Frankfurter Wertpapierbörse: Frankfurtská burza patrí k najväčším v Európe

V rámci vzdelávacieho seriálu o investovaní sme si minulý týždeň predstavili pražskú burzu, ktorá je Slovákom najbližšia. Dnes si viac povieme o jednej z najväčších búrz nielen v Európe: Frankfurt Stock Exchange.

Frankfurtská burza je súčasťou Deutsche Börse Group, ktorá patrí medzi najväčšie a najvýznamnejšie trhy s cennými papiermi nielen v Európe. Do skupiny Deutsche Börse patrí niekoľko nadnárodných i lokálnych búrz predovšetkým z Európy, medzi ktorými okrem Frankfurtskej burzy hrajú prim aj jeden z najväčších derivátových trhov EUREX so sídlom v Zürichu (spolumajiteľom je Švajčiarska burza Swiss Exchange) a International Securities Exchange (ISE), najväčšia opčná burza na svete, ktorá je vlastnená práve EUREXem. Štruktúrované produkty ako sú certifikáty a warranty potom sprostredkováva spoločný podnik Deutsche Börse a švajčiarske SIX Group pod názvom Scoach. DB Group prevádzkuje aj elektronický obchodný systém XETRA, ktorý prevzali aj niektoré zahraničné burzy. Zúčtovacie služby zabezpečuje spoločnosť Clearstream, ktorá sídli v Luxemburgu.

Od stredoveku po súčasnosť: obchodovalo sa pod holým nebom aj v pivnici

História Frankfurtskej burzy siaha do stredoveku, keď sa vo Frankfurte konali pravidelné jesenné trhy. Potom čo mesto dostalo privilégium organizovať aj jarný trh, stávalo sa postupne centrom obchodu nielen v Nemecku. Vďaka priaznivým podmienkam sa už začiatkom 16. storočia do Frankfurtu sťahovali obchodníci z Holandska, alebo Francúzsko a mesto sa tak postupne stávalo aj centrom obchodu a bankovníctva v celej Európe.

Vzhľadom na rôznorodosť platidiel, ktoré sa rôznili s regiónmi i v rámci jednotlivých krajín a voľným kurzom však vládol na trhoch nemalý chaos vedúci k podvodom a úžere. S cieľom zabrániť znehodnoteniu menovej sústavy sa v roku 1585 dohodli najväčší obchodníci na stanovenie jednotných výmenných kurzov. Meno Bursa sa pre stretnutie obchodníkov, kde sa výmenné kurzy aktualizovali, začalo používať začiatkom sedemnásteho storočia (prvá zmienka je z roku 1605). Ako vznik Frankfutskej burzy cenných papierov (Frankfurter Wertpapierbörse - FWB) sa však datuje práve rok 1585.

Prvý oficiálny kurzový lístok s dvanástimi menami a ich priemernými kurzmi sa objavil v roku 1625, najstarší dochovaný je z roku 1721. V roku 1682 bol zriadený prvý zbor pravidiel a regulácií. Dlho sa obchodovalo pod holým nebom, do budovy sa obchody odsťahovali až v rokoch 1694 až 95. Koncom sedemnásteho storočia sa na burze začalo obchodovať s dlhopismi, v osemnástom storočí sa potom stal Frankfurt centrom obchodov s medzinárodnými dlhopisy, ktoré boli centrom záujmu na FWB až do konca devätnásteho storočia.

Stále rastúci význam Frankfurtskej burzy nielen v Nemecku, ale aj vo svete viedol v roku 1843 k otvoreniu novej budovy, dnes známej ako "stará burza". V roku 1879 sa burza opäť sťahuje do budovy v centre mesta, ktorá je dnes známa ako "nová burza". Pred budovou je súsošie býka a medveďa a dodnes je sídlom obchodného parketu a jednou z najdôležitejších budov v meste (dnes FWB zaberá niekoľko budov vo Frankfurte a v roku 2010 sa má presťahovať do novej budovy v susednom Eschborn).

Svoj význam burza stratila s príchodom nacizmu v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia a v následnej svetovej vojne. Obchodovalo sa tu však aj v časoch vojny, po poškodení budovy náletmi v roku 1944 sa obchody uzatvárali v pivničných priestoroch.

Po vojne bola FWB prvá nemecká burza, ktorá bola opäť otvorená a spoločne s procesom konsolidácie nemeckej ekonomiky a povolením obchodovať zahraničné cenné papiere v roku 1956, opäť rástol aj svetový význam Frankfurtskej burzy.

Priekopník elektronického obchodovania

Dôležitým medzníkom bol rok 1969, kedy spoločnosť začala časť dát spracovávať elektronicky a ktorý by sa dal označiť ako za úplný začiatok elektronického obchodovania na burze vo Frankfurte. V rieke Mohan však muselo pretiecť ešte veľa vody, aby sa burza dostala na úroveň, na ktorej je dnes. Ďalším dôležitým dátumom v tomto smere bol január 1990, kedy zmeny v zákonoch umožnili založiť Deutsche TerminBörse (DTB), plne elektronickú derivátovú burzu. Cez kritiku, že elektronický systém nemôže efektívne fungovať v hektických trhových podmienkach, sa burza veľmi rýchlo rozvíjala a jej význam rýchlo rástol.

V apríli 1991 sa v tomto smere posunula aj FWB, ktorá predstavila svoj systém IBIS. Tento elektronický systém umožnil obchodovanie s najlikvidnějšími tituly na burze a už po roku sa podieľal na obrate 30 najlikvidnejších akcií asi z jednej tretiny.

FWB bola samostatnou verejne právne inštitúcií do roku 1993, kedy vznikla Deutsche Börse, ktorá sa potom stala riadiacou spoločnosťou Frankfurtskej burzy. Deutsche Börse vznikla na popud myšlienky vzniku jednotnej nemeckej burzy a zoskupovala FWB, DTB a zúčtovacie spoločnosti Kassenverein (dnes patrí do skupiny Deutsche Börse osem regionálnych nemeckých búrz). V tomto spolku hrala od začiatku prim práve Frankfurtská burza, ktorá sa svojím širokým záberom konečne mohla rovnať burzám v Londýne a Paríži a dokonca ich v mnohých ohľadoch aj predstihnúť (napríklad v rýchlosti zúčtovania).

Posledným míľnikom v rozvoji elektronického obchodovania vo Frankfurte potom bolo predstavenie systému XETRA v roku 1997, ktorý nahradil systém IBIS, čím sa Frankfurtská burza stala definitívnym priekopníkom elektronického obchodovania s cennými papiermi a to nielen v Európe.

Len pre porovnanie môžeme uviesť, že v roku 1970, keď sa začali objavovať snahy o využitie počítačov na burze, bol v budove burzy jediný počítač IBM 360-30 s 24 KB operačnej pamäte a s frekvenciou procesora necelých 1 MHz s účtovníckym softvérom spoločnosti Kassenverein.

Dnes stojí len v burzovom sále 250 sieťových terminálov napojených na servery Deutsche Börse, ktorá prevádzkuje približne 1 000 serverov pre realizáciu, testovanie a simulovanie obchodov. Kvôli rýchlosti a hladkému chodu operácií je Frankfurt napojený na veľké finančné inštitúcie cez vlastnú chrbticovú sieť, kde kapacita vedenie neklesá pod 1,24 Gb / s. Spojenie s Londýnom zabezpečuje vedenie o kapacite 5 Gb / s a využívajú sú k tomu štyri podmorské káble - pre istotu. Keby všetky naraz vypadli, je k dispozícii satelitné spojenie.

Rýchlosť spracovania transakcií sa počíta na desatiny sekundy, množstvo transakcií sa v špičke približuje k desiatim miliónom. Kvôli bezpečnosti sú systémy výrazne naddimenzované. Pripojenie je zabezpečené cez dvoch poskytovateľov, ku ktorým vedú káble rôznymi cestami a zdvojené sú aj výpočtové centrá. Pravidelne sa simulujú krízové scenáre, pričom spoľahlivosť riešenia je vypočítaná na 99,998% (tie dve tisíciny percenta pripadajú väčšinou na chyby softvéru). Všetky dôležité dáta sa ukladajú na serveroch, ktoré sú umiestnené na niekoľkých miestach v Európe.

Obchodovanie na Frankfurt Stock Exchange

Frankfurtská burza dnes predstavuje referenčný trh pre všetky nemecké akcie a predstavuje 97% podiel na trhu s akciami v Nemecku. Obchoduje sa tu viac ako 10 000 akcií, viac ako 3 000 podielových fondov, približne 400 indexových fondov (ETF) a 31 komoditných fondov (ETC) a asi 14 000 dlhopisov. Na burze pôsobí okolo troch stoviek účastníkov trhu, z toho väčšina práve len na elektronickom trhu XETRA (medzi nimi sú aj dvaja českí brokeri Fio a Wood and Company), kde pôsobia ako tvorcovia trhu. Na burze je registrovaných okolo 600 akciových titulov.

Obchodovanie na Frankfurtskej burze prebieha na obchodnom parkete, alebo prostredníctvom už spomínaného elektronického obchodného systému XETRA. Obchodné parket dnes plní skôr prezentačné úlohu pre návštevníkov, tradičné parketové obchody dnes totiž predstavujú zanedbateľné percento všetkých obchodov na burze.

Domáce akcie alebo ETF sú obchodované iba cez elektronický systém, na parkete sú obchodované iba menej likvidné tituly, malé spoločnosti, podielové fondy a takmer všetky dlhopisy. Na parkete sa obchoduje od deviatej ráno do ôsmej hodiny večer. Na XETRA sa obchoduje od deviatich hodín do pol šiestej, po uzavretí sa potom všetky tituly obchodujú na burzovom parkete. I tu však už sú dnes obchody uhrádzané cez elektronický systém Xontro a členovia burzy môžu zadávať pokyny cez počítač.

Na burze vo Frankfurte sa obchoduje v niekoľkých segmentoch, do ktorých sú akcie rozdelené podľa likvidity, veľkosti, transparentnosti a informačnej povinnosti atď. Každý segment má svoj vlastný index. Najznámejším je index DAX 30 (Deutscher Aktien Index 30), ktorý sleduje vývoj tridsiatich najväčších a najlikvidnejších spoločností obchodovaných na burze. Bol predstavený v roku 1988 a ide o vážený index, ktorý započítava aj dividendový výnos titulov v ňom obsiahnutých. Okrem indexu DAX je povazovaný tiež index L-DAX (Late DAX), ktorý sa počíta po uzavretí trhu XETRA a obchodovania pokračuje na parkete do ôsmich hodín večer. L-kové indexy sa počítajú pre všetky najdôležitejšie indexy.

Ďalším dôležitým indexom je MDAX, ktorý sleduje vývoj päťdesiatich veľkých spoločností nasledujúcich po spoločnostiach v indexe DAX vyberaných na základe likvidity a veľkosti. 50 menších spoločnosti je potom zahrnuté v indexe SDAX. Index TecDAX potom sleduje vývoj akcií tridsiatich stredne veľkých spoločností z technologckého sektora, ktoré boli do roku 2003 obchoduje na trhu Neuer Markt. Je nástupcom indexu NEMAX 50, ktorého historické dáta prevzal.

Spoločnosti, ktoré prichádzajú na burzu vo Frankfurte, majú dve možnosti vstupu na burzu. Prime Standard a General Standard sú segmenty trhu podliehajú európskym regulačným pravidlám a vyžadujú od emitentov maximálnu transparentnosť a otvorenosť voči investorom aj regulačným orgánom. Spoločnosti, ktoré spĺňajú aspoň minimálne požiadavky, sú zaradené do segmentu General Standard.

Tie spoločnosti, ktoré chcú byť dostupné zahraničným investorom a spĺňajú maximálne podmienky regulovaných trhov a medzinárodných štandardov, sú potom zaradené do segmentu Premium Standard. Tieto spoločnosti potom môžu byť zaradené do jedného z indexov DAX, MDAX, SDAX, alebo TecDAX.

Entry Standard je segment regulovaného neoficiálneho trhu určeného pre stredné a malé spoločnosti. First quotation Board je segmentom určeným pre domáce i zahraničné akcie, ktoré sú prvýkrát listované na neformálnom trhu Open Market. Podmienky pre prijatie na tento trh nie sú tak prísne, ako pri prijatie na regulovaný trh.