Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

História izraelsko - palestínskeho konfliktu

Autor: Tomáš Plavec | 28.11.2012 00:00 | Kategórie: Investície Makroekonomika | 0 komentárov
História izraelsko - palestínskeho konfliktu

Izraelsko – Palestínsky konflikt má korene už v začiatkoch 20. storočia. Ide o konflikt dlhodobý a široký (čo vôbec nie je klišé), keďže sa tu spájali záujmy rôznych mocností (európske nevynímajúc), pričom na tomto území žilo niekoľko národov. Ešte na začiatku 20. storočia tu bolo územie Palestíny, ktoré bolo pod správou tureckého vodcu Ottomana (impérium sa rozpadlo v roku 1922) a následne pod správou Veľkej Británie. Na tomto území mali spor Arabi a Židia, čo je v týchto oblastiach už folklór.

Na mapke vidíme územie Palestíny v rokoch 1920 – 1948, oranžovou sú územia obývané židovskými komunitami.

2012-11-21-iz1-trim

Dlhoročné spory sa vedú o hranice, kontrolu vodných zdrojov, bezpečnosť, správu Jeruzalema, územia, ktoré Izrael zabral po tom ako ho Jordánsko, Egypt a Sýria napadli v roku 1967 (6-dňová vojna). Mnoho snáh medzinárodného spoločenstva smerovalo k vytvoreniu dvoch štátov, kde by v rámci Izraela existovali územia (Západný breh Jordánu, Golanské výšiny a pásmo Gazy), ktoré by patrili Palestínčanom. V roku 1947 navrhla OSN plán, kde by sa územie Palestíny rozdelilo na už spomínané územia Palestínčanov, zvyšné by obýval Izrael a Jeruzalem by bol pod správou medzinárodného spoločenstva. S týmto súhlasil Izrael, Arabi nie. Podobne nesúhlasili ani Palestínčania. Palestína nesúhlasila s ničím iným ako jednotnou spojenou Palestínou, v ktorej by Židia nemali miesto.

Na druhej mapke vidíme plán OSN, oranžovým sú územia, ktoré by pripadli Izraelu. Južná časť územia, ktorá pripadla Izraelu a nebola predtým obývaná je púšť Negev, ktorá dnes zaberá polovicu územia Izraela. Izrael mal teda dostať územia, ktoré obývali Židia a púšť, kde nežil skoro nikto.

2012-11-21-iz2-trim

Toto viedlo k občianskej vojne v Palestíne v rokoch 1947 – 48, ktorá vypukla deň po tom, ako OSN schválila plán rozdelenia Palestíny. Jej cieľom bolo, aby na tomto území vznikol samostatný Arabský a Židovský štát, Jeruzalem mal byť neutrálny. Vojská UK sa z územia mali stiahnuť v auguste 1948. Skončila sa vyhlásením Židovského štátu (Izrael), pričom arabská a židovská komunita spolu bojovali a britské vojská sa snažili udržať poriadok a zasahovať minimálne. V apríli 1948 zabrala izraelská armáda hlavné letisko Haifa, čím získala prevahu. V máji 1948 sa začala arabsko – izraelská vojna, kedy proti sebe bojovali Izrael a koalícia Arabských štátov a palestínskych Arabov. Vojna sa začala po intervencii Ligy arabských štátov na strane Palestíny. Izrael tak zabral takmer celé územie, ktoré mu malo patriť plus 60% arabského územia. Nijaký arabský štát tak nevznikol a ostal len Izrael. Jordánsko obsadilo zvyšné územia Západného brehu a východného Jeruzalema, Egyptská armáda pásmo Gazy. Židia museli opustiť územie v Palestíne, Palestínčania boli vyhnaní z Izraela. Následne boli zo všetkých arabských štátov vyhnaní Židia - troch nasledujúcich rokoch emigrovalo do Izraela viac ako 700 000 z nich.

Celé dekády už trvajú rozpory a keď v správach počujeme o Palestínsko-izraelskom konflikte, vždy sa spomína pásmo Gazy a Západný breh (Jordánu). Kvôli týmto záležitostiam vzniklo neskôr niekoľko ozbrojených konfliktov medzi okolitými arabskými štátmi a Izraelom (vrátane spomínanej 6-dňovej vojny), pričom scenár je takmer vždy rovnaký. Jeden alebo viacero arabských štátov napadnú Izrael, ten sa ubráni a zvyčajne zaberie nejaké územie. To je ochotný vrátiť naspäť, výmenou za mier. Medzinárodné spoločenstvo chcelo územie Palestíny rozdeliť na dva nezávislé štáty, pričom Arabi chceli Židov z tohto teritória dostať preč. Po vzniku Izraelského štátu nemali vyhnaní Izraeliti veľmi kam utiecť a preto emigrovali do Izraela. Vzhľadom na to, čo sa Židom stalo len pár rokov predtým (druhá svetová vojna), priznáva západ Izraelu právo brániť sa, keďže je napádaný a taký Irán by ho najradšej vymazal z mapy. Keďže Arabi odmietajú akýkoľvek kompromis, čas od času prebehne konflikt.

Bývalý americký prezident Bill Clinton chcel svoju kariéru ukončiť zmierením Izraela a Palestíny, v júli 2000 zorganizoval mierový summit v Camp Davide, kde sa stretli palestínsky líder Jásir Arafat a izraelský premiér Ehud Barak. Summit sa skončil bez výsledkov, izraelský návrh Arafat odmietol, keď bol vyzvaný, aby urobil protinávrh, neurobil nijaký.

Za posledné roky sa vyskytlo viacero prestreliek, takmer každý rok z dôvodu tohto konfliktu umierajú ľudia na oboch stranách. V roku 2006 vyhral palestínske voľby Hamas, Izrael reagoval ekonomickými sankciami, ku ktorým sa pripojili aj USA, EÚ a Rusko. Tieto trvali do júna 2007, skončili po bitke o Gazu (Fatah vs. Hamas – ktorí majú oba rôzne názory na spravovanie Palestíny) a po tomto období začala blokáda Gazy Izraelom. Izrael, USA, Kanada, EÚ a Japonsko považujú Hamas za teroristickú organizáciu, Rusko, Arabské štáty a Turecko nie. Zároveň ide o organizáciu, ktorá povstala z Moslimského Bratstva a jej cieľom je oslobodiť Palestínu od „Izraelskej okupácie“. Chce vrátiť hranice späť do stavu spred roku 1967, teda spred napadnutia Izraela, ktorý následne získal Pásmo Gazy, Sinajský polostrov a Západný Breh Jordánu. Strojnásobil svoje územie, pričom väčšinu z týchto území vrátil späť po uzavretí mieru. Ponechal si však niektoré strategické územia, ktoré sa ukázali ako dôležité pri ďalších arabských útokoch v ďalších rokoch (hoci zabratie Golanských výšin neuznávali všetci západní spojenci). Na dosiahnutie tohto cieľa používajú raketové útoky a samovražedné atentáty.

No a v tomto bode sa dostávame k dnešným dňom, kedy z Pásma Gazy opäť lietali rakety smerom na Izrael, pričom zabili niekoľko ľudí. Izrael útočí späť, s cieľom zničiť odpaľovacie zariadenia. Tie sú však rozostavané na územiach, kde žije množstvo obyvateľov a tak je na Palestínskej strane aj viac obetí. Tie využíva Hamas na ďalšie burcovanie obyvateľstva proti Izraelu. Izrael ponúkol zastavenie paľby ak ju zastaví aj Hamas, ten povedal, že sa nenechá zastrašiť a bude chrániť Palestínsky ľud od izraelskej okupácie atď., zvyšok je história.

Na tretej mapke vidíme dnešnú podobu Izraela. Žltou je znázornené územie Izraela, oranžovou sú územia, ktoré Izrael zabral po 6-dňovej vojne a ktoré ponúkol Arabom späť výmenou za mier (okrem Golanských výšin). 

2012-11-21-iz3-trim

Hodnotiť takéto konflikty je veľmi náročné a len takto z Bratislavy takmer nemožné. Ak sa však máme pozerať na historické fakty, tak zistíme nasledovné: Na území bývalej Palestíny žili Židia a Palestínčania, ktorí sa navzájom veľmi nemuseli a mali konflikt. Británia, ktorá toto územie spravovala, ho musela opustiť a ako arbiter prišla novo vzniknutá organizácia OSN, ktorá chcela územie rozdeliť na Palestínsky štát, Izrael a neutrálny Jeruzalem. S tým súhlasil Izrael a nesúhlasili Arabi a Palestínčania, ktorí ovládajú v Arabský polostrov, Blízky východ a Severnú Afriku. Izrael by bol jediným nearabským bodom v tomto svete a preto ho tam nechceli. Na mapke nižšie to vidíme znázornené, zeleným sú arabské štáty, modrým Izrael, červeným Gaza a Západný Breh.

2012-11-21-iz4-trim

Po druhej svetovej vojne však bol Izrael jedným z mála miest, kde žili väčšie komunity Židov, preto svetové spoločenstvo uznalo ich právo na samostatný štát. Túto zem považovali Palestinčania a Židia za svoju a preto na nich mohli žiť spoločne alebo oddelene. Palestínčania ju chceli len pre seba. Izrael bol vyhlásený deň pred odchodom Britov, pričom Židia si museli tento štát od začiatku ubrániť pred útokmi spojenej Ligy Arabských štátov. Izrael bol postupne zaľudnený židmi z celého sveta, ktorí po druhej svetovej vojne boli deportovaní z viacerých krajín (vrátane Slovenska) a následne ďalšou imigračnou vlnou, keď boli vyhnaní z okolitých Arabských štátov. Izrael sa správa pragmaticky a chce mier, nemal problém vrátiť veľké arabské územia, ktoré dobil po tom ako bol napadnutý. Takže mu nejde o okupáciu čoraz väčšieho územia, ale o ubránenie si svojho územia. Arabi majú opačný návrh, vymazanie Izraela z mapy. Keďže oficiálne Izrael nemôžu napadnúť (to by bola agresia a západní spojenci by odpovedali), na útoky na Izrael sa používajú militantné skupiny (ako napríklad Hamas, alebo Hizbaláh), ktorí sídlia v okolí Izraela – napríklad v pásme Gazy či Libanone a namiesto otvorenej vojny používajú teroristické útoky. Keď na ne začne Izrael odpovedať, väčšinou sa o tom dozvieme v správach. 

Autor je analytik spoločnosti TRIM Broker – obchodníka na svetových burzách. 

História izraelsko - palestínskeho konfliktu

História izraelsko - palestínskeho konfliktu >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
Reklama

 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Investície

Peter Furmaník st. | 27.06.2016 00:00 Od indexu DAX po možnú hnačku zo žinčice (Svet financií očami komentátora)

Finančné trhy dostali fajne po papuli. Doplatili na svoju, ak už nechcem napísať, že hlúposť, tak napíšem, že doplatili na prehnanú dôverčivosť. Tak im treba! Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 21.06.2016 00:00 Ak zahlasujú Briti za brexit, môžeme čakať i ďalší pokles úrokov

Britské referendum o zotrvaní krajiny v únii sa uskutoční už vo štvrtok. Podľa prieskumov je pomer síl medzi zástancami odchodu a zotrvania zhruba vyrovnaný, rozhodnú teda zatiaľ nerozhodnutí voliči. Ak by došlo k brexitu, bude to mať na finančné trhy ťažko predvídateľné následky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Investície

25.06.2016 08:21 Červený brexitový piatok

Po informáciách týkajúcich sa vystúpenia Británie z Európskej únie, kde „priaznivci“ Brexitu prehlasovali voličov, ktorí hlasovali za zotrvanie Británie v EÚ, sa David Cameron vyjadril ku výsledku svojou prípadnou rezignáciou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 10:51 Ranný prehľad trhov 24. júna

Prinášame pravidelný prehľad vývoja na finančných trhoch a zoznam očakávaných udalostí. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 10:22 Na trhy doletela ďalšia čierna labuť

Šokujúci výsledok britského referenda zastihol trhy nepripravené. Dnes sa preto musíme pripraviť na výpredaje na akciových trhoch a pád libry a eura. Brexit má okamžité dozvuky aj v strednej Európe.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:30 Odchod Británie bude pre bolestivý

Odchod z Európskej únie dopadne na Britániu v dvoch vlnách. Primárny efekt Brexitu pocíti krajina v priebehu niekoľkých hodín až dní. Môžeme očakávať oslabovanie libry, britských akcií a celého bankového sektora. Sekundárny efekt sa bude potom prejavovať v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

24.06.2016 09:06 Briti hlasovali za Brexit, libra spadla na 30 ročné minimum

Občania Veľkej Británie hlasovali za Brexit. Splnili sa tak pesimistické predpovede. Libra sa prudko prepadla. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Investície za posledných 14 dní

| 23.06.2016 00:00 Briti sa dnes rozhodujú o zotrvaní v únii

Brexit by z politického hľadiska znamenal pre EÚ krok späť a stratu jej politického vplyvu. Očakáva sa, že snahy o vystúpenie by sa mohli objaviť aj u ďalších krajín. Aj preto sa bude únia snažiť nasledujúce vyjednávania Británii čo najviac „osladiť “. Libre hrozí v prípade exitu až 20 percentné znehodnotenie. Do červených čísiel by sa dostali akciové trhy tak v Británii ako v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 16.06.2016 00:00 Ďalší premrhaný rok v slovenských verejných financiách

Slovensku sa vo verejných financiách vlani nedarilo. Deficit sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil, k čom došlo okrem Slovenska vlani len v Grécku a Fínsku. Analytik kritizuje vládu za to, že príjmy z lepšieho výberu daní minula a nepoužila na zníženie dlhu. O verejných financiách sa rozprávame s Jurajom Valachym, senior analytikom Tatra banky. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Furmaník st. | 20.06.2016 00:00 Radšej veľkú nulu z čistého zlata než záporný úrok dlhopisu? (Týždeň vo financiách očami komentátora)

Finančný svet náhle ovládli tri možnosti a otázka znie, či by Brexit predĺžil obdobie nízkych úrokových sadzieb. Mňa ale zaujíma, či Európsky orgán pre bankovníctvo bude sídliť v Prievidzi a Škóti dali vedieť, že hneď vypíšu nové referendum o vystúpení Škótska z Británie – dôvodia tým, že chcú byť v EÚ. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 14.06.2016 00:00 Neurofinancie - nová vedná disciplína, ktorá skúma investorov

Nášmu chápaniu toho, ako robíme finančné rozhodnutia v obrovskej miere pomáha stret a spojenie troch samostatných disciplín – ekonomiky, psychológie a neurovedy. Vznikla tak nová disciplína – neurofinanie, ktorá skúma činnosť mozgu pri investičných rozhodnutiach. Odhaľuje napríklad to, že človek je menej ostražitý v prípade pozitívnych skúseností, alebo že sa snaží vyhnúť ľútosti z premárnených príležitostí.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Pavel Škriniar | 22.06.2016 00:00 Kedy začať a kam sporiť svojim ratolestiam

Deťom sa rodičia snažia dať to najlepšie. Chcú pre nich lepšiu budúcnosť, než do akej prišli oni. A to je dôvod, prečo im začínajú sporiť. No vyvstávajú tu dve otázky: Kedy začať? Kam sporiť? Ponúka sa niekoľko možností. Od tradičných vkladných knižiek, cez životné poistenie až po nezvyčajné investície typu umelecké dielo, či drahý koňak. Výber záleží od rizikové profilu rodičov. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »