IFP: Slovensko by malo zvýšiť podiel „dobrých“ daní

Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v rámci EÚ. Z hľadiska podielu daňových príjmov z menej a viac škodlivých daní patrí daňový systém v SR len medzi priemer Európskej únie, upozorňuje v analýze Rastislav Gábik z IFP pri MF SR. Investujeme.sk prináša čiastočne krátenú analýzu.

V roku 2009 sa v plnej miere prejavil vplyv hospodárskej krízy vo všetkých krajinách EÚ, čo sa odzrkadlilo aj vo vývoji daňových príjmov. V porovnaní s rokom 2007, ktorý bol posledný predkrízový, až 21 krajín, vrátane Slovenska, zaznamenalo pokles podielu daní na HDP. Z hľadiska rozdelenia na menej a viac škodlivé dane patrí daňový systém v SR len medzi priemer Európskej únie. Za posledné tri roky došlo k miernemu zhoršeniu podielu a SR tak nevyužila krízové obdobie na vylepšenie daňového systému. Na základe vývoja implicitných sadzieb možno konštatovať, že zaťaženie kapitálu a energií v SR je oproti EÚ veľmi nízke. Na druhej strane zaťaženie práce je relatívne vysoké. Kým otázka zdanenia kapitálu je komplikovaná jeho mobilitou v rámci voľného trhu a odkázanosťou SR na získavanie zahraničných investícií, v prípade zdaňovania energií existuje významný priestor pre zvýšenie daňového zaťaženia. Nemeniť štruktúru daní ich zmrazením by bolo škodlivé rozhodnutie voči budúcej životnej úrovni.

Európska únia ako celok je považovaná za oblasť s vysokým daňovým zaťažením. Podiel daňových príjmov vrátane sociálnych odvodov na HDP dosiahol v roku 2010 hodnotu 36,1% HDP (priemer EÚ-27). Vyššie daňové zaťaženie je tradične v starých členských štátoch EÚ, kde najvyššie hodnoty dosiahli Dánsko (48,8% HDP) a Švédsko (46,1% HDP). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v starých členských krajinách je daňové zaťaženie vyššie o 3,5 p.b. HDP a v nových členských krajinách nižšie o 4,3 p.b. HDP ako celkový priemer.

Daňové zaťaženie na Slovensku je z tohto pohľadu piate najnižšie v EÚ s podielom daní 28 % HDP. Menej daní na HDP sa vyberie iba v Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Rumunsku. Pri porovnávaní s ostatnými krajinami však treba brať do úvahy fakt, že do daňových príjmov sa nezapočítavajú odvody do druhého dôchodkového piliera, ktoré sú odvádzané do súkromných fondov a preto nie sú klasifikované ako príjmy verejnej správy (jednotlivci ich vnímajú ako vlastné súkromné úspory, nie ako daň). Berúc do úvahy aj výšku týchto odvodov, takéto daňové zaťaženie by bolo vyššie zhruba o 1,2 p.b., teda 29,2 %HDP. Napriek tomu by SR bola na 5. mieste v rámci EÚ, stále oveľa menej ako priemer EÚ-27.

Z hľadiska podielu daňových príjmov z menej a viac škodlivých daní patrí daňový systém v SR len medzi priemer Európskej únie. Z celkových daňových príjmov tvoria dobré dane, teda tie ktoré majú najmenší negatívny vplyv na ekonomický rast, iba 36,2%. Práve krízové obdobie ponúkalo príležitosti zmeniť tento pomer viac v prospech dobrých daní, či už vo forme zníženia priamych daní zaťažujúcich prácu alebo vo forme zvýšenia nepriamych daní, ako to urobili viaceré krajiny. Vývoj na Slovensku bol však negatívny a podiel menej škodlivých daní na celkových daňových príjmoch poklesol o 1 p.b.

V ostatných krajinách EÚ v období 2007 – 2010 najvýznamnejšiu pozitívnu zmenu v dobrých daniach zaznamenali najmä vo Švédsku, Bulharsku a Maďarsku. Zvýšenie dobrých daní bolo dosiahnuté rastom sadzieb nepriamych daní alebo poklesom efektívnych daňových sadzieb z príjmov. Na druhej strane je 12 krajín, kde podiel dobrých daní na celkových daňových príjmoch poklesol.

Implicitné daňové sadzby charakterizujú vývoj dane vo forme skutočného výberu voči daňovej základni a sú vhodné na medzinárodné porovnanie daňového zaťaženia vybraných agregátov. V porovnaní s priemerom EA-17 je na Slovensku veľmi nízke zdaňovanie kapitálu, pričom rozdiel v sadzbách predstavoval v roku 2009 až 8,2 p.b. Veľký rozdiel je aj v zdaňovaní energií (počíta sa ako sadzba dane v Eur na ekvivalent 1 tony ropy), ktorý v roku 2009 dosiahol 75 Eur/TOE.6 Zdaňovanie práce a spotreby je v porovnaní s EA-17 iba mierne nižšie. Zohľadňujúc rozdiel pri kapitáli a energiách je teda zdaňovanie práce na Slovensku relatívne vysoké. Naproti tomu v porovnaní s priemerom krajín V-3 je zdaňovanie kapitálu v SR iba mierne nižšie, ale zdaňovanie práce a spotreby je výrazne nižšie (štatisticky pomáha pri zdaňovaní práce aj existencia 2. piliera). Vzhľadom k tomu, že implicitné sadzby berú do úvahy skutočné výnosy daní, ich nízke hodnoty v porovnaní so skutočnými sadzbami, ale aj v porovnaní s priemerom EA-17 a V-3 indikujú aj možné daňové úniky (pre SR najmä v prípade DPH).

Daňové zaťaženie spotreby, vyjadrené prostredníctvom implicitnej daňovej sadzby zaznamenalo v období rokov 2007 až 2009 v rámci EÚ významný pokles. V tomto období však došlo k miernemu poklesu základných sadzieb DPH iba v Portugalsku a Veľkej Británii. Preto možno tento pokles pripísať najmä väčšej opatrnosti spotrebiteľov, ktorí pod vplyvom negatívnych očakávaní znížili spotrebu a zamerali sa najmä na základné tovary, ktoré majú vo väčšine krajín zníženú sadzbu DPH. Prípadným ďalším vysvetlením môže byť aj zvýšenie daňových únikov. Slovensko zaznamenalo ešte výraznejší pokles, ktorý takisto možno pripísať zavedeniu zníženej sadzby DPH na lieky v roku 2007 a zníženej sadzby na knihy v roku 2008. V roku 2009 bol výber daní zo spotreby ovplyvnený aj nákupnou turistikou, kedy kvôli depreciácii mien v okolitých krajinách sa tovary na Slovensku stali relatívne drahšie a obyvatelia preferovali nákupy v zahraničí Do úvahy však treba vziať aj možný nárast daňových únikov.

Implicitná daňová sadzba z práce v EÚ bola v posledných rokoch stabilná s výnimkou roku 2009, kedy zaznamenala mierny pokles, čo môže súvisieť práve s prijatými protikrízovými opatreniami, ktoré znižovali daňové zaťaženie pracujúcich. Napriek relatívne vysokému odvodovému zaťaženiu, zdaňovania práce v SR je mierne nižšie ako priemer EÚ-27 (odhliadnuc od roku 2009, kedy bolo zavedené dočasné opatrenie). Po výraznom poklese v období 2003 až 2006 spôsobenom znížením sadzieb dane z príjmov fyzických osôb, došlo v rokoch 2007 a 2008 k opätovnému rastu. V roku 2009 implicitná daňová sadzba z práce opäť poklesla, čo možno pripísať zvýšeniu nezdaniteľnej časti základu dane a zavedeniu zamestnaneckej prémie. Ak by sa však zarátal aj 2. pilier medzi dane (napr. zdaňovanie tých, ktorí sú len v 1. pilieri), tak by implicitná sadzba bola vyššia o 3,2 p.b. Pre ľudí v 1. pilieri je teda sadzba v SR zrejme vyššia ako priemer EÚ a EA.

V porovnaní s eurozónou má Slovensko veľmi nízke daňové zaťaženie kapitálu. Kým priemerná implicitná sadzba z kapitálu v eurozóne bola v roku 2009 na úrovni 25,2% na Slovensku bola v tom istom období nižšia o 8,2 p.b. Vyplýva to najmä z nízkych sadzieb dane z príjmov právnických osôb a nezdaňovania dividend. Zaťaženie kapitálu v SR patrí medzi najnižšie nielen v EÚ, ale aj v rámci krajín OECD a poskytuje Slovensku konkurenčnú výhodu pri lákaní zahraničných investorov.

Implicitná daňová sadzba z energií predstavuje podiel príjmov daní zdaňujúcich akýkoľvek druh energie a konečnej spotreby energie. Vzhľadom k viacerým zdrojom energie, je táto sadzba prepočítaná na ekvivalent tony ropy a uvádza sa v eurách. Kým priemerná sadzba v EÚ-27 si od roku 2000 udržiava relatívne stabilnú úroveň (v cenách roku 2000), zdaňovanie energií na Slovensku sa za posledných deväť rokov zdvojnásobilo. Rast bol spôsobený najmä zvyšovaním spotrebných daní z minerálnych olejov, ale aj zavedením nových energetických daní z uhlia, zemného plynu a elektrickej energie. Napriek rastúcemu trendu je zdaňovanie energií v SR výrazne nižšie ako v EÚ a najmä v prípade nových energetických daní existuje priestor na zvyšovanie sadzieb, čo v konečnom dôsledku spôsobí aj tlak na znižovanie spotreby a zvyšovanie efektívnosti pri využívaní energie.

Štruktúra daňového systému je jedným z faktorov, ktoré významne ovplyvňujú ekonomický rast krajiny. Z tohto dôvodu je dôležité pozerať sa na jednotlivé dane nielen ako na možný zdroj príjmov rozpočtu, ale aj z pohľadu ich vplyvu na hospodársky rast. Preto v prípade potreby zmeny štruktúry daňového systému, prípadne hľadanie dodatočných zdrojov pre rozpočet (v časoch konsolidácie), by bolo vhodné zamerať sa najmä na zvýšenie podielu daní, ktoré majú najmenší negatívny vplyv na rast.

Z tohto dôvodu IFP odporúča zvýšiť zdaňovanie energií (pri výrobe ale aj spotrebe energií vznikajú negatívne externality vo forme znečisťovania životného prostredia), majetku (napríklad nehnuteľnosti) a zjednotiť sadzby DPH na úrovni 20%. Zároveň by to mohlo byť kombinované so znížením daní zaťažujúcich prácu (odvody, resp. DPFO).

IFP: Slovensko by malo zvýšiť podiel „dobrých“ daní >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet