IFP zverejnil argumenty za zrušenie podpory stavebného sporenia

Ministerstvom financií navrhované obmedzenie podpory stavebného sporenia nemusí byť konečné. Inštitút finančnej politiky pri MF tvrdí, že optimálnym riešením je podporu stavebného sporenia úplne zrušiť. Akékoľvek iné alternatívy, vrátane aktuálne navrhovaných zmien, sú „horším scenárom“.

Analýza je iba podnetom k diskusii a rozhodne nejde o oficiálny návrh ministerstva financií.  Juraj Franek z IFP v nej ponúka hneď niekoľko dôvodov na zrušenie podpory: „Úročenie je nižšie ako v bankách, štátna prémia sa poskytuje aj poberateľom nevýhodných medziúverov, štát dotuje v niektorých prípadoch bezúčelové sporenie a celkové poplatky „zhltnú“ 83% štátnej dotácie. Navyše sa dotuje sektor, ktorý môže v budúcnosti byť silným destabilizačným faktorom pre Slovensko potom, ako prešlo na euro.“ Celý systém pritom stojí štátnu kasu 40 miliónov eur ročne.

Banky úročia lepšie ako stavebné sporiteľne

Podľa J. Franeka sú bez štátnej podpory vklady v stavebných sporiteľniach úročené nižšie ako v bežných bankách: „Vklady v stavebných sporiteľniach tvoria takmer 100% zo všetkých vkladov nad 5 rokov. Inými slovami, ostatné komerčné banky poskytujú termínované vklady so splatnosťou kratšou ako 5 rokov. Úročenie termínovaných vkladov v bankách je však vyššie ako úročenie poskytované stavebnými sporiteľňami. Termínované vklady nad 1 rok do 2 rokov vrátane sú v bankách úročené 2,49% (koniec marca, stav vkladov), vklady so splatnosťou nad 2 do 5 rokov dokonca sadzbou 2,74%. Úročenie vkladov stavebného sporenia by malo byť vzhľadom na dlhšiu dobu splatnosti vyššie ako úročenie termínovaných vkladov v bankách.“

Navyše štátna prémia sa nepremieta v plnej výške: „Poplatok za vedenie účtu stavebného sporenia sa pohybuje od 14,9 € (Wustenrot) ročne do 18€ ročne (PSS). Z toho vyplýva, že už samotný poplatok za vedenie účtu abstrahujúc od iných poplatkov zhltne klientovi od 22% do 27% z poskytnutej štátnej prémie (celkové poplatky až 83%). Navyše poplatok za vedenie účtu sa platí jednorázovo za celý rok bez ohľadu na to, koľko dní v roku bol človek klientom sporiteľne. V porovnaní s ostatnými bankami je pritom vedenie účtu oveľa menej nákladne vzhľadom na malé množstvo transakcií, absenciu iných služieb ako napríklad platobné karty a podobne. Existencia štátnej dotácie teda uľahčuje privátnym subjektom stanoviť vysoký poplatok za vedenie účtu bez toho, aby bol financovaný z úspor klienta. Bez poskytovania štátnej prémie by bol tlak na zníženie poplatkov zo strany klientov mnohonásobne vyšší.“

Pridrahé medziúvery

Inštitútu finančnej politiky prekáža, že sporiteľne si urobili z doplnkového produktu, akým by mali byť medziúvery, hlavný biznis: „Stavebné sporiteľne poskytujú podľa dostupných údajov 11-násobne viac medziúverov (najdrahší úver na bývanie) ako oveľa lacnejších stavebných úverov. Pri medziúveroch je úroková sadzba výrazne vyššia ako pri štandardných hypotekárnych úveroch.“

J. Franek vysvetľuje, že pri určitých predpokladoch sa hypotetická efektívna sadzba môže vyšplhať až na 10% voči oficiálnej sadzbe 6,0%: „Predpokladáme, že dochádza k nedostatočnej informovanosti o efektívnej úrokovej sadzbe pre klienta. Zrejme aj kvôli tomu sú úvery stavebných sporiteľní najdrahšou formou úverov na bývanie - vzhľadom na vážený priemer úrokovej sadzby.“ IFP dodáva, že čiastočným vysvetlením vyššej sadzby je fakt, že pri väčšine medziúverov nie je uplatnené záložné právo. „Poskytovanie medziúverov a ich sadzbu by sme nepokladali za problematickú, ak by bol klient transparentne informovaný o efektívnej sadzbe a tiež, ak by sa na takéto zmluvy nevzťahovala štátna podpora.“

Stavebný úver je najvýhodnejší

Publikovaná analýza zároveň potvrdzuje, že samotný stavebný úver patrí k najlacnejším formám financovania bývania: „Kľúčovou výhodou stavebného úveru je jeho nižšia úroková sadzba oproti úverom na nehnuteľnosti poskytovaných komerčnými bankami, vďaka zníženej rizikovosti klienta kvôli preukázanej platobnej disciplíne počas fázy sporenia. Ďalšími, o niečo menej podstatnými výhodami stavebného úveru je garantovaná sadzba počas celej životnosti úveru, poskytnutie úveru v niektorých prípadov bez nutnosti aplikácie záložného práva“.

Ani stavebný úver však nie je vždy najlacnejší: „Úrokové sadzby na novoposkytnuté stavebné úvery boli najnižšie zo všetkých typov úverov počas väčšiny sledovaného obdobia. V súčasnosti sú momentálne nižšie sadzby na ´iné úvery na nehnuteľnosti´ - hlavný typ úverov na bývanie, ktoré však formálne nie sú vykazované ako hypotekárne úvery. V priebehu posledných 5 rokov sa úroky z novoposkytnutých stavebných úverov vyznačovali výraznou stabilitou. To však znamená aj to, že takmer vôbec nereagovali na pokles úrokových sadzieb pri iných typoch úverov na nehnuteľnosti. V budúcnosti sa očakáva rast úrokových sadzieb a ak by sadzby na stavebné úvery pokračovali v stabilnom vývoji pri raste sadzieb na ostatné úvery, budú zrejme naďalej pre klientov výhodné.“

IFP: Najlepšie je zrušiť...

IFP teda zdôrazňuje ako najvýhodnejšiu alternatívu zrušenie štátnej podpory stavebného sporenia. V prípade jej ponechania, čo považuje za „horší scenár“, navrhuje:

• Cenovo regulovať poplatky (napr. na úroveň obvyklú v bankovom sektore), aby sa súkromné spoločnosti nemohli obohacovať na štátnej dotácii na úkor klienta.
• Neposkytovať štátnu prémiu klientom čerpajúcim medziúver s cieľom zvýšiť relatívne atraktivitu stavebných úverov pred medziúvermi pre poskytovateľov.
• Podmieňovať poskytovanie štátnej prémie čerpaním stavebného úveru, t.j. zrušiť tzv. priateľských sporiteľov.

Sporiteľne: Nezabúdajte na vyvolané investície

Analýza IFP pri MF zrejme vyvolá ostrú reakciu stavebných sporiteľní. Tie sa ohradili už voči májovému návrhu ministerstva financií. S oklieštením poplatkov síce súhlasili, ale boli proti návrhu štátnu podporu poskytnúť ekvivalentne k trvaniu zmluvy, teda ak klient podpíše zmluvu v lete, získa v prvom roku len polovicu štátnej podpory: „Podľa návrhu MF SR by pravidelne mesačne sporiaci stavební sporitelia nemali ani teoretickú šancu získať v prvom roku sporenia maximálnu štátnu prémiu (66,39 €). Ak by od januára do decembra vykonali na svoj účet 12 mesačných vkladov sumárne zodpovedajúcich vkladu 663,90 €, potrebnému na získanie maximálnej štátnej prémie, získajú z nej najviac 55 %, čo predstavuje približne 35 €,“ reagoval v máji predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš. „Ak by sa ministerský návrh dostal do zákona, na získanie maximálnej štátnej prémie by bolo potrebné vložiť na účet stavebného sporenia už v januári celú sumu 663,90 €.“

„Ak by vstúpil do platnosti návrh MF SR o novom výpočte štátnej prémie, úspora výdavkov na štátnu prémiu by v roku 2013 predstavovala cca 3 milióny eur a v roku 2015 až 7 miliónov eur. Výpadok príjmov štátneho rozpočtu by však v dôsledku zníženia investícií do bývania v spomenutých rokoch dosiahol 60 až 90 miliónov eur, čo spôsobí výpadok príjmov v štátnom rozpočte z daní vo výške 17 až 35 miliónov eur v prislúchajúcich rokoch,“ dodal predseda predstavenstva ČSOB stavebnej sporiteľne Ľubomír Kováčik.

 „Opatrenie, ktoré by v konečnom dôsledku neprinieslo úsporu ale zníženie príjmov štátneho rozpočtu, by najtvrdšie postihlo predovšetkým nízkopríjmové skupiny obyvateľstva tvoriace viac ako 70 % obyvateľov Slovenska, ktoré zároveň predstavujú viac než 90 % klientov stavebných sporiteľní,“ doplnil predseda predstavenstva Wüstenrot stavebnej sporiteľne Karl Peter Giller. 

Vyvolané investície verzus prehriata ekonomika

Stavebné sporenie obhajujú význam štátnej podpory stavebného sporenia tým, že pre nízkopríjmové skupiny ide o  jedinú alternatívu na financovanie bývania. Definitívne zrušenie štátnej podpory by sa tak prejavilo na nižšom HDP, keďže časť klientov by si nenašla alternatívne financovanie. Inštitút finančnej politiky s tým počíta a dopadov sa neobáva: „Hromadný transfer úspor do stavebníctva môže spôsobiť prehrievanie a vytvorenie cenovej bubliny. Najbolestivejším typom recesie je práve recesia vyvolaná korekciou cien nehnuteľností, kedže ohrozuje zdravie bánk. Doterajšia história naznačuje, že regulátor tomu bohužiaľ nevie vždy zabrániť. Preto nedáva zmysel ešte umelo dotovať tento sektor, ktorý má aj bez dotácie nábeh na prehrievanie a následnú destabilizáciu ekonomiky.“

IFP zverejnil argumenty za zrušenie podpory stavebného sporenia >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet