Graham: Najväčším problémom investora je on sám

Počas svojho života odovzdával množstvo rád a odporúčaní. Svojim poslucháčom často tlmočil umenie inteligentného investovania. Avšak poukazoval aj na množstvo nástrah a nebezpečenstiev, ktoré so sebou prináša nedodržiavanie správnych investičných zásad, postojov a chybné správanie investora. Predstavujeme vám Benjamina Grahama.

Vo svojom diele Inteligentný investor pomenúva Graham pravdepodobne najväčšiu prekážku, ktorej investor čelí: „Najväčším problémom investora – a tiež jeho najväčším nepriateľom je pravdepodobne on sám.“. 

Špekulujeme a domnievame sa, že investujeme...

Graham označuje rozdiel medzi investíciou a špekuláciou sebe vlastným spôsobom. Protikladom k investorovi je podľa Grahama špekulant. Jeho definícia investora ešte z roku 1934 zahrnutá v diele Analýza cenných papierov znie nasledovne: „Investičná operácia je taká, ktorá po dôkladnej analýze sľubuje bezpečné zachovanie istiny a zodpovedajúci výnos. Operácie, ktoré nesplňujú tieto požiadavky, sú špekuláciami“.

Graham odlišuje aj pojmy špekulatívna zložka pri reprezentatívnych akciách a priama špekulácia. Väčšinu času musí investor vo svojom akciovom portfóliu rozpoznávať existenciu špekulatívneho faktoru. Úlohou investora je udržiavať túto zložku v minimálnym medziach a byť finančne a psychicky pripravený na krátky či aj dlhý nepriaznivý vývoj.

Existujú rôzne názory na špekulačné obchody. Množstvo ekonómov či vedcov ich odmieta. Mnohí ich považujú za neetické, dokonca až zlodejské nástroje. Graham s nimi problém nemá. Nepovažuje ich za nemorálne ani škodlivé. Iba upozorňuje na rozdiel medzi investíciami a špekuláciami. Nabáda na dodržiavanie zásad a rozlišovanie medzi investovaním a špekulovaním. Ale ako sám hovorí, aj špekulácia môže byť inteligentná: „Tak ako existuje inteligentné investovanie, tak existuje aj inteligentná špekulácia. Avšak je tu mnoho aspektov, v ktorých môže byť špekulácia celkom neinteligentná. Medzi najdôležitejšie patrí: (1) špekulujeme, pričom sa domnievame, že investujeme; (2) aj keď nám chýbajú patričné poznatky a zručnosti, špekulujeme vážne a nie len pre zábavu; (3) riskujeme pri špekulácii viac peňazí, než si môžeme dovoliť stratiť.“ Uvedené tri zásady sú jedným zo základných Grahamových kľúčov k inteligentnému investovaniu.

Portfólio podľa najslávnejšieho investičného guru

Graham pri výbere investícii do portfólia ostáva iba pri akciách a obligáciách. O iných investíciách nikdy nemlčal, avšak dokázal pokorne uznať, že nie sú jeho parketou na rozdiel od cenných papierov.

Portfólio odporúča rozdeliť do dvoch skupín aktív: kvalitných kmeňových akcií a kvalitných obligácií. Hovorí, že podiel portfólia držaného v obligáciách by nemal byť menší ako 25% a nemal by nikdy presiahnuť 75%. Opačný pomer má platiť pre akcie. Graham ďalej vysvetľuje: „Najjednoduchšou voľbou je určovať medzi týmito dvoma zložkami pomer 50:50. A keď vývoj na trhu túto rovnováhu naruší, je na mieste urobiť takú operáciu, ktorá rovnováhu medzi investičnými zložkami opäť obnoví.“

Investor však môže znížiť podiel držby portfólia v akciách až na 25% v prípade, že má pocit, že je trh nebezpečne vysoko alebo ho naopak zvýšiť až na 75%, pokiaľ má pocit, že poklesy na akciovom trhu sú atraktívne pre nové nákupy. Množstvo poznatkov o rozdelení a zostavovaní investičného portfólia dodnes používajú portfólio manažéri investičných fondov po celom svete.

Graham rozdeľuje investorov na opatrných a odvážnych (podnikavých). Investor by si mal byť vedomý toho, do ktorej skupiny patrí. Rozdiel nevidí len v intenzite starostlivosti o portfólio, ale aj vo výbere cenných papierov do portfólia: „Opatrný investor musí obmedziť svoje investície len na akcie významných spoločností, ktoré majú dlhú históriu ziskového podnikania a sú vo vynikajúcej finančnej kondícii. Odvážni investori môžu nakupovať aj akcie iných podnikov, ale tieto nákupy by mali byť uskutočnené len za atraktívnych podmienok, ako ich stanoví inteligentná analýza.“

Inflácia nemá vplyv na zisky akcií

Ďalší faktor, ktorý musí inteligentný investor brať do úvahy, je inflácia. Graham odporúča podložiť postoje investora k budúcemu vývoju inflácie a prístupu k portfóliu znalosťami historického vývoja. Je potrebné zistiť, či pre krajinu, v ktorej chce investor investovať svoj kapitál, je inflácia niečím novým, či jej vývoj zaznamenal šoky a aká bola jej priemerná ročná miera. Investor by sa mal snažiť poučiť z historického vývoja a nemal by brať na seba riziká, ktoré nepotrebuje.

Graham sa na základe svojej analýzy domnieval, že inflácia nemá žiadny priamy efekt na zisky akcií: „Neexistuje jediná známka toho, že by inflácia porovnateľnej veľkosti mala niekedy v minulosti akýkoľvek priamy efekt na vykázané zisky na akciu. Čísla jednoznačne ukazujú, že všetky významné nárasty ziskov spoločností v indexe DJIA za posledných dvadsať rokov možno prisúdiť proporcionálne veľkému rastu investovaného kapitálu, ktorý bol vygenerovaný reinvestovanými ziskami.“

Predsa len však uvažuje s možnosťou vplyvu inflácie na zisky akcií: „Jediným spôsobom, ktorým môže inflácia zvýšiť hodnotu bežnej akcie, je zvýšenie miery ziskovosti investovaného kapitálu. Na základe dát z minulosti však môžeme povedať, že k tomu nikdy nedošlo.“ Podľa Grahama sú podnikové zisky ovplyvňované skôr indexom veľkoobchodných cien než spotrebiteľskými cenami.

Nesledujte trh! Starostlivo vyberajte a buďte trpezliví! Buďte investorom...

Graham vystríhal pred masovým nasledovaním trhu. Varoval svojich čitateľov a poslucháčov pred zaručenými výnosmi. Časovanie trhu považoval vzhľadom na používanú hodnotovú stratégiu v podstate za bezpredmetné.

Vždy vyberal akcie do portfólia na základe dôkladnej analýzy a za rozumnú cenu. Vždy diverzifikoval, dbal na svoj tzv. „safety margin“ pri nákupe akcií a metódu priemerovania ceny prostredníctvom pravidelného nákupu akcií považoval taktiež za rozumný postup. Upozorňoval pred túžbou predpovedať ceny akcií v budúcnosti. Túto činnosť považoval za zbytočnú a odporúčal investorom, aby sa tejto činnosti vyhli.

Na otázku, čo je dôvodom neúspechu individuálnych investorov Graham odpovedal: „Hlavným dôvodom neúspechu je to, že venujú prílišnú pozornosť tomu, čo robí trh práve teraz.“ V knihe inteligentný investor spomína aj slávneho Johna Pierponta Morgana a jeho krátku a neochvejnú odpoveď na otázku, čo urobí akciový trh: „Bude kolísať.“

Graham dokázal svoju celoživotnú skúsenosť a jeden z najvýznamnejších odkazov týkajúcich sa správania ideálneho investora vmestiť do niekoľkých viet: „Skutočný investor nie je prakticky nikdy nútený predať svoje podiely a po väčšinu času si môže dovoliť vôbec si nevšímať aktuálne trhové kurzy. Mal by im venovať pozornosť a jednať podľa nich len do tej miery, do akej kurzy vyhovujú jeho knihám. To znamená, že investor, ktorý pripustí, aby ho kolísanie trhovej hodnoty jeho portfólia vystavovala prílišným obavám a prehnaným starostiam, vlastne transformuje svoju základnú výhodu na základnú nevýhodu. Tento človek by na tom bol omnoho lepšie, keby jeho akcie nemali vôbec žiadne trhové kurzy, pretože potom by bol úplne ušetrený psychického strachu spôsobeného chybami ostatných ľudí.“

Mýlil sa Ben v zlate a drahých kovoch?

Problémy ekonomík po celom svete naďalej pretrvávajú a to otvára nielen otázku udržateľnosti verejných financií. Zlato, drahé kovy a komodity sa v dnešných časoch skloňujú v investičnom svete na každom kroku. Diskutuje sa predovšetkým ich schopnosť zabezpečenia investícií voči inflácií či menovým kolapsom. Držba zlata však nebola vždy legálnou záležitosťou. Časy sa však menia.

V roku 1970 sa Benjamin Graham na adresu nákupu a držby zlata vyjadril: „Na celom svete sa ľudia, ktorí nemajú dôveru vo svoju menu, uchyľujú ku klasickej taktike – nákup a držba zlata. To je v spojených štátoch od roku 1935 zákonom zakázané – našťastie.“ Podľa Grahama zlato zlyhalo vo funkcii ochrancu hodnoty proti klesajúcej kúpnej sile dolára. Avšak v neskorších desaťročiach zlato a iné drahé kovy ukázali schopnosť prekonať rast inflácie. Ako sa dnes zdá, Graham sa zrejme mýlil.

Historický vývoj ceny zlata v dolároch a librách

Benjamin Graham Benjamin Graham je pravdepodobne najuznávanejším investorom všetkých čias. Narodil sa v roku 1894 a zomrel v roku 1976. Spolu s Davidom Doddom v roku 1934 vydali prvé veľké dielo, bibliu investovania, Analýzu cenných papierov. Ďalším slávnym dielom sa stala publikácia Inteligentný investor. Túto knihu pravidelne aktualizoval. Prvýkrát bola vydaná v roku 1949 a posledná aktualizácia vyšla v roku 1973. Táto kniha sa stala jednoduchým, výstižným a obsiahlym radcom pre každého investora. Jeho najznámejším a najúspešnejším žiakom sa stal Warren Buffett. Benjamin Graham svojimi nadčasovými poznatkami a múdrosťou vzbudzuje medzi investormi rešpekt až dodnes.

Autor čerpal z diela Benjamina Grahama. Predovšetkým z publikácií „The intelligent investor“ a „Security analysis“.