Investovanie 2012: Začnú krajiny BRIC opäť rásť?

Ak sa pozrieme na výkonnosť mien a akciových trhov v roku 2011 tak zistíme, že najväčšie straty zaznamenali rozvíjajúce sa krajiny. Okrem revolučného Egyptu to boli východoeurópske krajiny, ktoré utrpeli najviac, no príliš sa nemôžu chváliť ani krajiny BRIC. Ako ukazuje priložená tabuľka, tie stratili v roku 2011 v priemere až 24%. Ukazuje nám táto štatistika, že môžeme očakávať ich skorý rast?

Rast akcií verzus rast ekonomiky

Predpokladáme, že svet sa výrazne mení a preto musíme zmeniť aj spôsob nazerania na sa na investičné príležitosti okolo seba.

Základným zákonom bublín je, že raz prasknú. A bublina na trhoch krajín BRIC skutočne nabrala obrovské proporcie. MSCI BRIC Index medzi rokmi 2001 a 2010 prekonal americký akciový index S&P o 390%. Tento fenomenálny rast sa stal výbornou „story“ pre investorov, ktorým bola predaná vízia krajín, ktoré za pár rokov dobehnú rozvinutý svet. Avšak prepad ich akcií minulý rok ukázal, že tento rozprávkový príbeh má veľké trhliny.

Hlavným príbehom, ktorý predával akciové trhy krajín ako India, Čína či Brazília, bol príbeh obrovského hospodárskeho rastu týchto ekonomík. Ich potenciál je veľký a nemôžeme sa tak čudovať, že ekonomiky rastú omnoho rýchlejšie ako tie západné. A s vysokým ekonomickým rastom predsa súvisí aj rast akciového trhu. Lacná pracovná sila, pokračujúca urbanizácia, dostatok kapitálu, obrovské množstvo nerastných surovín alebo rýchlo rastúca životná úroveň týchto krajín predznamenávali ich skvelú perspektívu.

Avšak realita nám ukazuje niečo celkom iné – neexistuje žiadna dlhodobá súvislosť medzi ekonomickým rastom a rastom akciových trhov. Klasickým príkladom je Čína, ktorej rast od roku 1993 bol vyše 15% a akciové výnosy za toto obdobie dosiahli stratu 3,3%. Takže musíme zopakovať, že akciové trhy majú svoj vlastný život. Poďme sa preto pozrieť na skutočný príbeh rozvíjajúcich sa trhov.

Rast a pád rozvíjajúcich sa trhov

Všetko to začína nadbytkom kapitálu (voľných peňazí). Ten hľadá vhodné umiestnenie a nájde ho v rozvíjajúcich sa krajinách, kde je možné získať lacnú pracovnú silu. Tú využije na tvorbu produktívnych tovarov a získava tak v časoch globalizácie nadpriemernú maržu. To okamžite pritiahne do krajiny ďalšie priame zahraničné investície. Tie zvyšujú ekonomický rast krajiny a vytvárajú prebytok obchodnej bilancie. Krajina začína rýchlo rásť.

Do celého procesu sa zapoja domáce firmy a obyvateľstvo a pozitívny efekt sa začne prejavovať v celej domácej ekonomike. Firmy pomocou vyšších marží dosahujú nadpriemerné zisky a do krajiny začínajú prúdiť aj nepriame zahraničné investície v podobe portfóliových investícií. Tie zvyšujú ceny akcií a vytvárajú ilúziu prudkého rastu životnej úrovne. V tomto období sa začínajú domáce subjekty zadlžovať a pod prebytkom neobmedzeného prílivu kapitálu vznikajú v krajine bubliny.

Bublina na akciovom trhu je podporovaná hlavne zahraničnými investíciami, no domáce subjekty sa aktívne zapájajú do bubliny na realitnom trhu pomocou lacných bankových úverov. Zadlžovanie krajiny, a to najmä voči zahraničiu narastá. Krajina tak začína byť odkázaná na neustály príliv kapitálu alebo prebytok obchodnej bilancie. Pokiaľ sa príliv zahraničného kapitálu (amerických dolárov) zastaví, zrazu sa zistí, že situácia je neudržateľná.

Keď bol kurz domácej meny silný, subjekty naakumulovali obrovské množstvo dolárových úverov, avšak s tým, ako kapitál začne utekať, dolárové úvery sa začínajú pod tlakom oslabujúcej meny výrazne predražovať. A dôvody na únik kapitálu sú rôzne a často nemusia mať s danou krajinou nič spoločné. Jednoducho investičný cyklus končí .

BRIC po finančnej kríze

A práve v súčasnosti sa príliv kapitálu do krajín BRIC zastavuje. Lokálne ekonomiky začínajú opúšťať ako prví zahraniční investori. To spôsobuje znehodnocovanie domácej meny a pokles akciových trhov. Realitná bublina však zatiaľ ešte stále rastie a do ekonomiky sa dostávajú prostriedky z kladnej obchodnej bilancie. V roku 2011 zaznamenali podielové fondy krajín BRIC odliv v hodnote $15 miliárd dolárov.

Pokiaľ sa však začne spomaľovať aj svetová ekonomika, je to zlé znamenie. Export začne klesať, a import pokračuje v raste pod ilúziou rastu domácej prosperity. V krajine vzniká nová trieda boháčov, ktorá si začína kupovať luxusné statky a tak sa výrazne podpisuje pod pokles obchodnej bilancie. Priložený graf ukazuje vývoj obchodnej bilancie krajín BRIC od roku 2002. Vidíme, že krajiny dosiahli svoj vrchol v roku 2008. Dovtedy bol rast akciových trhov odôvodnený prílivom kapitálu.

Domáca ekonomika začína strácať dych a udržuje sa iba za pomoci monetárnych a fiškálnych stimulov. Tie dokážu až na niekoľko rokov maskovať reálny stav vecí, tak ako to spravil čínsky hospodársky stimul v roku 2009. Akciové trhy začali opäť rásť a svojimi nízkymi cenami v pomere k ziskom lákajú retailových investorov. Aj keď sa P/E zdá byť veľmi nízko, očakávania ziskov nie sú reálne. Realitu ukazuje pomer cien akcií ku cash-flow a ten nie je príliš priaznivý.

A práve v takomto prostredí začnú v roku 2012 doliehať na ekonomiky krajín BRIC tendencie európskych prepákovaných bánk na deleveridžing. Európske banky mohutne investovali do krajín BRIC a výpredaj ich aktív bude aj naďalej oslabovať meny týchto krajín a tlačiť ich aktíva nižšie. Zhoršujúce sa globálne ekonomické prostredie spôsobuje, že ich ekonomické predstihové indikátory klesajú rýchlejšie ako v rozvinutých krajinách, čo ukazuje priložený graf.

Bloody rediculous investment concept

To, čo ekonomikám nakoniec ostane, sú len nahromadené dolárové dlhy, ktoré budú pri oslabovaní vlastnej meny neustále zvyšovať svoju hodnotu a to až do bodu, kým nezačnú domáce subjekty hromadne krachovať. Akciový trh v krajine sa tak dostane až k svojej dlhodobej rastovej úrovni, desiaty percent nižšie. Potom o akcie týchto krajín nezavadí žiadny investor dlhé roky. Nie nadarmo sa skratka BRIC označuje ako Bloody rediculous investment concept = Totálne smiešny investičný koncept.