Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

História a budúcnosť znárodňovania

Autor: Peter Margetiny | 24.04.2012 00:00 | Kategórie: Makroekonomika | 0 komentárov
Tagy: privatizácia znárodňovanie Ropa
História a budúcnosť znárodňovania

Argentínska vláda, vedená prezidentkou Cristinou Fernandez de Kirchner, navrhla znárodnenie argentínskej ropnej spoločnosti YPF. Takéto znárodnenie určite nie je samozrejmosťou a musíme mať na pamäti, že argentínsky politický systém sa často hýbe opačným smerom ako zvyšok sveta. Tento krok teda nemusí nevyhnutne signalizovať globálny trend , ale vytvára priestor, aby sme si spomenuli na bohaté precedensy znárodnenia počas posledných sto rokov. 

Znárodnenie súkromných korporácií nie je v poslednom čase príliš v móde, ale to neznamená, že táto praktika sa v budúcnosti neobnoví. Znárodnenia sú vo všeobecnosti spájané s revolúciou a vojnou a za týchto okolností sa uskutočnili bez nejakej náhrady súkromným vlastníkom. Ruská revolúcia napríklad vyústila v znárodnenie obrovskej časti vtedajšej ekonomiky bez akejkoľvek kompenzácie, niečo podobné sa odohralo aj na Kube. Počas Druhej svetovej vojny zas Nemci prebrali množstvo aktív v okupovaných krajinách, ktoré potom riadili cez tamojšie štátne orgány, alebo prešli priamo pod vlastníctvo Nemecka. Povedané inak, znárodnenie je časté pri zmene režimu, či už sa tá odohrá revolúciou alebo cudzím vpádom.

Znárodnenia sú takisto bežné počas kreácie režimov. Pád európskeho imperialistického systému po Druhej svetovej vojne znamenal vznik nových štátov, ktoré sa s vervou pustili do znárodňovania. Egyptské zmocnenie sa Suezského prieplavu v roku 1956 nám poskytuje dokonalý príklad. Jeho konfiškácia vyvolala konflikt medzi Anglickom, Francúzskom a Izraelom a znamenala zmenu v dynamike vývoja na Blízkom východe. V roku 1973, počas arabsko-izraelskej vojny, arabské krajiny nielenže zaviedli ropné embargo, ale tiež úplne, v niektorých prípadoch „iba" čiastočne znárodnili aktíva západných ropných firiem. So skončením Druhej svetovej vojny, nárast moci ľavicových strán v Európe znamenal selektívne znárodnenia veľkých podnikov a sektorov v ekonomike. Tie boli urýchľované jednak ideológiou a tiež vnímaním, že zlyhanie elít po oboch svetových vojnách spravilo z Európy chudobný kontinent. Vojna a revolúcia sú najčastejšími príčinami znárodnenia, ale vidíme, že tie sa môžu odohrať aj pri menej extrémnych podmienkach.

Kríza, ktorá prepukla v roku 2008 znamenala kolaps dôvery vo finančnú elitu, nasledovaný krízou dôvery v politickú elitu za to, že nevyvodila pre finančníkov žiadnu zodpovednosť. Táto kríza vznikla v Spojených štátoch, zintenzívnila sa v Európe a teraz sa presúva aj do Číny. V krajných prípadoch sa takéto niečo môže skončiť revolúciou. Za menej dramatických okolností sa zmena režimu síce neodohrá, ale zmena v jeho správaní je markantná.

Jedným z výsledkov takéhoto druhu krízy je predefinovanie úlohy štátu a požiadavka ľudí, aby kontroloval aspoň určité sektory ekonomiky, čo sa niekedy skončí až znárodnením. Od pádu Sovietskeho zväzu predstavovala hlavný trend vo svete privatizácia, transformácia štátom vlastnených podnikov do súkromných rúk. V roku 2008 sa tento proces začal spochybňovať. Paradoxne, vnímané zlyhanie štátu v kontrolovaní finančnej elity sa môže zmeniť na požiadavku ešte intenzívnejšej štátnej kontroly, ktorú by však mala vykonávať iná politická strana, nie tá, čo predtým zlyhala. V určitom bode sa volanie po kontrole môže zmeniť na volanie po znárodnení.

Z globálneho hľadiska sa v takomto stave ešte nenachádzame a je otázne, či sa k nemu niekedy priblížime. Avšak posledný argentínsky krok, i keď musí byť vnímaný v kontexte tamojšej politickej kultúry, by nám mal pripomenúť, že vlny znárodňovania neboli v minulom storočí ničím neobvyklým a proces privatizácie, ktorý sme videli v posledných dvadsiatich rokoch, nemôže trvať naveky a v budúcnosti bude skôr nahradený myšlienkami zaoberajúcimi sa znárodnením. Podľa toho, aký bude vývoj vo svete, a najmä v Európe a v Číne, môže sa už onedlho ukázať, že prípad z Argentíny nebude ojedinelý.

Autor je analytik TRIMBroker – obchodníka na svetových burzách. Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja – Stratfor.com. Ilustračné foto: sxc.hu.

História a budúcnosť znárodňovania

História a budúcnosť znárodňovania >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

24.06.2016 09:30 Odchod Británie bude pre bolestivý

Odchod z Európskej únie dopadne na Britániu v dvoch vlnách. Primárny efekt Brexitu pocíti krajina v priebehu niekoľkých hodín až dní. Môžeme očakávať oslabovanie libry, britských akcií a celého bankového sektora. Sekundárny efekt sa bude potom prejavovať v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:06 Briti hlasovali za Brexit, libra spadla na 30 ročné minimum

Občania Veľkej Británie hlasovali za Brexit. Splnili sa tak pesimistické predpovede. Libra sa prudko prepadla. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.06.2016 15:43 Čo by brexit znamenal pre trhy?

Tímy odborníkov spoločnosti Fidelity zaoberajúce sa otázkami vlastného imania, pevných príjmov a nehnuteľností vyjadrujú svoje názory na dopad referenda Spojeného kráľovstva o členstve v EÚ na trhy. Vystúpenia z EÚ by spustilo reťazovú reakciu trhov. Rozhodnutie zostať v EÚ by mohlo viesť k „relief rally“ na mene, rizikových aktívach, domácich akciách a cyklických akciách.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.06.2016 10:52 Libra v deň referenda posilňuje

Britská libra dnes posilnila oproti doláru a jej kurz vzrástol na najvyššiu úroveň za päť mesiacov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.06.2016 10:08 Ranný prehľad trhov 23. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 13.06.2016 00:00 Euro svoju životnú úlohu nesplnilo. Pôjde do predčasného dôchodku? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Prvý prieskum, v ktorom už nebola možnosť “neviem”, vyvolal zdesenie! Brexit poškodí ekonomiku celej EÚ, najviac ale zrejme utrpí juh eurozóny, hoci vraj len krátkodobo… Otázka ale znie aj inak: Chystá sa spoločná európska mena na to, že odíde – povedané vojenskou hantírkou – do výslužby aj so všetkými poctami? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Vladimír Vaňo | 08.06.2016 00:00 Prípadný Brexit sa po megainvestícii Jaguaru bytostne dotkne i Slovenska

Význam priamych hospodárskych vzťahov s Veľkou Britániou neradno podceňovať ani v strednej Európe. V roku 2020 by sa Veľká Británia mohla stať pre Slovensko dôležitejším obchodným partnerom než Česko, ktoré je v súčasnosti druhým najväčší exportný trhom, hneď po Nemecku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 06.06.2016 00:00 Britská libra sa pýta: Bude EÚ siahať až po Vladivostok? (Týždeň vo financiách očami komentárora)

Strach z Brexitu máta českých i slovenských miliardárov, pani Angela Merkel však trvá na tom, že Rusko nesmie okupovať Ukrajinu a pred nami sa otvorí nebotyčný hospodársky priestor. Americká centrálna banka si ale počká na výsledky britského referenda. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »