Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

História a budúcnosť znárodňovania

Autor: Peter Margetiny | 24.04.2012 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Tagy: privatizácia znárodňovanie Ropa
História a budúcnosť znárodňovania

Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. 

Znárodnenie súkromných korporácií nie je v poslednom čase príliš v móde, ale to neznamená, že táto praktika sa v budúcnosti neobnoví. Znárodnenia sú vo všeobecnosti spájané s revolúciou a vojnou a za týchto okolností sa uskutočnili bez nejakej náhrady súkromným vlastníkom. Ruská revolúcia napríklad vyústila v znárodnenie obrovskej časti vtedajšej ekonomiky bez akejkoľvek kompenzácie, niečo podobné sa odohralo aj na Kube. Počas Druhej svetovej vojny zas Nemci prebrali množstvo aktív v okupovaných krajinách, ktoré potom riadili cez tamojšie štátne orgány, alebo prešli priamo pod vlastníctvo Nemecka. Povedané inak, znárodnenie je časté pri zmene režimu, či už sa tá odohrá revolúciou alebo cudzím vpádom.

Znárodnenia sú takisto bežné počas kreácie režimov. Pád európskeho imperialistického systému po Druhej svetovej vojne znamenal vznik nových štátov, ktoré sa s vervou pustili do znárodňovania. Egyptské zmocnenie sa Suezského prieplavu v roku 1956 nám poskytuje dokonalý príklad. Jeho konfiškácia vyvolala konflikt medzi Anglickom, Francúzskom a Izraelom a znamenala zmenu v dynamike vývoja na Blízkom východe. V roku 1973, počas arabsko-izraelskej vojny, arabské krajiny nielenže zaviedli ropné embargo, ale tiež úplne, v niektorých prípadoch „iba" čiastočne znárodnili aktíva západných ropných firiem. So skončením Druhej svetovej vojny, nárast moci ľavicových strán v Európe znamenal selektívne znárodnenia veľkých podnikov a sektorov v ekonomike. Tie boli urýchľované jednak ideológiou a tiež vnímaním, že zlyhanie elít po oboch svetových vojnách spravilo z Európy chudobný kontinent. Vojna a revolúcia sú najčastejšími príčinami znárodnenia, ale vidíme, že tie sa môžu odohrať aj pri menej extrémnych podmienkach.

Kríza, ktorá prepukla v roku 2008 znamenala kolaps dôvery vo finančnú elitu, nasledovaný krízou dôvery v politickú elitu za to, že nevyvodila pre finančníkov žiadnu zodpovednosť. Táto kríza vznikla v Spojených štátoch, zintenzívnila sa v Európe a teraz sa presúva aj do Číny. V krajných prípadoch sa takéto niečo môže skončiť revolúciou. Za menej dramatických okolností sa zmena režimu síce neodohrá, ale zmena v jeho správaní je markantná.

Jedným z výsledkov takéhoto druhu krízy je predefinovanie úlohy štátu a požiadavka ľudí, aby kontroloval aspoň určité sektory ekonomiky, čo sa niekedy skončí až znárodnením. Od pádu Sovietskeho zväzu predstavovala hlavný trend vo svete privatizácia, transformácia štátom vlastnených podnikov do súkromných rúk. V roku 2008 sa tento proces začal spochybňovať. Paradoxne, vnímané zlyhanie štátu v kontrolovaní finančnej elity sa môže zmeniť na požiadavku ešte intenzívnejšej štátnej kontroly, ktorú by však mala vykonávať iná politická strana, nie tá, čo predtým zlyhala. V určitom bode sa volanie po kontrole môže zmeniť na volanie po znárodnení.

Z globálneho hľadiska sa v takomto stave ešte nenachádzame a je otázne, či sa k nemu niekedy priblížime. Avšak posledný argentínsky krok, i keď musí byť vnímaný v kontexte tamojšej politickej kultúry, by nám mal pripomenúť, že vlny znárodňovania neboli v minulom storočí ničím neobvyklým a proces privatizácie, ktorý sme videli v posledných dvadsiatich rokoch, nemôže trvať naveky a v budúcnosti bude skôr nahradený myšlienkami zaoberajúcimi sa znárodnením. Podľa toho, aký bude vývoj vo svete, a najmä v Európe a v Číne, môže sa už onedlho ukázať, že prípad z Argentíny nebude ojedinelý.

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja – Stratfor.com. Ilustračné foto: sxc.hu.

História a budúcnosť znárodňovania

História a budúcnosť znárodňovania >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Pavel Drahotský | 23.08.2017 00:00 Investori sa pýtajú: Kedy príde korekcia?

Na trhu sa objavujú špekulácie, že akcie sú už príliš drahé a čoskoro príde na trhy prepad. Dostávam k tejto téme veľa otázok, rád by som k nej uviedol pár poznámok. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 04.08.2017 00:00 ČNB včera zvýšila sadzby ako prvá centrálna banka v Európe

Česká národná banka zvýšila včera oficiálnu úrokovú sadzbu o 20 bázických bodov na hodnotu 0,25 percenta. Česko je tak len treťou krajinou z ekonomicky vyspelých krajín sveta, ktoré aktuálne začali zo zvyšovaním sadzieb. Doteraz tak, po kríze z roku 2008, urobilo len USA a Kanada. V Európe ešte žiadna krajina. Dôvodom je najmä prehrievanie českej ekonomiky a realitný boom. Celá správa »

Komentárov: 2 / 2 Posledný komentár: 11.08.2017 15:13Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

22.08.2017 12:25 Najviac slovenských firiem so zahraničnými vlastníkmi patrí Čechom a Maďarom

Česi, Maďari a Rakúšania patria medzi najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských firiem. Na absolútnu špičku sa zaraďujú práve naši západní susedia, ktorí u nás podľa najnovších dát vlastnia 9 857 spoločností. Je to o približne 300 podnikov viac ako na konci minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.08.2017 12:48 Celoslovenskú nezamestnanosť ťahajú nahor len 4 okresy

Evidovaná nezamestnanosť na Slovensku klesla v júli na 6,7 percenta, čo je o dve desatiny bodu menej ako v júni. Hoci ide o rekordne najnižší výsledok, stále je to vysoké číslo. Priemernú nezamestnanosť zvyšujú  najmä štyri okresy južného a východného Slovenska.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

14.08.2017 12:33 Inflácia sa v júli zrýchlila

Titulková – teda medziročná miera inflácie stúpla v júli na 1,4 percenta oproti jednému percentu v júni, čo je najvyššia hodnota od leta 2013. Nahor ťahá infláciu predovšetkým zložka potravín (4,3 % medziročne), zatiaľ čo protiinflačné tlaky regulovaných cien oslabli (-1,5 % vs. –2,4 % medziročne). Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »