Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme partnerom:                                                                                                                                          

logo-fincentrum

História izraelsko - palestínskeho konfliktu

Autor: Tomáš Plavec | 28.11.2012 00:00 | Kategórie: Investície Makroekonomika | 0 komentárov
História izraelsko - palestínskeho konfliktu

Izraelsko – Palestínsky konflikt má korene už v začiatkoch 20. storočia. Ide o konflikt dlhodobý a široký (čo vôbec nie je klišé), keďže sa tu spájali záujmy rôznych mocností (európske nevynímajúc), pričom na tomto území žilo niekoľko národov. Ešte na začiatku 20. storočia tu bolo územie Palestíny, ktoré bolo pod správou tureckého vodcu Ottomana (impérium sa rozpadlo v roku 1922) a následne pod správou Veľkej Británie. Na tomto území mali spor Arabi a Židia, čo je v týchto oblastiach už folklór.

Na mapke vidíme územie Palestíny v rokoch 1920 – 1948, oranžovou sú územia obývané židovskými komunitami.

2012-11-21-iz1-trim

Dlhoročné spory sa vedú o hranice, kontrolu vodných zdrojov, bezpečnosť, správu Jeruzalema, územia, ktoré Izrael zabral po tom ako ho Jordánsko, Egypt a Sýria napadli v roku 1967 (6-dňová vojna). Mnoho snáh medzinárodného spoločenstva smerovalo k vytvoreniu dvoch štátov, kde by v rámci Izraela existovali územia (Západný breh Jordánu, Golanské výšiny a pásmo Gazy), ktoré by patrili Palestínčanom. V roku 1947 navrhla OSN plán, kde by sa územie Palestíny rozdelilo na už spomínané územia Palestínčanov, zvyšné by obýval Izrael a Jeruzalem by bol pod správou medzinárodného spoločenstva. S týmto súhlasil Izrael, Arabi nie. Podobne nesúhlasili ani Palestínčania. Palestína nesúhlasila s ničím iným ako jednotnou spojenou Palestínou, v ktorej by Židia nemali miesto.

Na druhej mapke vidíme plán OSN, oranžovým sú územia, ktoré by pripadli Izraelu. Južná časť územia, ktorá pripadla Izraelu a nebola predtým obývaná je púšť Negev, ktorá dnes zaberá polovicu územia Izraela. Izrael mal teda dostať územia, ktoré obývali Židia a púšť, kde nežil skoro nikto.

2012-11-21-iz2-trim

Toto viedlo k občianskej vojne v Palestíne v rokoch 1947 – 48, ktorá vypukla deň po tom, ako OSN schválila plán rozdelenia Palestíny. Jej cieľom bolo, aby na tomto území vznikol samostatný Arabský a Židovský štát, Jeruzalem mal byť neutrálny. Vojská UK sa z územia mali stiahnuť v auguste 1948. Skončila sa vyhlásením Židovského štátu (Izrael), pričom arabská a židovská komunita spolu bojovali a britské vojská sa snažili udržať poriadok a zasahovať minimálne. V apríli 1948 zabrala izraelská armáda hlavné letisko Haifa, čím získala prevahu. V máji 1948 sa začala arabsko – izraelská vojna, kedy proti sebe bojovali Izrael a koalícia Arabských štátov a palestínskych Arabov. Vojna sa začala po intervencii Ligy arabských štátov na strane Palestíny. Izrael tak zabral takmer celé územie, ktoré mu malo patriť plus 60% arabského územia. Nijaký arabský štát tak nevznikol a ostal len Izrael. Jordánsko obsadilo zvyšné územia Západného brehu a východného Jeruzalema, Egyptská armáda pásmo Gazy. Židia museli opustiť územie v Palestíne, Palestínčania boli vyhnaní z Izraela. Následne boli zo všetkých arabských štátov vyhnaní Židia - troch nasledujúcich rokoch emigrovalo do Izraela viac ako 700 000 z nich.

Celé dekády už trvajú rozpory a keď v správach počujeme o Palestínsko-izraelskom konflikte, vždy sa spomína pásmo Gazy a Západný breh (Jordánu). Kvôli týmto záležitostiam vzniklo neskôr niekoľko ozbrojených konfliktov medzi okolitými arabskými štátmi a Izraelom (vrátane spomínanej 6-dňovej vojny), pričom scenár je takmer vždy rovnaký. Jeden alebo viacero arabských štátov napadnú Izrael, ten sa ubráni a zvyčajne zaberie nejaké územie. To je ochotný vrátiť naspäť, výmenou za mier. Medzinárodné spoločenstvo chcelo územie Palestíny rozdeliť na dva nezávislé štáty, pričom Arabi chceli Židov z tohto teritória dostať preč. Po vzniku Izraelského štátu nemali vyhnaní Izraeliti veľmi kam utiecť a preto emigrovali do Izraela. Vzhľadom na to, čo sa Židom stalo len pár rokov predtým (druhá svetová vojna), priznáva západ Izraelu právo brániť sa, keďže je napádaný a taký Irán by ho najradšej vymazal z mapy. Keďže Arabi odmietajú akýkoľvek kompromis, čas od času prebehne konflikt.

Bývalý americký prezident Bill Clinton chcel svoju kariéru ukončiť zmierením Izraela a Palestíny, v júli 2000 zorganizoval mierový summit v Camp Davide, kde sa stretli palestínsky líder Jásir Arafat a izraelský premiér Ehud Barak. Summit sa skončil bez výsledkov, izraelský návrh Arafat odmietol, keď bol vyzvaný, aby urobil protinávrh, neurobil nijaký.

Za posledné roky sa vyskytlo viacero prestreliek, takmer každý rok z dôvodu tohto konfliktu umierajú ľudia na oboch stranách. V roku 2006 vyhral palestínske voľby Hamas, Izrael reagoval ekonomickými sankciami, ku ktorým sa pripojili aj USA, EÚ a Rusko. Tieto trvali do júna 2007, skončili po bitke o Gazu (Fatah vs. Hamas – ktorí majú oba rôzne názory na spravovanie Palestíny) a po tomto období začala blokáda Gazy Izraelom. Izrael, USA, Kanada, EÚ a Japonsko považujú Hamas za teroristickú organizáciu, Rusko, Arabské štáty a Turecko nie. Zároveň ide o organizáciu, ktorá povstala z Moslimského Bratstva a jej cieľom je oslobodiť Palestínu od „Izraelskej okupácie“. Chce vrátiť hranice späť do stavu spred roku 1967, teda spred napadnutia Izraela, ktorý následne získal Pásmo Gazy, Sinajský polostrov a Západný Breh Jordánu. Strojnásobil svoje územie, pričom väčšinu z týchto území vrátil späť po uzavretí mieru. Ponechal si však niektoré strategické územia, ktoré sa ukázali ako dôležité pri ďalších arabských útokoch v ďalších rokoch (hoci zabratie Golanských výšin neuznávali všetci západní spojenci). Na dosiahnutie tohto cieľa používajú raketové útoky a samovražedné atentáty.

No a v tomto bode sa dostávame k dnešným dňom, kedy z Pásma Gazy opäť lietali rakety smerom na Izrael, pričom zabili niekoľko ľudí. Izrael útočí späť, s cieľom zničiť odpaľovacie zariadenia. Tie sú však rozostavané na územiach, kde žije množstvo obyvateľov a tak je na Palestínskej strane aj viac obetí. Tie využíva Hamas na ďalšie burcovanie obyvateľstva proti Izraelu. Izrael ponúkol zastavenie paľby ak ju zastaví aj Hamas, ten povedal, že sa nenechá zastrašiť a bude chrániť Palestínsky ľud od izraelskej okupácie atď., zvyšok je história.

Na tretej mapke vidíme dnešnú podobu Izraela. Žltou je znázornené územie Izraela, oranžovou sú územia, ktoré Izrael zabral po 6-dňovej vojne a ktoré ponúkol Arabom späť výmenou za mier (okrem Golanských výšin). 

2012-11-21-iz3-trim

Hodnotiť takéto konflikty je veľmi náročné a len takto z Bratislavy takmer nemožné. Ak sa však máme pozerať na historické fakty, tak zistíme nasledovné: Na území bývalej Palestíny žili Židia a Palestínčania, ktorí sa navzájom veľmi nemuseli a mali konflikt. Británia, ktorá toto územie spravovala, ho musela opustiť a ako arbiter prišla novo vzniknutá organizácia OSN, ktorá chcela územie rozdeliť na Palestínsky štát, Izrael a neutrálny Jeruzalem. S tým súhlasil Izrael a nesúhlasili Arabi a Palestínčania, ktorí ovládajú v Arabský polostrov, Blízky východ a Severnú Afriku. Izrael by bol jediným nearabským bodom v tomto svete a preto ho tam nechceli. Na mapke nižšie to vidíme znázornené, zeleným sú arabské štáty, modrým Izrael, červeným Gaza a Západný Breh.

2012-11-21-iz4-trim

Po druhej svetovej vojne však bol Izrael jedným z mála miest, kde žili väčšie komunity Židov, preto svetové spoločenstvo uznalo ich právo na samostatný štát. Túto zem považovali Palestinčania a Židia za svoju a preto na nich mohli žiť spoločne alebo oddelene. Palestínčania ju chceli len pre seba. Izrael bol vyhlásený deň pred odchodom Britov, pričom Židia si museli tento štát od začiatku ubrániť pred útokmi spojenej Ligy Arabských štátov. Izrael bol postupne zaľudnený židmi z celého sveta, ktorí po druhej svetovej vojne boli deportovaní z viacerých krajín (vrátane Slovenska) a následne ďalšou imigračnou vlnou, keď boli vyhnaní z okolitých Arabských štátov. Izrael sa správa pragmaticky a chce mier, nemal problém vrátiť veľké arabské územia, ktoré dobil po tom ako bol napadnutý. Takže mu nejde o okupáciu čoraz väčšieho územia, ale o ubránenie si svojho územia. Arabi majú opačný návrh, vymazanie Izraela z mapy. Keďže oficiálne Izrael nemôžu napadnúť (to by bola agresia a západní spojenci by odpovedali), na útoky na Izrael sa používajú militantné skupiny (ako napríklad Hamas, alebo Hizbaláh), ktorí sídlia v okolí Izraela – napríklad v pásme Gazy či Libanone a namiesto otvorenej vojny používajú teroristické útoky. Keď na ne začne Izrael odpovedať, väčšinou sa o tom dozvieme v správach. 

Autor je analytik spoločnosti TRIM Broker – obchodníka na svetových burzách. 

História izraelsko - palestínskeho konfliktu

História izraelsko - palestínskeho konfliktu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Marek Mittaš | 17.08.2017 00:00 Ako správne investovať do podielových fondov

Slováci stále držia veľkú časť úspor na termínovaných vkladoch, či bežných účtoch. Podľa štatistiky OECD to je až 62 percent celkového finančného majetku našincov – takmer najviac spomedzi porovnávaných krajín. V podielových fondoch máme alokovaných len 8,4 percenta z finančného majetku. Dôvodom je aj nízke povedomie o fondoch a absencia základov investičnej gramotnosti. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

PR článok | 15.08.2017 10:30 Päť vecí, ktoré musí vedieť každý, kto chce zhodnotiť úspory

Nemusíte byť žiaden expert na financie, aby ste mohli začať s investovaním. Stačí sa zorientovať v tom, čo je naozaj dôležité, na čo sa nesmie zabudnúť, a na čo si musíte dať pozor. Kým nezískate vlastné skúsenosti, môžete sa na investičný trh vydať s radami od nás. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 14.08.2017 00:00 Na ktorých trhoch sa nafukujú bubliny

O bublinách na finančných trhoch sa hovorí už niekoľko rokov, a napriek tomu sa ceny väčšiny investičných aktív stále držia na relatívne vysokých úrovniach. V ostatnej dobe začínajú okrem skeptikov o bublinách verejne debatovať aj investiční stratégovia a analytici významných investičných spoločností.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

18.08.2017 11:09 Nepredvídateľný Donald Trump potápa tradičné bezpečné prístavy

Po vzájomných provokáciách amerického prezidenta Donalda Trumpa a severokórejského lídra Kom Jong-una prišlo tento týždeň upokojenie na oboch stranách, čo sa prelialo aj na finančné trhy. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 10:08 Ranný prehľad trhov 18. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

18.08.2017 09:03 Zapomínat je lidské

„Hele, Hanko, já ti musím něco říct. Já sem myslel, že teď spolu budeme chodit, ale kluci z kapely mi řekli, že už jako…, že už jako jednu holku mám.“ Památná slova Jiří Macháčka z filmu Samotáři jako by ožila při pohledu na dění na Wall Street. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

17.08.2017 10:24 Ranný prehľad trhov 17. 8. 2017

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

16.08.2017 14:05 Maloobchodné tržby rastú o vysokého 7,5 %

Podľa predbežného odhadu dosiahol  rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku medziročné tempo 3,3 percenta. Oproti predchádzajúcemu kvartálu (3,1 %) to predstavuje zrýchlenie. Prekvapením boli najmä maloobchodné tržby, ktorých rast zrýchlil až na 7,5 percenta medziročne.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

Peter Apolen | 31.07.2017 00:00 Samoriadiace vozidlá prídu na trh onedlho. Ako sa zviezť na tomto trende?

Analytici predpokladajú, že samoriadiace osobné vozidlá sa objavia na našich cestách už do piatich rokov. Okrem toho, že tento trend zmení naše spotrebiteľské správanie, vytvorí i zaujímavé investičné príležitosti. Autonómne autá budú napríklad potrebovať množstvo nových senzorov, mapujúcich situáciu okolo nich. Navyše budú jazdiť podľa HD máp s potrebou presnosti niekoľkých centimetrov. Na to, ako sa zviezť na tomto trende z pohľadu investícií, sa pozrieme v nasledujúcom článku. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Ľubomír Koršňák | 02.08.2017 00:00 Platy rastú. Dokáže Slovensko prilákať nových investorov?

Nedostatok pracovníkov pociťujú už takmer všetky odvetvia. Firmy sa preto snažia prilákať ľudí zvyšovaním miezd. Konkurenčná výhoda Slovenska sa pomaly vytráca. Čím by malo Slovensko po novom lákať firmy a investorov? Sú to inovácie, a kvalita podnikateľského prostredia, no zatiaľ k tomu nedochádza.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 01.08.2017 00:00 Pásová výroba? Na každom kroku policajt s obuškom! Zrkadlo mesiaca očami politikov, investorov i bežných občanov

Briti tešiaci sa na Brexit budú chudnúť a Trumpove väzby na Rusko nateraz finančnými trhmi neotriasli. Otázka ale znie, či pracovné agentúry môžu ohroziť dôveryhodnosť Slovenska v investičných kruhoch a či robot nahradí autora komentárov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Marek Mittaš | 09.08.2017 00:00 Na život na dlh si zvykol štát i občania, no kam až ďaleko sa dá zájsť?

Svetový dlh vzrástol minulý rok na vyše 325 percent globálneho HDP a dosiahol viac ako 200 biliónov eur. Verejný dlh štátov Európskej únie dosahuje podľa Eurostatu 89 percent HDP so sumou cez deväť biliónov eur a dlh Slovenska v prvom kvartáli predstavoval približne 44 miliárd eur. Podľa NBS má aspoň nejakú formu úveru takmer 37 percent slovenských domácností. Dlh je súčasťou každodenného života, no ako ďaleko sa až dá zájsť? Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Tomáš Rajtar | 07.08.2017 00:00 Trhy s napätím sledujú každé slovo na perách centrálnych bankárov

Americké akciové trhy sa v júli posunuli na nové historické maximá, k čomu prispel silný začiatok podnikovej výsledkovej sezóny za druhý kvartál. Európske burzy len stagnovali, keď ich napriek rastu ziskovosti firiem ťažilo silné euro. Darilo sa aj emerging trhom pre robustný ekonomický rast lokálnych ekonomík ako aj pre vädnúci dolár. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »