spoločnosti Partners Group SK.

Finančný poradca ako ochranca klienta - najmä pred sebou samým >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet