Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Inidikátorom recesie nie sú vládne dlhopisy, ale bankový sektor

Autor: Steen Jakobsen | 28.03.2013 12:00 | Kategórie: Banky Makroekonomika | 0 komentárov
Inidikátorom recesie nie sú vládne dlhopisy, ale bankový sektor

Banky patria do stredobodu pozornosti … a to nie je dobrá správa.  Potvrdiť smerovanie trendu musia vždy banky a ich pozície na finančných trhoch. Tie nanešťastie v ostatnom čase klesajú. Európsky bankový index zaznamenal v pondelok veľkú stratu a teraz sa nachádza na úrovni podpory, ktorú si potrebuje udržať.

banky-saxo-marec-28-marec-2013-a1 Index bankových úverov stúpa, tiež sa teda vyvíja negatívne

banky-saxo-marec-28-marec-2013-a

To je hlavný dôvod, prečo by bankové vklady mali prúdiť z talianskych, španielskych a portugalských bánk. Koncept bail-in u všetkých druhov aktív nedá investorom inú možnosť ako vyhľadávať bezpečné prístavy. Len málo bude teda podľa mňa záležať na tom, či uvidíme európsku verziu švédskeho bankového modelu, ktorý bol financovaný zdanením aktív z celej Európy (alebo eurozóny).

Počas rokov 1991 a 1992 spľasla realitná bublina v Švédsku. Výsledkom boli početné zlyhania úverov a rozsiahly úpadok bánk. Príčiny boli podobné ako v hypotekárnej kríze z rokov 2007 a 2008.

Vláda situáciu riešila nasledovnými krokmi:

  • Oznámila, že štát bude garantovať všetky bankové vklady, veriteľov všetkých 114 bánk.
  • Švédska vláda odhadla toxický bankový dlh, ale banky i tak museli vláde vyčísliť všetky straty. Podiely veľkých bánk, ktoré zostali fungovať, boli zriedené súkromnou rekapitalizáciou (to znamená, že sa ich aktíva predali novým investorom). Držitelia dlhopisov bánk boli uprednostnení.
  • Nordbank a Gatabank dostali finančnú pomoc a boli znárodnené za náklady 64 miliárd korún. Ich toxický dlh prebrali štátne spoločnosti správy aktív – Securum a Retriva. Tie neskôr predávali ich aktíva, najmä reality, ktoré banky držali ako kolaterál za zlé dlhy.
  • Keď boli ohrozené aktív neskôr predané, zisk si nechal štát a vláda získala peniaze i predajom podielov v znárodnených bankách, ktorý prebehol spôsobom verejnej súťaže.
  • Švédsko vytvorilo Úrad bankovej podpory, ktorý dohliada nad spoločnosťami, ktoré potrebujú rekapitalizáciu.

Tento bailout v úvode stál približne štyri percentá švédskeho HDP, ale neskôr sa podpora znížila na najviac dve percentá podľa daných požiadaviek na podporu.

Dnes sú banky krajín Club Med podľa na tabuľky z Bloombergu  pod tlakom.

banky-saxo-marec-28-marec-2013-c Na záver: potrebujeme zastaviť rozšírenú prax, keď sa vládne dlhopisy používajú ako indikátor recesie, alebo úpadku. Trh vládnych dlhopisov nie je voľný trh. Je manipulovaný hrozbami, intervenciami v podobe likvidity alebo politických vyhlásení. Nepredstavuje teda hodnotu! Novým indikátorom rizika sú banky a ich výkon vážený veľkosťou a významom v pomere k bankám v USA. Pamätajte, že riziko sa zvyšuje i bez ohľadu na osud Cypru.

Autor je hlavný ekonóm Saxo Bank.

Inidikátorom recesie nie sú vládne dlhopisy, ale bankový sektor

Inidikátorom recesie nie sú vládne dlhopisy, ale bankový sektor >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Banky

Christopher Dembik | 29.09.2016 00:00 Prinúti kríza, ktorá príde, vlády konečne konať?

Bublina raz praskne. To je isté. Otázkou zostáva len kedy. Dôsledky budú podobné, ako pri kríze z roku 2008, teda nárast nezamestnanosti, nedostatok likvidity a panika na finančných trhoch.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 28.09.2016 00:00 Sú obavy o budúcnosť finančného sprostredkovania opodstatnené?

Najnovšia štatistika distribúcie poistenia v Európe ukazuje, že banky majú v niektorých krajinách dominantnú a v niektorých významnú úlohu pri predaji životného poistenia. Majú sa teda sprostredkovatelia obávať o svoje pozície na trhu? Celá správa »

Komentárov: 3 / 3 Posledný komentár: 29.09.2016 08:21

Peter Apolen | 23.09.2016 00:00 Takmer pätina hypotekárnych klientov ľutuje, že si nezobrala nižší úver

Až 55 percent slovenských domácností dá viac ako polovicu svojho rozpočtu na bývanie. Okrem neustáleho stresu to znemožňuje tvorbu úspor. Viac ako rok by pri výpadku príjmov dokázalo naďalej fungovať len šesť percent domácností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.09.2016 00:00 Mali by sa banky začať báť konkurencie brokerských spoločností?

Banky môžu byť ďalšou obeťou technologického pokroku. Tak, ako sa taxikári cítia ohrození mobilnými aplikáciami typu Uber, cítia dych na krku i tradičné skostnatené bankové domy. Rôzne fintech spoločnosti im odkrajujú z koláča, či už v oblasti peňažných prevodov, pôžičiek, ale aj investícií. Ak banky nespružnia a nezlacnia svoj biznis, čaká ich pravdepodobne podobný osud, ako iné odvetvia, ktoré technológie vytlačili do histórie.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 08.09.2016 00:00 Banky vlani podporili 1200 neziskových projektov

Upozornenie: Tento článok môže nahlodať tradičný pohľad na banky ako na zmotnenú predstavu kapitalizmu. Je o tom, že finančné ústavy sú ochotné niečo zo svojho úspechu vrátiť späť spoločnosti. Bez podpory bankového sektora by niektoré projekty, ako napríklad bratislavský maratón, nefungovali, alebo niektoré divadlá by nehrali. Ak si chcete zachovať v bankách triedneho nepriateľa, ďalej nečítajte. Ak sa chcete dozvedieť, ktoré najvýznamnejšie projekty banky vlani podporili, k dispozícií je tabuľka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Banky

28.09.2016 12:00 Úročenie hypotekárnych záložných listov klesá

Kým ešte v máji emitovala Slovenská sporiteľňa hypotekárne záložné listy s priemernou ročnou úrokovou sadzbou 0,946  percenta, aktuálne je to už len 0,65 percenta. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

28.09.2016 08:56 Zagrebačka banka žaluje chorvátsku vládu

Rakúska banka Bank Austria a jej chorvátska dcéra Zagrebačka Banka zažalovali chorvátsku vládu na pôde Medzinárodného centra pre riešenie investičných sporov (ICSID) pri Svetovej banke. Dôvodom je konverzia hypoték znejúcich pôvodne na švajčiarske franky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

27.09.2016 09:19 Väčšina britských finančných firiem uvažuje o presune do EÚ

Podľa prieskumu KPMG až tri štvrtiny riaditeľov oslovených britských firiem by presťahovalo hlavné sídlo alebo aspoň časť ich podnikania do kontinentálnej Európy, aby tak udržali spojenie s EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

26.09.2016 14:06 Brexit je opäť na scéne

Strach z dôsledkov hlasovania Veľkej Británie o vystúpení z EÚ po prieskume spoločnosti KPMG, ktorý prebehol medzi generálnymi riaditeľmi spoločností sídliacich v Británii, znova stúpol. Podľa prieskumu uvažuje o premiestnení sídla a/alebo prevádzok mimo Spojeného kráľovstva až 75 percent riaditeľov korporácií. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

26.09.2016 13:38 Čitateľská poradňa: Môžem platiť poistné ku kreditnej karte v splátkach?

V spolupráci s mBank uverejňujeme seriál expertných poradní o bankových produktoch. Čitatelia môžu svoje otázky posielať na adresu redakcia@investujeme.sk. Odpovede mBank budeme následne zverejňovať v pravidelných intervaloch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Banky za posledných 14 dní

Peter Apolen | 23.09.2016 00:00 Takmer pätina hypotekárnych klientov ľutuje, že si nezobrala nižší úver

Až 55 percent slovenských domácností dá viac ako polovicu svojho rozpočtu na bývanie. Okrem neustáleho stresu to znemožňuje tvorbu úspor. Viac ako rok by pri výpadku príjmov dokázalo naďalej fungovať len šesť percent domácností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »