Ignorovať zásielky od správcu dane sa nevypláca: Daňovník neuspeje ani na súde

Každý daňovník je v zmysle zákona povinný úzko spolupracovať so správcom dane. To ale neznamená, že ako bežný občan je len bezmocnou hračkou v rukách úradov. Má svoje práva a v boji s úradmi nemusí ťahať za kratší koniec, o čom svedčí už celá séria článkov na našom portáli. Avšak tvrdošijne ignorovať zásielky od správcu dane a nekomunikovať s ním sa naozaj nevypláca. V takom prípade už nepomôže ani súd.

Nie je vôbec zriedkavé, keď daňový subjekt - či už z takého alebo onakého dôvodu - neumožní správcovi dane vykonať daňovú kontrolu. Napríklad ho nevpustí do firmy či svojho bytu. V takom prípade však spravidla ťahá za kratší koniec, pretože správca má možnosť sám určiť základ dane, ako sme o tom písali v článku Ak daňový subjekt neumožní daňovú kontrolu, správca dane si poradí sám. Ale stávajú sa aj prípady, že daňový subjekt jednoducho (opäť z takých či onakých dôvodov) nepreberá zásielky od správcu dane.

Keď podnikanie človeka neuživí

Stáva sa, že človek plný ideálov si zriadi živnosť, zaregistruje sa na daňovom úrade a po čase zistí, že podnikanie jeho a rodinu neuživí a z tohto dôvodu sa zamestná - zväčša mimo adresy, ktorú uviedol v registrácii na daňovom úrade. Ešte horšie je, ak daňovník je aj platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH). Ak nepodáva priznania k dani z pridanej hodnoty a nepreberá zásielky od správcu dane, dostane sa do situácie, ktorá nie je pre neho vôbec priaznivá.

V prípade, že daňovník nepreberie písomnosť doručenú do vlastných rúk, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ, že písomnosť príde doručiť znovu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade. Ak si daňovník zásielku nevyzdvihne do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Vráťme sa ale k podstate veci. Ak daňovník nepreberá poštu a ani inak nekomunikuje, správca dane sa nemôže rozhodnúť, že vyzve splnomocneného zástupcu, aby predložil ku kontrole daňové doklady daňovníka. Predkladanie dokladov je totiž činnosť, ktorú daňovník musí vykonať osobne a preto sa písomnosť doručuje daňovníkovi i jeho zákonnému zástupcovi.

Správca dane na základe zásad daňového konania postupuje v daňovom konaní v súčinnosti s daňovým subjektom. Daňovník je teda povinný predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, správca dane je povinný určiť základ dane a daň čo najspoľahlivejšie. V prípade, že daňovník nepreberá poštu a so správcom dane nekomunikuje, nemôžu byť uplatnené uvedené zásady daňového konania.

Zápisnica - výsledok miestneho zisťovania

Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu - ak ide o fyzickú osobu vo výške najmenej 331,93 eur a v prípade právnickej osoby najmenej 1659,69 eur. Správca dane spravidla vykoná aj miestne zisťovanie, ktorého výsledkom je zápisnica. Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov.

O tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok, pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil.

Správca dane v týchto prípadoch určí daň zvyčajne podľa poslednej daňovej povinnosti daňovníka.

Protokol o určení dane podľa pomôcok správca dane doručí daňovníkovi podľa ustanovení § 17 zákona o správe daní. Ako sme už spomínali na začiatku, ak daňovník zásielku neprevezme posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.

Daňový doplatok nemusí zodpovedať skutočnosti

Daňový subjekt môže predkladať účtovné doklady a iné doklady, ktoré môže správca dane využiť ako pomôcky len v lehote do doručenia protokolu. Daňovník nemôže podať daňové priznanie po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa § 15 ods. 10.

Správca dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok. Daňový nedoplatok môže byť vysoký, hoci nemusí zodpovedať reálnej skutočnosti podnikateľskej činnosti daňovníka.

Ak sa správca dane snažil v daňovom konaní postupovať v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a použil také prostriedky, ktoré umožňovali správne vyrubiť a vybrať daň, daňovník nemá veľkú nádej v odvolaní ani na súde na zníženie dane určenej podľa pomôcok. Povinnosťou daňového subjektu je totiž úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní a túto povinnosť si daňovník nesplnil.

Len pripomeňme že daňovník po odvolaní neuspeje ani na krajskom súde, nakoľko súd skúma zákonnosť rozhodnutia, najmä to či napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými a administratívnymi predpismi.

Súd v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. prihliada na také nedostatky v činnosti správneho orgánu, ktoré mohli ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia. Avšak určenie dane podľa pomôcok je určitým druhom sankcie podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Daňový subjekt môže požiadať správcu dane o odpustenie daňového nedoplatku podľa § 64 zákona o správe daní. Podľa tohto ustanovenia je nedoplatkom len daň. Odpustenie sankčného úroku, úroku a pokuty však neprichádza do úvahy.

Nejde o trestný čin!

Správca dane môže fyzickej osobe odpustiť nedoplatok na dani podľa § 64 v prípade, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka a rodiny s výnimkou daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach. Rozhodnutie správcu dane, ktorým odpustil fyzickej osobe daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 64 alebo odpustil sankciu podľa § 103 nemôže byť preskúmané súdom.

Nezaplatenie dane určenej správcom dane podľa pomôcok nie je zo strany daňovníka trestným činom a uvedené konanie nie je možné posudzovať v zmysle skutkovej podstaty trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 Trestného zákona.

Pripomeňme. že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, ktoré nie je možné prenášať do trestného konania. Nepredloženie dokladov nie je dôvodom na začatie trestného stíhania, a to z dôvodu, že konanie nevykazuje znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v Trestnom zákone.

Vyšetrovateľ policajného zboru takýto návrh na trestné stíhanie daňovníka uznesením odmietne. Samozrejme z dôvodu, že v trestnom konaní je nositeľom dôkazného bremena štátny orgán a ten nemôže svojvoľne v rámci daňového konania uplatňovať trestnoprávnu zodpovednosť.

Určenie dane podľa pomôcok nie je objektívne zistená škoda, ktorá je obligatórnym znakom trestného činu nezaplatenia dane podľa § 278 Trestného zákona.

Všetky postupy pri určení a vymáhaní dane určenej podľa pomôcok sú jedine v rukách správcu dane, ktorý postupuje podľa ustanovení zákona o správe daní č. 511/1992 Zb.

Ignorovať zásielky od správcu dane sa nevypláca: Daňovník neuspeje ani na súde >> zdieľajte na sociálnych sieťach

Tweet