Všetko je to vec názoru a skúseností. Byť analytikom cenných papierov je profesia a byť investorom vyžaduje určitú námahu. Ani ja a ani Graham nevylučuje, že to môže fungovať tak, že investor sa plne podriadi radám svojho poradcu. Ale upozorňuje na nebezpečenstvá z toho vyplývajúce. O to si myslím, že mu išlo. Graham uvádza a aj ja som uviedol empiricky situácie, kedy investor môže doplatiť na tú skutočnosť, že sa spolieha na svojho poradcu (ktorý je častokrát ovplyvnený províziami či nariadeniami zhora; čím môže svojho klienta možno nechtiac absenciou skúseností zviesť na cestu špekulanta). Samozrejme všetko závisí od dohody. Byť špekulantom nie je nemorálne ani zlé, len si to daný človek musí uvedomovať, a aj všetky riziká s tým spojené. Samozrejme ďalej sa dá pokračovať, že existujú preukázateľne fondy, či hedžové alebo akékoľvek v podstate, ktoré dosahovali a dosahujú dlhodobo úctihodné výsledky. Tam sa určite investori nebudú s manažérom fondu baviť o skladbe portfólia, zmysle diverzifikácie, postoja k riziku, stratégii. Toto predsa nerobil ani Graham, ktorý bol taktiež poradcom. Takže dané skutočnosti sa nevylučujú. Takže píšeš pravdu. Ak sa klient dohodne s poradcom a nechá to na neho, tak potom musí aj klient niesť následky tejto dohody. Napríklad Warren Buffett, keď ešte viedol svoje partnerstvá (správu peňazí klientom), mal dohodu, že mu do toho nikto hovoriť nebude, raz ročne podá správu a berie 1/4 zo zisku a podieľa sa na 1/4 straty. Jeho "fond" však nikdy stratu nezaznamenal. Zástancovia teórie efektívnych trhov túto úspešnosť a úspešnosť aj iných investorov pripisujú náhode. Ja zástancom teórie efektívnych trhov nie som. Prečo? To je na dlhé písanie :). Dík Tomáš za reakciu. Privítam každú kritiku.