Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Írsko ide príkladom ostatným zachraňovaným krajinám

Írsko ide príkladom ostatným zachraňovaným krajinám

Írsko malo v uplynulých dňoch viacero dôvodov na oslavu. Verejnosť zrejme postrehla Deň svätého Patrika, ktorý Íri a nielen oni oslavujú každoročne 17. marca. Na zeleno tak svietilo všetko, čo mohlo. Írsku ekonomiku ale minulý týždeň potešil aj úspech na dlhopisovom trhu. Krajina totiž predala dlhopisy so splatnosťou o desať rokov za mimoriadne výhodných podmienok. Ostrovná krajina sa tak postupne vymaňuje z tieňa, ktorý na ňu vrhla hospodárska a finančná kríza.

Írska ekonomika v čase krízy

Dopad hospodárskej krízy na írsku ekonomiku patril v rámci Európskej únie k tým najvýraznejším. Po silnom hospodárskom raste na prelome milénií začala v druhej polovici roka 2007 írska ekonomika strácať dych. Recesia krajinu sužovala najmä v rokoch 2008 až 2010. Dôvodmi prepadu írskeho HDP boli predovšetkým preceňovaný stavebný sektor a nie celkom rozvážne poskytovanie hypoték a úverov.

Írsko patrí popri Španielsku medzi krajiny, ktorých realitný trh utrpel následkom krízy najviac. Práve tieto ekonomiky si v uplynulej dekáde prešli krízou na realitnom trhu, ktorá po sebe zanechala tisíce „domov duchov“ a stavebníkov bez práce. Za päť rokov sa ceny nehnuteľností v Írsku prepadli podľa údajov Eurostatu o viac než polovicu. Kríza na trhu nehnuteľností a jej preliatie na bankový trh boli v Írsku zároveň jednými z hlavných faktorov, ktoré prinútili krajinu uchádzať sa o pomoc od európskych partnerov.

Po dlhých mesiacoch špekulácií, či Írsko bude alebo nebude potrebovať finančnú pomoc, sa krajina koncom novembra 2010 rozhodla požiadať o pomoc EÚ a MMF. Záchranný balíček v objeme 85 mld. eur bol určený predovšetkým na konsolidáciu írskeho hospodárstva a v jeho rámci najmä bankového sektora. Turbulencie na politickej scéne, ktoré vyvolala žiadosť o pomoc, viedli napokon k predčasným parlamentným voľbám, ktoré sa uskutočnili vo februári 2011.

Niekoľkoročná recesia ale nebola to jediné, čo írsku ekonomiku sužovalo. S krízou išli ruka v ruke aj vysoké deficity verejných financií a následne narastajúci verejný dlh. Po tom, čo v roku 2010 dosiahol deficit verejných financií – 31,3 percenta HDP (aj z dôvodu záchrany bankového sektora), sa verejný dlh dostal nad hranicu 90 percenta HDP, pričom ešte v roku 2007 bol na úrovni nižšej ako 25 percenta HDP. Na konci septembra 2013 dosahoval írsky verejný dlh podľa Eurostatu už 125 % HDP krajiny. V prepočte na obyvateľa tak predstavoval až 44,6 tis. eur a bol najvyšší v rámci EÚ. Pre porovnanie, na jedného Slováka pripadá podľa prepočtov analytického tímu Poštovej banky verejný dlh na úrovni cca 7,6 tis. eur.

Írsko sa donedávna nemohlo pochváliť ani najideálnejšou situáciou na trhu práce. Túto ekonomiku totiž ešte pred dvoma rokmi sužovala jedna z najvyšších mier nezamestnanosti v rámci eurozóny. V posledných dvoch rokoch sa však situácia na írskom pracovnom trhu zlepšila a aktuálne dosahuje miera nezamestnanosti v tejto ostrovnej krajine podľa Eurostatu 11,9 percenta, teda úroveň tesne pod priemerom eurozóny.

Medzi citlivé miesta írskej ekonomiky patrili okrem dominancie stavebného sektora v štruktúre HDP najmä nedostatočná konkurencieschopnosť krajiny z dôvodu vysokej ceny práce, vysoká závislosť od exportu a tiež naviazanosť na britskú ekonomiku a kurz britskej libry, nakoľko práve Veľká Británia je pre Írsko hlavným obchodným partnerom.

Pre Írsko je podobne ako pre Slovensko typická vysoká otvorenosť ekonomiky, vyjadrená ako pomer súčtu hodnoty exportu a importu na vyprodukovanom HDP krajiny. V roku 2012 dosiahol tento ukazovateľ v prípade Írska podľa prepočtu analytického tímu Poštovej banky až 192 % HDP, čím sa Írsko v miere otvorenosti zaradilo na tretiu priečku v rámci únie. Jednotkou bolo Luxembursko a dvojkou Malta. Na otvorenosti írskej ekonomiky má hlavný podiel silná proexportná orientácia a aj to je jeden z dôvodov, prečo sa ekonomika tejto krajiny stáva v horších časoch zraniteľnejšia. Saldo írskej obchodnej bilancie je dlhodobo aktívne, čo znamená, že krajina každoročne viac vyváža ako dováža. Medzi najvýznamnejších obchodných partnerov Írska patria Veľká Británia, USA, Belgicko, Nemecko a Francúzsko.

Top problém boli írske banky

Írsky bankový systém sa málo kontrolovanou a príliš veľkorysou úverovou politikou dostal do veľmi zložitej situácie. Jednotlivé banky poskytovali v minulosti úvery na výstavbu a nákupy predražených nehnuteľností, čím sa vystavili veľkému riziku návratnosti týchto prostriedkov a po prasknutí realitnej bubliny v roku 2008 sa mnohé z nich ocitli prakticky bez prostriedkov. Dopady finančnej krízy sa prejavili najmä na troch najväčších bankách v krajine.

Írska vláda v reakcii na túto situáciu vystavila univerzálne garancie na všetky vklady a záväzky írskych bánk. Medzi klientmi tak nevznikla panika, avšak kapitálovo slabým bankám ani toto opatrenie nepomohlo vyhnúť sa zamrznutiu úverového trhu. V priebehu jesene roka 2008 banky prakticky prestali poskytovať úvery a finančný systém v krajine kolaboval. Približne 35 mld. eur zo záchranného balíka malo preto smerovať práve na rekapitalizáciu írskych bánk.

Ešte v apríli 2009 vláda zriadila pološtátnu agentúru National Asset Management Agency (NAMA), ktorej úlohou je odčerpávanie toxických úverov z írskych bánk. Od svojho vzniku NAMA odčerpala z írskych bánk toxické úvery v objeme 74 mld. eur. Kapitálová primeranosť najväčších írskych bánk dnes patrí aj vďaka finančným injekciám medzi najlepšie v eurozóne.

Vo všeobecnosti ale panuje presvedčenie, že v budúcnosti zostane v Írsku len výrazne nižší počet bánk. Samotné írske ministerstvo financií dospelo po vykonaní záťažových testov k záveru, že írsky bankový sektor je pre krajinu priveľký a do budúcnosti sa počíta iba s dvomi veľkými finančnými domami.

Postupný návrat na finančné trhy

Cesta Írska späť na dlhopisové trhy nebola jednoduchá, no krajina ukázala ostatným sanovaným ekonomikám, že sa to dá. Koncom januára 2012 sa Írsku podarilo presvedčiť investorov na výmenu svojich dlhopisov splatných v roku 2014 za dlhopisy maturujúce o rok neskôr, teda v roku 2015. V januári 2013 napokon Írsko po viac ako dvoch rokoch uskutočnilo návrat na trhy prostredníctvom päťročného syndikátu. V marci 2013 si krajina dokázala od investorov požičať na desať rokov až päť mld. EUR. O írske dlhopisy prejavili záujem predovšetkým zahraniční investori, ktorí z nich nakúpili viac než štyri pätiny.

Vo februári 2013 sa v súvislosti s Írskom najviac hovorilo o reštrukturalizácii záväzkov vyplývajúcich zo záruk za banky v roku 2008. Reštrukturalizáciu týchto zmeniek však musela odklepnúť ECB, ktorá po likvidácii banky AIB dala vo februári 2013 na operáciu tichý súhlas.

V decembri 2013 Írsko ako vôbec prvá zachraňovaná krajina ukončilo záchranný program a to bez toho, aby využilo preventívnu úverovú linku od MMF. Už v závere roka 2013 zároveň írsky minister financií Noonan informoval, že hneď v úvode roka 2014 ponúkne krajina na trhu veľkú benchmarkovú emisiu dlhopisov.

Syndikovaná emisia írskych dlhopisov dopadla v januári pre Zelený ostrov veľmi úspešne. Írsko na trhu umiestnilo desaťročné dlhopisy v objeme 3,75 mld. eur s výnosom len 3,54 percenta p. a., čo bol pre krajinu dovtedy historicky najlepší výsledok. V reakcii na tento výsledok pristúpila ešte v januári agentúra Moody´s k zvýšeniu írskeho ratingu a potvrdila tak návrat krajiny do investičného pásma. Moody´s zvýšila rating Írska o jeden stupeň na úroveň Baa3 s pozitívnym výhľadom, čo odzrkadľuje očakávanie agentúry ďalšieho zlepšujúceho sa vývoja ostrovnej ekonomiky. Zvyšné dve agentúry S&P a Fitch írsky rating do špekulatívneho pásma nestiahli ani v čase najväčších problémov krajiny.

Januárový výsledok ale krajina prekonala uplynulý týždeň, kedy dlhopisy so splatnosťou desať rokov v objeme jednej miliardy eur dokázala na trhu umiestniť pri veľmi priaznivom výnose 2,97 percenta. a. Pre porovnanie, slovenské „desiatky“ aktuálne na sekundárnom trhu nesú približne 2,20 % p. a. Dopyt investorov po írskych papieroch prekonal ponuku takmer trojnásobne. Írsko tak potvrdilo povesť dobrého žiaka eurozóny a zároveň dalo ostatným zachraňovaným ekonomikám návod, ako sa opäť postaviť na vlastné nohy.

Autorka je analytička Poštovej banky.

Írsko ide príkladom ostatným zachraňovaným krajinám

Írsko ide príkladom ostatným zachraňovaným krajinám >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Andrej Zeman | 22.02.2017 00:00 Opatrnejší investori ako Slováci sú v Európe len Gréci

Hodnota finančného majetku domácností na Slovensku sa za uplynulú dekádu takmer strojnásobila. Nezmenilo sa však nič na tom, že tak ako v minulosti, aj teraz držia Slováci väčšinu svojich úspor na bežných, sporiacich alebo termínovaných účtoch, resp. vkladoch. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 21.02.2017 20:06

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

22.02.2017 11:20 Akciové indexy dosiahli nové rekordy

Index Dow Jones dosiahol v utorok nový rekord, keď prvýkrát prekonal hranicu 20 700 bodov. Potiahli ho najmä dobré hospodárske výsledky amerického maloobchodu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 10:03 Ranný prehľad trhov 22. februára 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 09:01 To bude tanec aneb Koruna po konci intervencí

Základní otázkou dnešní doby je: Kdo nakoupí ty obrovské zásoby spekulativních korun, které si nasyslili investoři v očekávání konce intervencí? Neboť ono je výborné spekulovat, jen musí být po ruce hejl, který to zaplatí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 22:22 Prvý odchodný deň tohto týždňa pre Ameriku

V utorok k nám z Japonska prišli predbežné odhady indexu nákupných manažérov vo výrobe. Tie prekonali očakávania na úrovni 52,1 bodu a boli dokonca oproti minulému mesiacu vyššie o 0,8 bodu. Zverejnená bola aj medzi mesačná aktivita všetkých priemyselných odvetví Japonska a s o niečo menším poklesom –0,3%, než bol ten minulý mesiac, nenaplnila očakávania –0,2%. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 13:33 Ceny bytov s väčšou rozlohou už prekonali predkrízovú úroveň

Za posledné tri roky sa priemerná cena bytov zvýšila o 20 percent, kým priemerná nominálna mzda len o desať percent a to pri zápornej inflácii jedno percento. „Ak bude tento vývoj pokračovať, realitná bublina je tu čo nevidieť,“ myslí si Maroš Ďurik zo spoločnosti Across Private Investments. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 16.02.2017 00:00 Úspory Slovákov sú v (ne)bezpečí!!!

Slováci sa začínajú odvracať od termínovaných vkladov. Paradoxne tak však nerobia v čase najnižšieho reálneho výnosu, ale v čase opticky najnižšieho percentuálneho úroku. Slabá investičná gramotnosť a averzia k riziku je však najmä záležitosťou doterajších generácií. S novými investičnými možnosťami a otvorenou hlavou sa nová generácia budúcich investorov pravdepodobne podstatne zmení. Vzrastie tak aj jej odolnosť voči riziku. Celá správa »

Komentárov: 1 / 1 Posledný komentár: 01.01.1970 01:00Ďalšie články »