Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Friedman mal pravdu, tvrdil, že euro neprežije prvú krízu

Autor: Ján Beňák | 14.06.2012 00:00 | Kategórie: EURO Investície | 0 komentárov
Tagy: budúcnosť euro
Friedman mal pravdu, tvrdil, že euro neprežije prvú krízu

Už pri začiatkoch projektu spoločnej meny povedal jeden z najznámejších ekonómov – monetarista Milton Friedman, že euro neprežije svoju prvú krízu. Zdá sa, že bol veľmi blízko pravde. Euro bolo pôvodne zmýšľané ako klub vyvolených krajín, ktoré si mali byť ekonomicky veľmi blízke. Podľa článkov v denníku Spiegel, ktoré popisujú historické udalosti z toho obdobia, trvalo Nemecko len na pár členoch. Nakoľko ale v elitnom klube chcelo Belgicko s vysokým dlhom, museli sa podmienky uvoľniť a do eurozóny sa nakoniec dostali aj tie krajiny, ktoré tam nemali čo robiť.

Francúzsko totiž ekonomické delenie považovalo za neeurópske a politické motívy boli presadzované na vrub ekonomických. Vďaka tomu nakoniec vznikol „guláš“ s menom eurozóna. Analytici JP Morgan sa vo svojej štúdii pozreli na vyše 100 ekonomických, sociálnych a politických charakteristík a zistili, že 12 najväčších krajín eurozóny je v týchto charakteristikách dvoj- až trojnásobne viac nehomogénnych než napríklad krajiny Latinskej Ameriky, krajiny severnej Afriky alebo než krajiny severnej Európy a Škandinávie. Rôznorodosť krajín, ktoré mali byť rovnaké, je dokonca ešte vyššia, než napríklad heterogenita 13 krajín začínajúcichsa písmenom M.

trimbroker-spx-2012-06-06-01

Zámienkou vzniku eurozóny mala byť konvergencia jednotlivých ekonomík smerom k lepším zajtrajškom a očakávalo sa, že nakoniec samovoľne príde k nejakej asimilácii. Na prvý pohľad sa to aj dialo a krajiny teraz známe ako PIIGS dobiehali svojim rastom ostatné krajiny, no všetko to bol len veľký klam. Na pozadí konvergencie prebiehala ešte výraznejšia divergencia.

Jadrové krajiny eurozóny využili spoločnú menovú politiku a neexistenciu bariér v obchode k rastu exportu do okrajových krajín. Popri tom sa ale zabudlo na dôležitý bod a to boli bežné a kapitálové účty platobných bilancií. Najlepšie na to bude slúžiť príklad s novým luxusným automobilom vyrobeným v Nemecku. Obyvateľ Španielska, ktoré má o auto záujem, naň nemá peniaze. Našťastie sú tu nemecké banky, ktoré požičajú na kúpu auta a zároveň inkasujú na svoje účty aj peniaze v prospech automobilky. Nemecké úspory rastú, kým v Španielsku sa zvyšuje dlh. Jednoducho povedané, jadrové krajiny na čele s Nemeckom vytvorili novú formu kolonializmu a nástrojom na to bolo euro. Samozrejme, nezámerne.

trimbroker-spx-2012-06-06-02

Dlh bol orientovaný prioritne v realitnom sektore. Najlepším príkladom sú bubliny v Írsku a Španielsku, ktoré boli hnané celkovým realitným boomom, ktorý sme videli napríklad aj v UK alebo US. Oporou boli nízke úrokové sadzby po kolapse technologickej bubliny v US, ktoré podporovali aj investičné projekty, ktoré by pri vyšších sadzbách neboli efektívne. Rast cien nehnuteľností a úverová expanzia spôsobovali, že mzdy ako aj ceny značne rástli. V spoločnom menovom bloku sa konkurencia týchto ekonomík oproti ostatným výrazne oslabila. Na to, aby neprišlo k poklesu ekonomickej aktivity a teda rastu nezamestnanosti, sa tieto krajiny ešte viac zadlžovali.

trimbroker-spx-2012-06-06-03

Zle nastavené Maastrichtské kritériá, ktoré sledovali len verejný dlh ale nevideli to, že veľká dlhová bublina sa tvorila v súkromnom sektore. Tento vývoj podporovala aj neexistujúca kontrola bežných resp. kapitálových účtov platobných bilancií. PIIGS nakupovali stále viac a viac tovarov, za ktorý platili dlhom. Jeho sprostredkovanie s radosťou zabezpečili banky. Išlo tak o obrovský procyklický tok kapitálu, ktorý bol tiež mimo akejkoľvek kontroly a záujmu.

Keď z US prišla do Európy finančná kríza prejavujúca sa nedôverou, finančný sektor sa začal financovania periférie zdráhať a v tom ostal súkromný sektor bez nutne potrebného dlhu. Krajiny PIIGS zachvátila silná recesia. Banky nechceli priamo financovať perifériu a na rad musel prísť systém zúčtovania Target 2, o ktorého obrovských nerovnováhach sa hovorí takmer denne.

trimbroker-spx-2012-06-06-04

Po súkromných subjektoch sa veľmi skoro pozornosť presunula na vlády, ktoré sa snažili pomôcť ekonomike. Ak rast dlhu pomáhal zvyšovať HDP, jeho pokles zas HDP znižuje. Vlády chceli tento výpadok nahradiť, no zistili, že predtým priateľský trh, ktorý dovoľoval aj Grécku požičať si za nemecké úrokové sadzby, zrazu krajinám neverí a stalo sa niečo, o čom pred pár rokmi pochyboval každý. Jedna z krajín eurozóny je v riziku bankrotu, ktorý sa nakoniec aj prostredníctvom participácie súkromného sektora aj udial, a po dlhom čakaní prišli na radu dávne slová Friedmana.

trimbroker-spx-2012-06-06-05

Grécko muselo byť zachránené a následne aj Portugalsko a Írsko výmenou za programy uťahovania opaskov, ktoré ale pravdepodobne hlavne prvé dve spomínané  ekonomiky pošlú na japonskú cestu stratenej dekády.

Kvôli možnej strate dôvery sú na hranici podobnej záchrany aj Taliansko a Španielsko. Všetky tieto krajiny majú samozrejme na výber prestať sa akokoľvek zadlžovať a ako prioritu si stanoviť splácanie dlhu. Takéto správanie by sa ale rovnalo ekonomickej samovražde. Dôvodom sú obrovské sociálne výdavky. Zrušenie dôchodkov, neplatenie verejnej správe a zastavenie rôznych iných platieb by okamžite spôsobili v krajine totálny chaos. Týmto smerom asi cesta nejde.

Druhou cestou je už spomínaná krížová cesta uťahovania opaskov, kedy sa prostredníctvom spľasnutia bublín a poklesu miezd má obnoviť stratená konkurencieschopnosť. Žiaľ ide o veľmi dlhý proces sprevádzaný rastom nezamestnanosti hlavne mladých ľudí, ktorí asi nebudú doma sedieť so založenými rukami, čím vzniká riziko nejakého sociálneho konfliktu.

Možnosť bankrotu resp. vystúpenie z eurozóny sú veľmi nákladné a ešte viac by skomplikovali situáciu v dôvere.

A prečo tá v eurozóne ako takej chýba? Prečo si celkovo viac zadlžené krajiny ako Japonsko, UK alebo US dokážu požičať lacnejšie než je priemerná sadzba na dlhopisoch krajín eurozóny? Paul Krugman tento dôvod nazval „dedičný hriech“. Krajiny ako Taliansko alebo Španielsko sa vzdali svojej menovej suverenity v prospech ECB. Tá ma ako jediná možnosť tlačiť eurá a v prípade krajnej nutnosti pomôcť s financovaním dlhu napríklad cez nejakú formu QE. Ako ale vieme, ECB je „nezávislá“ inštitúcia pod dohľadom Nemecka, takže nemá žiadne zľutovanie s problémovými krajinami a  tie ostávajú na milosť-nemilosť trhu. Investori by totiž oveľa radšej akceptovali vyššiu infláciu, voči ktorej sa vedia neskôr zabezpečiť než default, ktorý je na rozdiel od postupnej inflácie jednorazový a terminálny. Strata menovej suverenity tak je jedným z hlavných dôvodov nedôvery. Vidíme, že QE zo strany Fedu nemá žiaden inflačný efekt. V recesii bilancií je menová politika nefunkčná a preto sa kvôli rastu bankových rezerv nemusíme báť inflácie.

Pretože ECB sa ešte neodhodlala k rozhodnutiu prísť k nesterilizovanému QE resp. nejakej inej forme podpory, situácia v eurozóne sa naďalej komplikuje. Vklady z periférie sa presúvajú do jadrových krajín, nakoľko sa vkladatelia boja, že niektoré krajiny by mohli eurozónu opustiť. Nedostatok úverov ešte viac prehlbuje problémy v krajinách a eurozónu bez radikálnych riešení nečaká šťastná budúcnosť.

Už pri vzniku eurozóny bol dávno známy jeden dôležitý historický fakt: žiadna monetárna únia bez fiškálnej únie v nedokázala dlhodobo fungovať. Neochotu pristúpiť k takémuto rapídnemu kroku schovávajú aktuálne politici za to, že najprv sa dohodnú na bankovej únii a nutne treba prebrať aj otázku politickej integrácie. Nech sa na to pozeráme akokoľvek, ide len o ďalšie kupovanie si času. V prvom rade Nemecku tento stav vyhovuje a v druhom rade banky v jadrových krajinách získavajú potrebný kapitál pre prípadné budúce straty.

Čas riešenia sa ale kráti. Buď Nemecko pristúpi k fiškálnej únii alebo inej forme fiškálnych transferov ako napríklad spoločné eurodlhopisy, alebo eurozóna čelí rozpadu. Iné riešenie z dlhodobého hľadiska nevidíme. Spojené štáty si rozpory ohľadom fiškálnej únie vytrpeli už v 18. storočí. Bohaté krajiny vtedy mali samozrejme problém dotovať tie chudobné, no vtedajšiemu ministrovi financií Hamiltonovi sa výmenou za umiestnenie nového hlavného mesta medzi dva bohaté štáty Virginia a Maryland podarilo dotiahnuť plán do konca. Nemecko bude mať teraz hlavné slovo o novej podobe eurozóny, ak sa nakoniec zmení tvrdý odmietavý postoj k akýmkoľvek záchranám.

trimbroker-spx-2012-06-06-06

Ak všetko hore uvedené zhrnieme, narazilo euro na niekoľko nedokonalostí:

  • neexistencia nástrojov na vyrovnávanie nerovnováh medzi krajinami (fixné kurzy)
  • umožnenie, aby sa zlý dlžníci schovali za dobrých
  • jednotná menová politika pre obrovský menový blok podporuje zlú alokáciu kapitálu
  • absencia fiškálnej únie
  • orientácia sa len na vládne dlhy a ignorovanie súkromných dlhov
  • absencia systému včasného varovania
  • individuálny prístup ku kontrole finančného sektora v eurozóne
  • politici a ich nezmyselné summitovanie


Vidíme, že spoločná mena má stále množstvo nedostatkov. Tie sa nedajú zmeniť zo dňa na deň, no minimálne kroky smerujúce k ich odstráneniu by mohli euru pomôcť v získaniu stratenej dôvery. Doteraz sa totiž riešenia odkladali a čakalo sa, že záchranami krajín ako Grécko alebo Portugalsko sa kríza vyrieši. Ich problémy ale sú len dôsledkom nedostatkov eura, ktorých ako vidíme, je stále dosť. Ak by Grécko malo stále drachmu, trh by už dávno odhalil grécke machinácie. Drachma by oslabila, čím by sa zvýšila konkurencieschopnosť Grécka a vyššie sadzby na dlhopisoch by zabraňovali nadmernému rastu dlhu. Nič z toho sa ale nestalo. Problémy Grécka sa zamietli pod spoločný koberec bilaterálnych pôžičiek.

Teraz sa má podobne riešiť aj situácia v Taliansku a Španielsku. História žiaľ nepustí. Buď príde k vyššej integrácii a fiškálnym transferom z Nemecka, alebo eurozóna v súčasnej podobe neprežije. Kríza v eurozóne je vo svojej podstate rovnaká ako všetky iné. Jej riešenie spočíva len v tom, kto bude niesť jej náklady. Nemecko to nechce byť, banky tiež nie, ľudia protestmi ukazujú, že ani oni nie, veritelia urobili ústupok len pri Grécku a aj to ľutujú a externý sektor tiež nechce zachraňovať. Nakoniec ale niekto platiť bude musieť. A práve to je otázka, ktorú musí riešiť Nemecko.

Autor je analytik TRIM Broker - obchodníka na svetových burzách. Ilustračné foto: sxc.hu.

Friedman mal pravdu, tvrdil, že euro neprežije prvú krízu

Friedman mal pravdu, tvrdil, že euro neprežije prvú krízu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Katarína Muchová | 28.06.2016 00:00 Referendum - čo prinieslo, a čo vzalo

Referendum rozdalo nové karty, na ktoré nebol nikto pripravený. Libra prudko prepadla. Akcie britských bánk padajú takmer voľným pádom. Dôvodom je neistota, ktorú výsledok hlasovania vyvolal. D. Cameron sa rozhodol rezignovať a potenciálni noví lídri zatiaľ nepredstavili ucelenú koncepciu budúcnosti krajiny. Niektorí občania berú moc do vlastných rúk a útočia na poľských prisťahovalcov. Aká budúcnosť čaká Britániu a aká zvyšok Európy rozoberáme v komentári. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 27.06.2016 00:00 Od indexu DAX po možnú hnačku zo žinčice (Svet financií očami komentátora)

Finančné trhy dostali fajne po papuli. Doplatili na svoju, ak už nechcem napísať, že hlúposť, tak napíšem, že doplatili na prehnanú dôverčivosť. Tak im treba! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

28.06.2016 11:28 Rating Británie spadol o dva stupne

Už aj posledná ratingová agentúra z trojky najväčších – Standard & Poor’s, znížila rating Veľkej Británie. Hodnotenie jej úverovej dôveryhodnosti kleslo o dva stupne z predchádzajúcej úrovne AAA na AA.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.06.2016 10:01 Ranný prehľad trhov 28. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.06.2016 08:59 Brexit bol len zahrievacím kolom pred ďalšími zvratmi na globálnych trhoch

Veľká Británia sa jasne vyslovila za odchod z EÚ. Trhy ostali v šoku, nakoľko všeobecne sa očakávalo, že voľba dopadne v prospech zotrvania v Únii. Výsledné zemetrasenie kurzu libry ihneď prekonalo aj tú najhoršiu fázu globálnej finančnej krízy v roku 1992, kedy v Čiernu stredu libra vypadla z Európskeho mechanizmu výmenných kurzov (ERM). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.06.2016 08:37 Vyhrá zlato a striebro i tentokrát

Je-li nekrytých peněz příliš mnoho, ztrácejí hodnotu, a to může být prý důvodem k návratu k drahým kovům. Napříč historií se uplatňuje model, ve kterém vlády znehodnocují a ředí peněžní zásobu, dochází ke ztrátě kupní síly peněz. Jak se stát rozvíjí, bere na sebe postupně větší zátěž. Obyvatelstvo je skrytě zdaňováno zvyšováním množství peněz. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.06.2016 16:50 Brexit siaha na majetky britských miliardárov

Najbohatší Briti stratili hneď v piatok po referende zhruba päť miliárd eur. Dôvodom bolo najmä oslabenie libry, ktorá klesla na 31-ročné minimum. 15 najbohatších Britov, ktorí sa umiestňujú v miliardárskom rebríčku agentúry Bloomberg, tak v bezprostrednej reakcii na výsledky referenda prerobilo najviac od obdobia finančnej krízy v roku 2008. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 14.06.2016 00:00 Neurofinancie - nová vedná disciplína, ktorá skúma investorov

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín – ekonomiky, psychológie a neurovedy. Vznikla tak nová disciplína – neurofinanie, ktorá skúma činnosť mozgu pri investičných rozhodnutiach. Odhaľuje napríklad to, že človek je menej ostražitý v prípade pozitívnych skúseností, alebo že sa snaží vyhnúť ľútosti z premárnených príležitostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »