Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

História a budúcnosť znárodňovania

Autor: Peter Margetiny | 24.04.2012 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Tagy: privatizácia znárodňovanie Ropa
História a budúcnosť znárodňovania

Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. 

Znárodnenie súkromných korporácií nie je v poslednom čase príliš v móde, ale to neznamená, že táto praktika sa v budúcnosti neobnoví. Znárodnenia sú vo všeobecnosti spájané s revolúciou a vojnou a za týchto okolností sa uskutočnili bez nejakej náhrady súkromným vlastníkom. Ruská revolúcia napríklad vyústila v znárodnenie obrovskej časti vtedajšej ekonomiky bez akejkoľvek kompenzácie, niečo podobné sa odohralo aj na Kube. Počas Druhej svetovej vojny zas Nemci prebrali množstvo aktív v okupovaných krajinách, ktoré potom riadili cez tamojšie štátne orgány, alebo prešli priamo pod vlastníctvo Nemecka. Povedané inak, znárodnenie je časté pri zmene režimu, či už sa tá odohrá revolúciou alebo cudzím vpádom.

Znárodnenia sú takisto bežné počas kreácie režimov. Pád európskeho imperialistického systému po Druhej svetovej vojne znamenal vznik nových štátov, ktoré sa s vervou pustili do znárodňovania. Egyptské zmocnenie sa Suezského prieplavu v roku 1956 nám poskytuje dokonalý príklad. Jeho konfiškácia vyvolala konflikt medzi Anglickom, Francúzskom a Izraelom a znamenala zmenu v dynamike vývoja na Blízkom východe. V roku 1973, počas arabsko-izraelskej vojny, arabské krajiny nielenže zaviedli ropné embargo, ale tiež úplne, v niektorých prípadoch „iba" čiastočne znárodnili aktíva západných ropných firiem. So skončením Druhej svetovej vojny, nárast moci ľavicových strán v Európe znamenal selektívne znárodnenia veľkých podnikov a sektorov v ekonomike. Tie boli urýchľované jednak ideológiou a tiež vnímaním, že zlyhanie elít po oboch svetových vojnách spravilo z Európy chudobný kontinent. Vojna a revolúcia sú najčastejšími príčinami znárodnenia, ale vidíme, že tie sa môžu odohrať aj pri menej extrémnych podmienkach.

Kríza, ktorá prepukla v roku 2008 znamenala kolaps dôvery vo finančnú elitu, nasledovaný krízou dôvery v politickú elitu za to, že nevyvodila pre finančníkov žiadnu zodpovednosť. Táto kríza vznikla v Spojených štátoch, zintenzívnila sa v Európe a teraz sa presúva aj do Číny. V krajných prípadoch sa takéto niečo môže skončiť revolúciou. Za menej dramatických okolností sa zmena režimu síce neodohrá, ale zmena v jeho správaní je markantná.

Jedným z výsledkov takéhoto druhu krízy je predefinovanie úlohy štátu a požiadavka ľudí, aby kontroloval aspoň určité sektory ekonomiky, čo sa niekedy skončí až znárodnením. Od pádu Sovietskeho zväzu predstavovala hlavný trend vo svete privatizácia, transformácia štátom vlastnených podnikov do súkromných rúk. V roku 2008 sa tento proces začal spochybňovať. Paradoxne, vnímané zlyhanie štátu v kontrolovaní finančnej elity sa môže zmeniť na požiadavku ešte intenzívnejšej štátnej kontroly, ktorú by však mala vykonávať iná politická strana, nie tá, čo predtým zlyhala. V určitom bode sa volanie po kontrole môže zmeniť na volanie po znárodnení.

Z globálneho hľadiska sa v takomto stave ešte nenachádzame a je otázne, či sa k nemu niekedy priblížime. Avšak posledný argentínsky krok, i keď musí byť vnímaný v kontexte tamojšej politickej kultúry, by nám mal pripomenúť, že vlny znárodňovania neboli v minulom storočí ničím neobvyklým a proces privatizácie, ktorý sme videli v posledných dvadsiatich rokoch, nemôže trvať naveky a v budúcnosti bude skôr nahradený myšlienkami zaoberajúcimi sa znárodnením. Podľa toho, aký bude vývoj vo svete, a najmä v Európe a v Číne, môže sa už onedlho ukázať, že prípad z Argentíny nebude ojedinelý.

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja – Stratfor.com. Ilustračné foto: sxc.hu.

História a budúcnosť znárodňovania

História a budúcnosť znárodňovania >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Redakcia | 21.06.2017 00:00 Bitcoin láme rekordy. Ťaží najmä z podpory v Ázii

Hodnota virtuálnej meny bitcoin pred nedávnom atakovala hranicu tri tisíc amerických dolárov. Ešte koncom minulého roka pritom stál tisíc dolárov. Je to teda nárast na viac ako trojnásobok. Jednou z hlavných príčin tejto rely je podpora z Ázie. Najprv Japonsko uznalo menu ako legálny platobný prostriedok a pred nedávnom Čína zrušila limit na obchodovanie s touto menou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 20.06.2017 00:00 Rok po referende - ako sa zmenila britská ekonomika

Takmer na deň presne sa začali rok po britskom hlasovaní o brexite aj reálne rokovania o vystúpení krajiny z únie. Počas tohto času sa vymenila britská vláda a sformovala sa pozícia Britov vo vyjednávaní. Reagovala však aj ekonomika. Napríklad poklesom zahraničných investícií, či citeľným poklesom britskej libry. Na to, ako sa vplyvom brexitu vyvíja britská ekonomika, sa pozrieme v nasledujúcom článku.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 12.06.2017 00:00 Čo rozhodujúce sa odohralo na finančných trhov v máji

Americké akciové trhy v priebehu mája pokračovali v prepisovaní historických maxím, no aj napriek pozitívnej nálade výnosy štátnych dlhopisov zostali dole. Zlato najprv, po zvolení Emmanuela Macrona, klesalo, no v ďalšej časti roka vďaka politickej nervozite v USA, vyvolanej ako inak Donaldom Trumpom, svoje straty zmazalo. Aké ďalšie dôležité udalosti sa odohrali na finančných trhoch v máji, sa dočítate v pravidelnom mesačnom prehľade.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.06.2017 00:00 Každá bublina raz praskne a Francúzi sa boja o svoje peniažky (Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov)

Oboch poznám dlhé roky, kedy sa ešte ani nepoznali. Obaja majú tridsať, manželmi sú cca 7 rokov, majú veľký trojizbový byt s dvomi loggiami a dve autá. A nie sú to staré škodovky. Ráno idú do práce každý svojím autom, ale keď nešoférujú, chodia vždy spolu, napríklad aj na nákup bozkávajúc sa ako dve hrdličky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 12.05.2017 00:00 Najväčším rizikom pre budúcnosť Európy je teraz Taliansko

Slávny Erasmov výrok znie: „Lepšie je chorobám predchádzať, ako ich liečiť.“ Po pondelkovom oznámení výrazného víťazstva proeurópskeho kandidáta E. Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách môžeme súhlasiť, že E. Macron zabránil populistickému nacionalizmu Marine Le Penovej, aby prevzal opraty v Paríži. Ale ak ide o vyliečenie francúzskych problémov, zatiaľ o tom nie sme presvedčení. Júnové voľby vo Francúzsku sú totiž pre E. Macrona len začiatkom „skutočnej“ práce. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

21.06.2017 11:33 Reálne mzdy by tento rok mali rásť o 3,2 %

NBS zvýšila odhad rastu reálnych miezd pre tento rok o 0,2 bodu na 3,2 percenta. Pre budúci rok by to malo byť o desatinu bodu viac. Mzdy by po očistení o infláciu mali vzrásť o 2,8 percenta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.06.2017 12:43 Firmy vidia najväčšiu prekážku pri podnikaní v prístupe vládnych orgánov

Spoločnosť Intrum Justitia zisťovala, ktoré prvky uľahčujú alebo sťažujú podnikanie v tej ktorej krajine v rámci Európy. Z výsledkov vyplýva, že najhoršie vnímaným prvkom medzi slovenskými podnikateľskými subjektmi sú postoje vládnych orgánov k podnikaniu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.06.2017 11:26 Reformy vo Francúzsku sa môžu začať

Emmanuel Macron má cestu pre zavedenie svojich sľubovaných protrhových a proeurópskych reforiem otvorenú. V parlamente získal pohodlnú väčšinu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.06.2017 11:57 Grécko dostalo pochvalu za reformy a prísľub ďalšej úverovej tranže

Grécko dostane ďalšiu tranžu úveru zo záchranného fondu eurozóny ESM v sume 8,5 miliardy eur. Rozhodli o tom ministri financií krajín eurozóny. Okrem toho tiež deklarovali pripravenosť prijať ďalšie kroky na zmiernenie gréckeho dlhu hneď po skončení terajšieho programu. Svoju pomoc na základe toho obnoví i Medzinárodný menový fond, ktorý oznámil, že poskytne Grécku nový záložný úver. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

15.06.2017 10:38 Fed zvyšoval sadzby

Americká centrálna banka Fed na včerajšom zasadaní zvýšila hlavnú úrokovú sadzbu o 0,25 percenta. Ide už o tretie zvýšenie za uplynulých šesť mesiacov. Okrem toho banka oznámila, že začne s odpredajom nahromadených aktív.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Redakcia | 21.06.2017 00:00 Bitcoin láme rekordy. Ťaží najmä z podpory v Ázii

Hodnota virtuálnej meny bitcoin pred nedávnom atakovala hranicu tri tisíc amerických dolárov. Ešte koncom minulého roka pritom stál tisíc dolárov. Je to teda nárast na viac ako trojnásobok. Jednou z hlavných príčin tejto rely je podpora z Ázie. Najprv Japonsko uznalo menu ako legálny platobný prostriedok a pred nedávnom Čína zrušila limit na obchodovanie s touto menou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 20.06.2017 00:00 Rok po referende - ako sa zmenila britská ekonomika

Takmer na deň presne sa začali rok po britskom hlasovaní o brexite aj reálne rokovania o vystúpení krajiny z únie. Počas tohto času sa vymenila britská vláda a sformovala sa pozícia Britov vo vyjednávaní. Reagovala však aj ekonomika. Napríklad poklesom zahraničných investícií, či citeľným poklesom britskej libry. Na to, ako sa vplyvom brexitu vyvíja britská ekonomika, sa pozrieme v nasledujúcom článku.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 12.06.2017 00:00 Čo rozhodujúce sa odohralo na finančných trhov v máji

Americké akciové trhy v priebehu mája pokračovali v prepisovaní historických maxím, no aj napriek pozitívnej nálade výnosy štátnych dlhopisov zostali dole. Zlato najprv, po zvolení Emmanuela Macrona, klesalo, no v ďalšej časti roka vďaka politickej nervozite v USA, vyvolanej ako inak Donaldom Trumpom, svoje straty zmazalo. Aké ďalšie dôležité udalosti sa odohrali na finančných trhoch v máji, sa dočítate v pravidelnom mesačnom prehľade.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »