Graham: Nechať si radiť ako zarobiť, môže byť naivné

Nájsť si poradcu pre spravovanie majetku nie je problém. Možností a inštitúcií, ktoré ponúkajú poradenské služby, je dnes množstvo. Problémom však môže byť chybný postoj investora k jeho úlohe a ujasnenie si týchto aspektov s poradcom. Podľa Benjamina Grahama si totiž najímame poradcu nato, aby riadil nás a nie naše financie.

Dobrá rada nad najlepšiu

Investovanie peňazí do cenných papierov je svojím spôsobom obchodnou aktivitou. Väčšina investorov sú amatéri. Avšak nielen amatérski investori majú pocit, že investičná rada pri výbere akcií môže pre nich mať značný prínos. Avšak ak je dôvodom, prečo ľudia investujú, snaha zarobiť peniaze, potom títo ľudia vyhľadávajú rady a pýtajú sa iných, ako zarobiť peniaze. Graham považuje tento stav za iracionálny.

Existuje množstvo poradenských služieb, ale hľadanie rady v zmysle – ako vygenerovať zisk – je prinajmenšom nešťastné: „Táto myšlienka nesie určité prvky naivity. Podnikatelia totiž využívajú rôzne druhy poradenských služieb, ale od nikoho neočakávajú, že im poradí, ako dosiahnuť zisk. To je ich vlastná doména. Keď sa takíto ľudia alebo aj iní ľudia mimo sféru podnikania spoliehajú na iných, aby im zaistili zisky z investovania, očakávajú určitý druh výsledku, ktorý nemá v bežnom podnikateľskom svete skutočný náprotivok.“

Dodržovanie zásad investora podrží

Opatrný investor nebude obyčajne schopný nezávisle posúdiť investičné odporúčania, ktoré dostane od svojich poradcov. Môže sa však celkom presne vyjadriť, aké druhy cenných papierov chce nakupovať. Ak sa investori budú riadiť pokynmi Grahama, obmedzia svoje nákupy na vysoko kvalitné obligácie a bežné akcie popredných korporácií. Predovšetkým na tie, ktoré je možné obstarať za cenové úrovne, ktoré nie sú na základe skúseností a analýzy považované za vysoké.

Analytici cenných papierov by mali byť schopní takýto zoznam bežných akcií zostaviť a potvrdiť, či nie je cenová úroveň týchto akcií primerane konzervatívna v svetle cenového vývoja minulosti. Stále netreba zabúdať na zásadu, že si poradcu nenajímate preto, aby riadil vaše peniaze, ale aby riadil Vás. Má Vás totiž ochrániť aj pred Vami samotnými.

Prečítajte si: Graham: Najväčším problémom investora je on sám.

Akčnejší bude podnikavý investor

Podnikavý investor bude obyčajne so svojimi poradcami v aktívnejšom vzťahu. Bude vyžadovať, aby svoje odporúčania vysvetlili dopodrobna, a vždy sa bude snažiť vytvoriť si na dané odporúčania vlastný názor a úsudok.

Znamená to, že takýto investor bude upravovať svoje očakávania a operácie uskutočňované s cennými papiermi podľa vývoja svojich vlastných znalostí a skúseností v danom odbore. Len vo výnimočných prípadoch, ak sú schopnosti a integrita poradcu dostatočne preukázané, môže sa stať, že investor bude jednať podľa rady, ktorá mu bola poskytnutá.

Ostať investorom nie je ľahké

Vždy budú existovať bezcharakterní predajcovia cenných papierov a podozriví akcioví brokeri. Pokiaľ je to možné, je potrebné sa riadiť racionálne a výberom len registrovaných poradcov: „Radi by sme našim čitateľom odporučili, aby obmedzili svoje obchody a jednanie len na okruh oficiálnych členov burzy cenných papierov.“

Investori by mali byť na pozore pred maklérmi či predajcami cenných papierov, ktorí sľubujú vynikajúce nadpriemerné príjmy alebo zisky. To tiež platí pre výber cenných papierov i pre rady odporúčajúce na umenie obchodovania vrtkavé na šťastie, ktoré je založené na trhových pohyboch cien.

Predajcovia cenných papierov sú závislí na získavaní provízií z predaja, preto je potrebné dbať na to, aby investor nepodľahol rôznych zázračným tipom pre akcie a neskĺzol z cesty investora na cestu špekulanta.

Buffett je silno ovplyvnený Grahamom. Mentálnu nezávislosť však nestráca

Warren Buffett sa vyjadril, že Grahamov prístup, ktorý uplatňoval pri investovaní, neplatil iba pre kúpu lacných akcií: „Tak ako všetko, aj táto metóda mala korene v porozumení psychológie a svojim nasledovníkom umožňovala, aby sa zbavili pocitov, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodovanie.“

Princípy, ktoré si z Grahamovho učenia zobral a ktoré vyžadovali prísnu disciplínu mentálnej nezávislosti, zhrnul do troch bodov:

• „Akcie dávajú svojmu majiteľovi právo vlastniť malý podiel celého podniku. Akcie majú cenu vyjadrenú v istom podiele toho, čo by ste boli ochotní zaplatiť za celú firmu.“;
• „Využívajte bezpečnostný vankúš. Investovanie je postavené na odhadoch a neistote. Dostatočne veľký bezpečnostný vankúš zaisťuje, že plody dobrých rozhodnutí nie sú zničené chybami. Postupovať stále vyššie značí predovšetkým nepadať dole.“;
• „Trh je vaším služobníkom, nie pánom. Graham vytvoril postavu náladového pána menom Trh, ktorý každý deň ponúka možnosť predať alebo kúpiť akcie, často za ceny, ktoré nedávajú zmysel. Nálady tohto pána nemôžu ovplyvniť váš názor na cenu. No z času na čas Trh ponúkne príležitosť nakúpiť lacno a draho predať.“

Ako si vybrať fond?

Existujú rôzne druhy podielových fondov. Najčastejšie sa delia fondy na otvorené a uzatvorené. Pre rozdelenie je známych niekoľko ďalších kritérií. Stále viac sa dnes do popredia dostávajú aj voľne obchodované fondy tzv. ETF (Exchange traded funds), ktoré sú čoraz silnejšou alternatívou k podielovým fondom, navyše s obstojnou nákladovosťou na správu.

Znalosť možností, ktoré sa investorovi ponúkajú, môže byť iba prospešná. Investor by mal klásť dôraz na skutočnosť, aby spravovanie jeho majetku bolo čo najmenej nákladné v rámci možností a kvality.

Graham rieši otázku možnosti výberu správneho podielového fondu z veľkého počtu fondov pre investora pomocou troch otázok:

„Existuje nejaká možnosť, aby si investor dokázal zaistiť väčšie ako priemerné výnosy tým, že by vybral ten správny investičný fond?“

Podielové fondy vo všeobecnosti určite prispeli k rozvoju návykov šetrenia a akumulovania finančných prostriedkov. Existujú fondy, ktoré dosiahli výrazne horšie výsledky ako trh a fondy, ktoré dosiahli výrazne lepšie výsledky. Avšak Graham na základe skúseností tvrdí, že výkonnosť podielových fondov sa väčšinou veľmi neodchyľovala od trhu. Túto skutočnosť ale nie je potrebné podrobovať prísnej kritike. Ďalej nie každý investor si dokáže vybrať fond, ktorý bude dosahovať dlhodobo lepšie výsledky ako trh. Bola by tým porušená hypotéza: „Nikto nemá lepšie výnosy než ostatní.“ Pozor je potrebné dávať aj na posudzovanie kvality fondov podľa historickej výkonnosti. Nie vždy sa za skvelou výkonnosťou nachádza aj skvelý manažment. To môže byť aj dôsledkom skutočnosti, že sa manažment vystavuje veľkému špekulačnému riziku, čo mu momentálne „prechádza“.

„Pokiaľ takáto možnosť neexistuje, ako sa vyhnem tomu, že si vyberiem fond, ktorého výkonnosť bude podpriemerná?“

Takáto možnosť hypoteticky existuje. Avšak je potrebné uviesť, že iní investori zákonite musia mať horšie výnosy než ostatní.

„Je možné nejako inteligentne vyberať medzi rôznymi druhmi fondov? Medzi vyváženými a akciovými, medzi otvorenými a uzatvorenými atď.?“

Áno, je to možné. Inteligencia v tomto prípade záleží na viacerých faktoroch. Sú nimi predovšetkým zloženie portfólia, zameranie fondu, spôsob riadenia fondu, geografická alokácia a nákladovosť.

Je veľký fond zárukou kvality?

Veľkosť fondu celkom určite nie je možné označiť ako zaručený kvalitatívny ukazovateľ. Objemný fond môže dosahovať dlhodobo mierne lepšie výsledky ako trh, avšak existujú tu empiricky veľké neistoty vzniku veľkých chýb: „História finančných trhov ukazuje, že keď sú veľké fondy riadené rozumne, môžu generovať v priebehu rokov prinajlepšom len o niečo málo vyššie než priemerné výnosy. Ak sú tieto fondy riadené nezdravo a nerozumne, môžu určitú krátku dobu generovať silno nadpriemerné, ale väčšinou len iluzórne výnosy, ktoré sú potom nevyhnutne nasledované katastrofickým prepadom.“ Príkladom takýchto katastrof môžu byť aj mnohé neuveriteľne rýchlo rastúce a po spľasnutí technologickej bubliny padajúce fondy, ktoré investovali do akcií a rozsiahlych emisií (IPO – initial public offerings) technologických spoločností. Jednoducho pozornosti a opatrnosti nie je nikdy dosť. 

Objavili sa aj fondy s dlhodobými výsledkami. Tie však boli skôr limitované objemovo a pre mnohých možno prekvapivo neboli väčšinou ani aktívne verejne predávané: „Existovali prípady fondov, ktorých výkonnosť bola konzistentne nad priemerom dlhšie časové obdobie, povedzme desať rokov a aj viac. Avšak boli to len vzácne výnimky, ktoré mali väčšinu svojich angažovaností v špecializovaných odboroch s vlastnými limitmi investovaného kapitálu – fondy, ktoré neboli aktívne predávané verejnosti.“

Roky starý „predajný trik“

Vstupný poplatok do podielového fondu je v skutočnosti o niečo vyšší ako obyčajne oficiálne uvádza správcovská spoločnosť či sprostredkovateľ predaja. Uvedieme praktický príklad: Vstupný poplatok do podielového fondu je napríklad vo výške 5 %. Pri investícií 10000 euro do investičného fondu vám bude strhnutých hneď 500 eur. Reálne teda investujete sumu 9500 eur. Takže 500 eur z 9500 eur bude predstavovať reálny poplatok vo výške 5,3%. Graham tento jav označoval za „predajný trik“.

Grahamov „margin of safety - bezpečnostný vankúš“

Warren Buffett označil bezpečnostný vankúš ako dostatočný priestor pre omyl. Prakticky dáva investorovi priestor pre chybu v odhade. Pán trh sa totiž niekedy aj napriek správnej analýze správa nevypočítateľne. Je možné povedať, že bezpečnostný vankúš má dať investorovi možnosť dobre spať.

Pri obligáciách či prioritných akciách môže bezpečnostný vankúš predstavovať veľkosť požadovaného rozpätia medzi prevádzkovým ziskom pred zdanením a fixnými platbami (úrokmi) či prioritnými dividendami. Teda schopnosť podniku v prípade nepriaznivého vývoja absorbovať a uspokojiť investorove nároky.

V oblasti bežných akcií Graham trefne zhrnul význam svojej koncepcie bezpečnostného vankúša na prednáške na Northeast Missouri State University v marci roku 1972 nasledovne: „Bezpečnostný vankúš predstavuje rozdiel medzi percentuálnou mierou zisku z ceny akcie, ktorú ste za ňu zaplatili, a úrokovou sadzbou z obligácií, a tento bezpečnostný vankúš je rozdiel, ktorý by vstrebal nepriaznivé udalosti. V roku 1965, sa typická akcia predávala za jedenásťnásobok zisku, čo predstavovalo ziskový potenciál vo výške 9% v porovnaní so 4% úrokovým výnosom obligácií. V tomto prípade ste mali bezpečnostný vankúš vo výške viac ako 100%.“

Benjamin Graham Benjamin Graham je pravdepodobne najuznávanejším investorom všetkých čias. Narodil sa v roku 1894 a zomrel v roku 1976. Spolu s Davidom Doddom v roku 1934 vydali prvé veľké dielo, bibliu investovania, Analýzu cenných papierov. Ďalším slávnym dielom sa stala publikácia Inteligentný investor. Túto knihu pravidelne aktualizoval. Prvýkrát bola vydaná v roku 1949 a posledná aktualizácia vyšla v roku 1973. Táto kniha sa stala jednoduchým, výstižným a obsiahlym radcom pre každého investora. Jeho najznámejším a najúspešnejším žiakom sa stal Warren Buffett. Benjamin Graham svojimi nadčasovými poznatkami a múdrosťou vzbudzuje medzi investormi rešpekt až dodnes.

Autor čerpal z diela Benjamina Grahama. Predovšetkým z publikácií „The intelligent investor“ a „Security analysis“.