Fincentrum a.s.
Hypoindex.cz Hypoindex.cz ČeskéReformy.cz ČeskéReformy.cz Bankaroku.cz Bankaroku.cz Investiceroku.czInvesticeroku.cz Investujeme.sk Investujeme.cz InvesticiaRoka.sk InvestíciaRoka.sk

Ďakujeme našim partnerom:                                                                                                                                                                   

fincentrum-logo

hviezdne-byvanie


facebook-logo_1

Je zodpovedné hospodárenie luxusom?

Je zodpovedné hospodárenie luxusom?

Rozšafné hospodárenie začalo. Len deň na to, ako Eurostat opticky znížil zadlženie Slovenska, Vláda SR oznámila, že dá cestovanie všetkých študentom a seniorom zadarmo. Účet za to vo výške najmenej 13 mil. eur zaplatia všetci pracujúci a inak zárobkovo činný. 

Kto sledoval nedeľné (19. októbra) vystúpenie Roberta Fica v televízii TA3 si mohol myslieť, že keď premiér hovorí o vlakoch zadarmo, patrí to do jeho tradičných siláckych vyjadrení. Predseda vlády zároveň povedal, že treba čakať na rozhodnutie Eurostatu, ktorý opticky zníži zadlženie Slovenska a vláda nebude zaťažená dlhovou brzdou.

R. Fico označil zákon o dlhovej brzde ako nezmyselný. Vysvetlil, že je veľa krajín, ktoré majú oveľa vyšší dlh ako 55 percent HDP, ktoré má dnes Slovensko. „Niektoré i sto percent,“ povedal. Dlhová brzda, ktorá predstavuje pre aktuálnu exekutívu sankčné mechanizmy, je podľa predsedu SMERu-SD nastavená príliš prísne. Premiér dokázal, že myslí svoje slová vážne krátko po tomto vyhlásení.

Áno, je veľa krajín, ktoré majú oveľa vyššie zadlženie. No sú to práve tie krajiny, ktoré pred niekoľkými rokmi vyvolali krízu eurozóny a ktoré museli medzinárodné inštitúcie zachraňovať pred bankrotom. Grécko má aktuálne zadlženie vo výške  175 percenta HDP: Nad sto percentami je ešte Belgicko, Írsko, Taliansko, Cyprus a Portugalsko. Naopak sú krajiny, ktoré majú zadlženie veľmi nízke.

Medzi ne patrí Estónsko (10,1%), Bulharsko (18,3) ale lepšie ako Slovensko je na tom i Česko (45,7%). Prečo sa premiér nechce inšpirovať nimi nevedno. Krajiny bývalého východného bloku mali všeobecne veľmi nízke dlhy, no len niektoré si dokázali túto výhodu udržať. Znamená to, že nemusia každoročne z rozpočtu časť peňazí vyčleniť na splácanie dlhov. Môžu sa viac zamerať na svoje aktuálne priority. Ak si i chcú náhodou požičať, darí sa im to za lepších podmienok ako aktívnejším dlžníkom. Medzi takéto krajiny patrilo i Slovensko. Ešte pred v roku 2008 malo zadlženie 28 percent HDP.

zadlzenie Medzinárodné inštitúcie ako MMF alebo ECB dlhodobo kritizujú krajiny za vysoký deficit a veľké dlhy. R. Fico je však vo svojej politike konzistentný. V krízovom roku 2008 financoval rôzne opatrenia, ako napríklad šrotovné na osobné automobily. Deficit verejných financií dosiahol následne osem percent HDP a zvyšoval sa i dlh krajiny. Nedostatok zdrojov sa napokon musel riešiť zvyšovaním sadzby dane z pridanej hodnoty.

Prečo vláda s výdavkami čakala? Rozpočet na budúci rok už je v parlamente. Ide ale len o nedovarenú verziu. Jej autori museli vychádzať z ešte starých čísel hrubého domáceho produktu a museli sa zmestiť do spomenutej 55 percentnej hranice dlhovej brzdy. Minister financií Peter Kažimír netajil, že rozpočet sa bude po nových číslach z Eurostatu meniť formou poslaneckých návrhov už v národnej rade. Nové vyššie HDP totiž zlepšuje pomerový ukazovateľ, v ktorého čitateli je dlh a v menovateli hrubý domáci produkt.

Ide o novú metodiku nazvanú ESA 2010. Doteraz sa používala ESA 95. Hrubý dlh verejnej správy Slovenska tak za minulý rok podľa novej metodiky dosiahol 54,6 percenta HDP a deficit verejných financií predstavoval 2,63 percenta HDP. Nad 55 percent nestúpne pravdepodobne ani tento rok. 

deficit

Zmenu spôsobilo viacero faktorov. Napríklad zaradenie niektorých subjektov do verejných financií. Ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, Eximbanku, verejné zdravotné poisťovne a Agentúru pre správu núdzových zásob ropy. Pri výpočte sa ďalej navyšovali investície, do ktorých už spadajú napríklad i výdavky na vedu a výskum a tiež na obranu. Nominálne to na hodnote HDP robí v priemere až 1,8 percenta ročne.

Napriek averzii vlády nie je jednoduché hladinu dlhovej brzdy zmeniť. Upravuje ju totiž ústavný zákon a na jeho zmenu treba trojpätinovú väčšinu poslancov Národnej rady SR.

Je zodpovedné hospodárenie luxusom?

Je zodpovedné hospodárenie luxusom? >> zdieľajte na sociálnych sieťach

 
 

Komentáre


K tomuto článku ešte nebol pridaný žiadny komentár. Buďte prvý a okomentujte tento článok.

Pridajte komentár

* Pokiaľ je text nečitateľný, nový načítate kliknutím na obrázok. Veľké a malé písmená sa neodlišujú.
Pre prihlásených sa kontrolný obrázok nezobrazuje. Prihláste sa alebo sa zaregistrujte ak ešte nemáte účet.
Opíšte text z obrázku: *

* Hviezdičkou sú označené povinné informácie.


Články z Makroekonomika

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 13.02.2017 00:00 Na štát budeme tento rok robiť o osem dní dlhšie ako vlani

Slovenský daňovníci na budú tento rok pracovať pre štát 156 dní. Je to o osem dní viac ako v minulom roku. Deň daňovej slobody, ktorý vypočítava spoločnosť Deloite, tento rok pripadne na 6. jún. Až potom začnú Slováci zarábať len pre seba. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Redakcia | 09.02.2017 00:00 Investičné témy na obchodovanie v nadchádzajúcom období

Scenár nízky rast-nízka inflácia, ktorý charakterizoval svet niekoľko minulých rokov, by sa konečne mohol zmeniť na heterogénny rast. Znamená to, že expanzívne fiškálne politiky, ktoré plánujú niektoré krajiny, by mohli mohli naštartovať rast a infláciu, znížiť záťaž v podobe vysokého dlhu, a zároveň zmierniť sociálnu nespokojnosť v spoločnosti. Vlády sú totiž nútené ukončiť nízky rast, nulovú infláciu a riziko politickej nestability a začať s expanzívnou fiškálnou politikou. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Christopher Dembik | 07.02.2017 00:00 USA v skutočnosti D. Trumpa nepotrebujú

Takzvaný Trumpov efekt je len špekulatívna bublina. Rovnako ako u všetkých bublín, aj táto nakoniec praskne a to vtedy, keď si investori uvedomia, že nový prezident nie je schopný dodržať svoje sľuby. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 31.01.2017 00:00 Rozvod po anglicky: Čo prinesie tvrdý brexit pre ekonomiku

Šesť mesiacov po tom, čo súčasná britská premiérka Theresa Mayová nahradila vo funkcii Davida Camerona ako dôsledok referenda o Brexite, už Európa pozná jasnejšiu predstavu Británie o rozvode s Európou. Dvanásť bodový plán, ktorý Mayová pred nedávnom zverejnila, rozoberá podrobnejšie predstavy o budúcnosti vzťahov s úniou, predovšetkým pokiaľ ide o opustenie jednotného trhu. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »

Krátké správy z Makroekonomika

24.02.2017 08:37 Daňové přiznání 2016: Jak zaplatit méně s odčitatelnými položkami

Využitím odčitatelných položek lze snížit daňový základ, slevami na dani zase výslednou daňovou povinnost. Pro zdaňovací období 2016 v úpravě odčitatelných položek nedošlo k žádné výrazné změně. Přesto zákon upravuje podmínky, za kterých lze možnost snížení daňového základu využít. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

23.02.2017 15:38 Na dávku v hmotnej núdzi 61,60 eura je odkádzaných 97 tisíc Slovákov

Minimálne sociálne zabezpečenie v podobe dávky v hmotnej núdzi v januári tohto roka poberalo 97 513 osôb. Medziročne sa tento počet znížil o 17 percent.  Minimálne sociálne zabezpečenie v podobe dávky v hmotnej núdzi v januári tohto roka poberalo 97 513 osôb. Medziročne sa tento počet znížil o 17 percent.  Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

22.02.2017 18:43 Počet SZČO, ktorí si platia minimálne poistné neustále klesá

Počet živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré si platia odvody do Sociálnej poisťovne z minimálnych vymeriavacích základov už niekoľko rokov klesá. V minulom roku ich takých bolo 135 429, čo je viac ako štyri percentá menej ako pred rokom. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

21.02.2017 12:12 Donald Trump je pod tlakom a preto je nebezpečný

Vnútorný súboj Donalda Trumpa medzi snahou udržať ekonomický rast krajiny a regresiou k „Trumpovi-kandidátovi“ ukazuje na obmedzený dosah a výkon jeho vlády. Touto dobou mali už všetci Trumpovi predchodcovia v prezidentskej funkcii pripravený a zverejnený svoj ekonomický program a agendu. D. Trump však nemá ani len smer či stratégiu, s výnimkou jeho útokov na Twitteri. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

20.02.2017 16:18 Nezamestnanosť v januári opäť príjemne prekvapila

Trh práce v úvode roka znova raz príjemne prekvapil. Na prelome rokov sa zvyčajne pokles nezamestnanosti zastavuje, keď do evidencie úradov práce vo väčšej miere prichádzajú sezónni pracovníci v poľnohospodárstve a stavebníctve. Tento sezónny vplyv sa však posledné roky zmierňuje a potvrdili to aj čísla z prelomu tohto a minulého roka. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie krátke správy »

Najčítanejšie články z Makroekonomika za posledných 14 dní

Steen Jakobsen | 14.02.2017 00:00 Začne D. Trump konečne niečo robiť pre Ameriku?

Prezident D. Trump zostáva záhadou aj pre ľudí, ktorí sa s ním stretli. Jeho osobnosť je prinajlepšom nevyrovnaná a v najhoršom prípade až patologická. Treba však priznať, že jeho schopnosť „udržať loptičku v hre“ je pôsobivá. Jeho činy presvedčili mnohých investorov, ktorých rešpektujem, že koná na základe „zvieracieho pudu“, teda konceptu, ktorý do nás, ekonómov, vštepil Adam Smith, zakladateľ myšlienky laissez-faire  ekonomického nezasahovania štátu do hospodárstva. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0

Peter Apolen | 13.02.2017 00:00 Na štát budeme tento rok robiť o osem dní dlhšie ako vlani

Slovenský daňovníci na budú tento rok pracovať pre štát 156 dní. Je to o osem dní viac ako v minulom roku. Deň daňovej slobody, ktorý vypočítava spoločnosť Deloite, tento rok pripadne na 6. jún. Až potom začnú Slováci zarábať len pre seba. Celá správa »

Komentárov: 0 / 0Ďalšie články »