Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

História a budúcnosť znárodňovania

Autor: Peter Margetiny | 24.04.2012 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Tagy: privatizácia znárodňovanie Ropa
História a budúcnosť znárodňovania

Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. 

Znárodnenie súkromných korporácií nie je v poslednom čase príliš v móde, ale to neznamená, že táto praktika sa v budúcnosti neobnoví. Znárodnenia sú vo všeobecnosti spájané s revolúciou a vojnou a za týchto okolností sa uskutočnili bez nejakej náhrady súkromným vlastníkom. Ruská revolúcia napríklad vyústila v znárodnenie obrovskej časti vtedajšej ekonomiky bez akejkoľvek kompenzácie, niečo podobné sa odohralo aj na Kube. Počas Druhej svetovej vojny zas Nemci prebrali množstvo aktív v okupovaných krajinách, ktoré potom riadili cez tamojšie štátne orgány, alebo prešli priamo pod vlastníctvo Nemecka. Povedané inak, znárodnenie je časté pri zmene režimu, či už sa tá odohrá revolúciou alebo cudzím vpádom.

Znárodnenia sú takisto bežné počas kreácie režimov. Pád európskeho imperialistického systému po Druhej svetovej vojne znamenal vznik nových štátov, ktoré sa s vervou pustili do znárodňovania. Egyptské zmocnenie sa Suezského prieplavu v roku 1956 nám poskytuje dokonalý príklad. Jeho konfiškácia vyvolala konflikt medzi Anglickom, Francúzskom a Izraelom a znamenala zmenu v dynamike vývoja na Blízkom východe. V roku 1973, počas arabsko-izraelskej vojny, arabské krajiny nielenže zaviedli ropné embargo, ale tiež úplne, v niektorých prípadoch „iba" čiastočne znárodnili aktíva západných ropných firiem. So skončením Druhej svetovej vojny, nárast moci ľavicových strán v Európe znamenal selektívne znárodnenia veľkých podnikov a sektorov v ekonomike. Tie boli urýchľované jednak ideológiou a tiež vnímaním, že zlyhanie elít po oboch svetových vojnách spravilo z Európy chudobný kontinent. Vojna a revolúcia sú najčastejšími príčinami znárodnenia, ale vidíme, že tie sa môžu odohrať aj pri menej extrémnych podmienkach.

Kríza, ktorá prepukla v roku 2008 znamenala kolaps dôvery vo finančnú elitu, nasledovaný krízou dôvery v politickú elitu za to, že nevyvodila pre finančníkov žiadnu zodpovednosť. Táto kríza vznikla v Spojených štátoch, zintenzívnila sa v Európe a teraz sa presúva aj do Číny. V krajných prípadoch sa takéto niečo môže skončiť revolúciou. Za menej dramatických okolností sa zmena režimu síce neodohrá, ale zmena v jeho správaní je markantná.

Jedným z výsledkov takéhoto druhu krízy je predefinovanie úlohy štátu a požiadavka ľudí, aby kontroloval aspoň určité sektory ekonomiky, čo sa niekedy skončí až znárodnením. Od pádu Sovietskeho zväzu predstavovala hlavný trend vo svete privatizácia, transformácia štátom vlastnených podnikov do súkromných rúk. V roku 2008 sa tento proces začal spochybňovať. Paradoxne, vnímané zlyhanie štátu v kontrolovaní finančnej elity sa môže zmeniť na požiadavku ešte intenzívnejšej štátnej kontroly, ktorú by však mala vykonávať iná politická strana, nie tá, čo predtým zlyhala. V určitom bode sa volanie po kontrole môže zmeniť na volanie po znárodnení.

Z globálneho hľadiska sa v takomto stave ešte nenachádzame a je otázne, či sa k nemu niekedy priblížime. Avšak posledný argentínsky krok, i keď musí byť vnímaný v kontexte tamojšej politickej kultúry, by nám mal pripomenúť, že vlny znárodňovania neboli v minulom storočí ničím neobvyklým a proces privatizácie, ktorý sme videli v posledných dvadsiatich rokoch, nemôže trvať naveky a v budúcnosti bude skôr nahradený myšlienkami zaoberajúcimi sa znárodnením. Podľa toho, aký bude vývoj vo svete, a najmä v Európe a v Číne, môže sa už onedlho ukázať, že prípad z Argentíny nebude ojedinelý.

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja – Stratfor.com. Ilustračné foto: sxc.hu.

História a budúcnosť znárodňovania

História a budúcnosť znárodňovania >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 30.03.2017 00:00 Na zvrátenie demografickej krízy by Slovenky museli začať rodiť 10 ročné deti

Tento bonmot odznel na konferencii Fincentrum & Forbes Investícia roka, kde sa diskutovalo aj o udržateľnosti dôchodkového systému na Slovensku. Zúčastnení sa zhodli, že SR čakajú z pohľadu demografie veľmi ťažké časy a negatívne zmeny sú už neodvratné. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 30.03.2017 15:23

Peter Apolen | 16.03.2017 00:00 Majetok všetkých miliardárov na svete vzrástol vlani o 16 %

Počet dolárových miliardárov vo svete vlani dosiahol rekordný počet 2257. Ich celkové bohatstvo dosiahlo osem biliónov dolárov, čo je o 16 percent viac ako pred rokom. Čísla vyplávajú z prieskumu Hurun Global Rich List 2017. Autori štúdie pripúšťajú, že svetových miliardárov môže byť v skutočnosti až päťtisíc, no mnohí radšej informácie o svojom bohatstve skrývajú. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 02.03.2017 00:00 ECB chce zmenami v kvantitatívnom uvoľňovaním viac pomáhať Južnej Európe

Na decembrovom zasadnutí sa Európska centrálna banka (ECB) rozhodla predĺžiť program kvantitatívneho uvoľňovania až do konca tohto roka. Nové podmienky sú nastavené viac v prospech problematických krajín južnej Európy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.03.2017 00:00 Chudobný človek na všetko doplatí! (Zrkadlo uplynulého mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov)

Nečitateľnosť politikov až príliš často ťahá svetové finančné trhy za chvost a nik nechce byť hlavným námorníkom? Staré príslovie hovorí, že svíň je dosť, len válovov je málo a pokiaľ ide o blízku budúcnosť ľudstva, katolícki svätuškári fakt príjemne prekvapili. A nemyslím to ironicky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

28.04.2017 10:41 M. Draghi vylúčil predčasné ukončenie stimulov

Šéf ECB Mario Draghi sa na tlačovej konferencii po zasadnutí banky vyjadril proti predčasnému ukončeniu monetárnych stimulov. Vylúčil tak špekulácie, podľa ktorých mala centrálna banka na základe dobrých výsledkov európskej ekonomiky začať ukončovať výkup dlhopisov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.04.2017 09:58 Deficit rozpočtu by mal tento rok dosiahnuť 1,29 %

Deficit verejných financií dosiahol vlani, podľa notifikovaných údajov, úroveň 1,68 percenta. Je to najnižší schodok v histórii Slovenska. Za dobrými číslami je najmä relatívne vysoký ekonomický rast a nárast zamestnanosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.04.2017 14:04 Ak sa prezidentkou stane M. Le Penová, európske akcie môžu spadnúť aj o 20 %

Aktuálne sme svedkami nesúladu medzi aktuálnou politickou situáciou v Európe a stavom na finančných trhoch. Hoci politické očakávania sú veľmi neisté, trhy zostávajú zatiaľ pokojné. No vo chvíli keď uvidíme, že obavy z politiky sa začínajú napĺňať, bude to pre trhy znamenať doslova explóziu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

19.04.2017 16:31 Rekordný nezáujem voličov zvyšuje šance M. Le Penovej

Ako sa dalo očakávať, prvé kolo „pretekov“ bude veľmi tesné: Emmanuel Macron (22%), Marie Le Penová (22%), Jean-Luc Mélenchon (20%) a Francois Fillon (19%). Táto situácia veľmi pripomína francúzske prezidentské voľby z roku 2002. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

12.04.2017 10:06 Indikátorom politickej neistoty v Európe bude pravdepodobne pár EURJPY

Po víkende, ktorý sa vyznačoval nárastom geopolitického napätia v súvislosti so Sýriou a Severnou Kóreou, ako aj novými trendmi vo francúzskych prezidentských voľbách, sa pozornosť investorov opäť presunula späť do Európy. USA sa tak márne snažia uchmatnúť si svoje miesto na výslní. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Peter Apolen | 21.04.2017 17:37 Le Penová predstavuje v skutočnosti menšiu hrozbu, ako sa zdá

Prieskumy naznačujú, že Marine Le Penová si zabezpečí miesto v druhom kole prezidentských volieb vo Francúzsku, ale v tomto kole ju pravdepodobne porazí buď François Fillon alebo Emmanuel Macron. Globálna ekonómka, Anna Stupnytska, upozorňuje, že pravdepodobnosť nečakaných výsledkov francúzskych volieb je nižšia ako v prípade amerických volieb či referenda o Brexite. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »