FOREX: Americký kovboj porazí „eurosadlo“

Čo bude s dolárom? To je otázka, ktorá trápi celý devízový trh od Moskvy cez Londýn až po New York. Pričom zhruba polovica predikcií už kope hrob doláru pri súčasnom spomaľovaní US ekonomiky. A to najmä po minulotýždňovom zasadnutí FOMC, kde Bernanke naznačil ochotu k ďalšiemu uvoľňovaniu menovej politiky za predpokladov pokračovania signifikantného zhoršovania US.

Na druhej strane tu máme názory, že eurozóna prerastená „socialistickým sadlom“ a keynesiánskymi pseudoriešeniami problémov (ktoré vlastne riešenia nie sú) je na tom ešte horšie. Je tak možné, aby mladá sotva desaťročná spoločná mena mostov, ktoré spájajú a ktorá je krytá nedôveryhodnou menovou politikou ECB, mala nadvládu nad zeleným „dolárovým kovbojom“?

Všetky mena sveta čaká pád

Pri existencii súčasného menového systému sveta založeného na ničím nekrytých peniazoch a existencii frakčného systému bankových rezerv, kde obe tieto vlastnosti systému umožňujú vytvárať centrálnej banke a de facto aj komerčným bankám peniaze „ex-nihilo“ (teda z ničoho), je prirodzené sa obávať o pád a oslabovanie všetkých mien voči reálnym aktívam. Ako však už naznačil Warren Buffett, je potrebné si vyberať meny, ktoré budú padať najpomalšie. Alebo inými slovami, slovami Nouriela Roubiniho, devízový trh je súťažou krásy, kde ide o to, aby bola vybraná tá najmenej škaredá mena (keďže jedinou solídnou menou je dnes zlato, ako trefne tvrdí minulotýždňový report Citibank a ako dokazujú nové a nové maximá tohto kovu v posledných dňoch). Tieto jednoduché veci a „filozofické“ východiská je potrebné mať na pamäti pri robení rôznych scenárov vývoja.

Dvojito medvedí

Preto už dlhšie tvrdím, že som ultramedvedí na euro, a rovnako skeptický pohľad mám na dolár (tieto meny sú v omnoho horšom postavení voči zvyšku sveta čo sa prejavuje ich pádom voči menám zdravých ekonomík teda, voči švajčiarskemu franku, austrálskemu doláru či kanadskému doláru). Keď však budeme porovnávať tieto dve meny voči sebe tvrdím, že dolár bude mať z dlhodobého hľadiska na vrch. Poďme ale postupne a vysvetlime si aktuálne rozloženie sily na tomto večnom devízovom bojisku a pripojme aj argumenty k tomuto tvrdeniu a presvedčeniu.

Dočasný „copperfieldovský trik“

Ak sa pozeráme smerom do Európy, vidíme 16 chorých do záhub smerujúcich fiškálnych politík s rastom zadlžovania, presadzovaním krátkodobých nesystémových ekonomických riešení tzv. dočasného „coppperfieldovského triku“ straty problémov z očí zamietnutím ich pod koberec. Týmto však ekonomiku ešte viac poškodzujú a oslabujú. Hospodárska politika je tak neefektívna a ani náznakom nerieši štrukturálne problémy o demografických hrozbách stárnutia populácie už ani nehovoriac.

Rovnako a predsa inak

Nie že by v USA rovnaký prístup neexistoval, ale keď príde na priame porovnanie so starým kontinentom, predsa len tu cítiť väčší závan liberalizmu. A hlavne jednu menovú a jednu fiškálnu politiku (i keď pri pohľade na obe politiky to žiadna sláva nie je) na rozdiel od eurozóny, ktorej hospodárstva nielenže k sebe nekonvergujú, ale práve naopak od zavedenia eura sa rozdiely priepastne prehlbujú. Má niekto pocit, že Grécko dobehlo za 10 rokov existencie eura, práve vďaka tejto mene Nemcov, alebo sa i nim aspoň priblížilo? Ak tak jedine platmi, nie však produktivitou či konkurencieschopnosťou. Niet sa prečo čudovať, že známy český ekonóm a prezident Václav Klaus označil euro ako kazajku krajín a brzdu ich rozvoja. Toto rastúce napätie - spoločná mena a spoločná menová politika typu „one size fits all“ nemôžu vydržať a ak vydržia, bude to len na škodu nás všetkých v podobe ďalších a ďalších problémov, ďalšieho spomaľovania rastu a prehlbovania rozdielov a znižovania životnej úrovne.

Euro je tak zo strategického hľadiska v horšom postavení ako dolár. Americký kovboj má navyše vďaka viac liberálnemu prostrediu väčší potenciál pre ekonomický rast ako rôznymi falošne sociálnymi záväzkami obkľúčená eurozóna.

Morálny hazard (vďaka aktivite ECB, Európskej komisie a Eurovalu) skresľuje problémy bankového sektora eurozóny, ktorého skutočný stav falošne stresujúce záťažové testy neodhalili. Morálny hazard a falošná solidarita tak vytvárajú idylku dôvery trhov v dlhy a politiky európskych krajín, ktorá absolútne nezodpovedá skutočnému rizikovému profilu štátov. Lebo trh vie, že ak niečo praskne, riziko nebude na ňom, ale na bežnom daňovom poplatníkovi eurozóny. Euro je tak navonok dočasne vo výhode.

ECB aspoň netlačí peniaze

Hoci mnohí túto kritiku eurozóny prijímajú, ich základným proeurovým argumentom je, že ECB nerobí tak brutálne tlačenie peňazí ako robil a zrejme opäť bude robiť FED a preto už len z tohto hľadiska je euro lepšou menou ako dolár. Navyše z hľadiska úrokového diferenciálu má jasne výhodu vo svoj prospech. Tento argument síce nemožno úplne ignorovať, no klasický chod carry obchodov by mohol pokračovať len v prípade pokračovanie obnovy svetovej ekonomiky. USA zažíva už „recesiu rastu“, ktorá sa čoskoro môže pretaviť do druhého dna a teória decouplingu (oddeleného vývoja eurozóny od USA) sa nikdy nepotvrdila, a ja ju zahadzujem rovnako do koša. Eurozóna je stále závislá od vývoja v USA. A ak sa ten bude zhoršovať, bude to mať negatívne dopady aj na starý kontinent a jeho menu. Carry obchody sa budú zatvárať, z čoho budú profitovať refinancujúce meny s nízkym úročením ako je práve dolár. Kým sa toto naplno prejaví, ubehne však nejaký čas a z krátko (stredno) dobého hľadiska by tak mohol ostať dolár pod tlakom. Nie však dlhodobého.

Devízový Archimedov zákon

Aktuálne hrozí doláru nebezpečenstvo tlačenia peňazí resp. kvantitatívneho uvoľňovania menovej politiky FEDu a teda „debasementu“ jeho hodnoty po celom trhu. Najmä keď tak účinnú tlačiareň peňazí nemá žiadna iná centrálna banka, a ECB je tradične zaspatá „behind the curve“ a k ráznejším krokom sa vždy rozhodne dosť „neskoro po funuse“. Z krátkodobého hľadiska teda bude platiť tzv. Devízový Archimedov zákon: „Tá mena, ktorej centrálna banka netlačí (alebo tlačí pomalšie) peniaze je nadľahčovaná voči druhej mene, ktorej centrálna banka má výkonnejšie tlačiarne.“ Z tohto pohľadu je dolár v defenzívnej nevýhode voči zvyšku hlavných mien sveta. Aspoň nateraz.

Kvantitatívne a technicky: EURUSD je v rastovom kanáli, zdolaním 1,35 (50% fibo decembrobé maximá 2009/júnové minimá 2010) sa otvára širšia cesta nahor s rizikom rastu až k úrovniam 1,38/1,40. Tento level však nemusí byť vôbec dosiahnutý, i keď celkom nemožno vylúčiť ani riziko, že bude prekonaný. Očakávam totiž skôr či neskôr (v dnešnej neistote na trhu je to obtiažne odhadnúť s dostatočne vysokou pravdepodobnosťou) nastane obrat. Jeho presný čas bude závisieť od toho, kedy sa ľad pod krehkou obnovou US a európskej ekonomiky úplne prepadne, resp. ako skoro sa ECB prebudí (a v tomto smere je Trichet, ako to už neraz dokázal, naozaj „neriadenou strelou s ťažkým odhadom trasy letu“) a začne sa opičiť po FEDe v ďalšom uvoľňovaní menovej politiky. Celkovo teda v dlhodobý rast EURUSD resp. v dlhodobé oslabovanie dolára teda neverím. Prečo?

Dva scenáre s rovnakou možnosťou

Ak sa totiž situácia na trhoch ešte zhorší, bude nastávať, ako som už naznačil, zatváranie carry (z čoho bude profitovať dolár bez ohľadu na to aké kvantá ich FED z čistého teplého vzduchu vytlačil). A ak si US ekonomika predsa len udrží aspoň „chudokrvný rast“ FED by nemusel pristúpiť k QE 2,0,respektíve pristúpiť len k jeho redukovanej forme, čo by mohlo opäť zmeniť postoj trhu na viac prodolárový. Dolár bude tak z tohto pohľadu nezničiteľný. Je však ťažko povedať, kedy presne k tomuto scenáru príde.

Nesystematické a nečitateľné kroky centrálnych bánk (ktoré navonok maľujú ružovejší stav sveta aký v skutočnosti je, a zdá sa, že sa nebudú mať k činu) nám môžu totiž pripraviť ešte úplne iné scenáre a tak je potrebné byť pripravený úplne všetko. Nezabúdajme na to najmä v podaní ECB, ktorá by sa mohla začať variť vo vlastnej šťave, keď sa situácia začne zhoršovať. A namiesto januárových diskusií o exitovej stratégii (teda v čase keď bude Bernanke 24/7 chrliť tony peňazí na trhy) by mohla priložiť „polienko“ likvidity do horiaceho bankového ohniska v Európe a naznačiť, že zvyšovanie sadzieb je za siedmymi horami a siedmymi dolinami, kde sa voda sype a piesok leje. To by mohlo spôsobiť výrazný posun eurovej výnosovej krivky nadol a spôsobiť stratu čara sily eura a opätovnú orientáciu na dolár.

Chce to trpezlivosť

Na tento scenár však je potrebná trpezlivosť. nepochybujem o tom, že euro sa zrúti, podobne ako George Soros, Nouriel Roubini, Jim Rogers či Milton Friedman. „US kovboj“ tak porazí „eurosadlo“, ani nie tak preto, že by bol sám o sebe tak dobrým, ale hlavne preto, že to sadlo je príťažou. Oblúkom sa tak opäť vraciam na začiatok k slovám Warrena Buffeta a vyberám si tak menu, ktorá bude pomalšie padať k zemi a ňou bude dolár.

Autor je analytik TRIMBroker.